Nenaplnená túžba a jej význam v Biblii

Už po prvom stretnutí som si uvedomila, že jedna z najdôležitejších vecí, ktoré v živote potrebujeme nájsť, je naše poslanie, povolanie, jednoducho to, kvôli čomu sme boli stvorení. Keď si spomeniem už len na svoje časy dospievania a hľadania samej seba (pretože sa hľadám stále nanovo), tak to bolo naozaj obdobie chaosu, keď som chcela ísť študovať andragogiku, archeológiu a nakoniec špeciálnu pedagogiku.

Je to skutočne dôležité obdobie, v ktorom dospievajúci jedinci potrebujú počuť, že môžu snívať a že je v nich niečo špeciálne, čo majú len oni a nikto iný. Nie každý má takú podporu a dôveru doma - a o to viac verím, že je naším poslaním v spoločenstvách a Cirkvi poukazovať na jedinečnosť každého človeka. V dospievaní boli pre mňa moji priatelia veľmi dôležití, preto som nesmierne šťastná, že som vyrastala práve v spoločenstve.

Dodávali mi odvahu, okresávali môj charakter, doslova sme spolu rástli a rozvíjali svoje talenty a dary. Ďakujem Bohu za ľudí, ktorých mi poslal do cesty, lebo aj oni formovali moju osobnosť, ktorou som teraz. V spoločenstve, kde som súčasťou aj malej skupinky viac ako desať rokov, sa pravidelne zdieľame, poznáme sa, rozprávame naozaj o všetkom. Práve vďaka tomu sme mohli spolu zdieľať spoločné, ale aj rozdielne názory, plány, vízie.

S mojou priateľkou Veronikou sme prežili zaujímavo kreatívne obdobie, keď sme ostali nezamestnané po škole. Spoločne sme sa ocitli v rovnakom životnom období, keď sme mali veľa času a nápadov na život bolo zrazu viac než dosť. Aj keď, keď sa na to pozriem úprimne, každý okolo nás sa bál viac než my a musím povedať, že my sme si úrad práce celkom užívali. Mali sme konečne poriadne čas uvažovať nad tým, čo v živote naozaj chceme.

Keď už nie ste motivovaní snami rodičov, dobrým ohodnotením, super postavením… zrazu vám na tých veciach až tak nezáleží a hľadáte túžby, čo máte vnútri, ktoré vám do srdca vložil Boh. Máte čas skúmať to, čo máte naozaj radi. Veronika chcela vždy veľmi šiť. Rozhodla sa však študovať na vysokej škole sociálnu prácu, pretože ju to ťahalo k ľuďom s postihnutím. Ja som v tej dobe končila externé štúdium špeciálnej pedagogiky.

Veronikin sen o šití bol pre mňa štartom do nových vecí. Ako malá skupinka zo spoločenstva sme sa spojili a kúpili jej šijací stroj. Bol to splnený sen aj pre mňa. Viac dávať, ako prijímať, to je naozaj pre človeka oveľa prínosnejšie. Keďže sme stále nemali robotu, mali sme dosť času začať na stroji šiť. Vymýšľali sme rôzne nápady. Najskôr sme chodili do sekáčov kupovať veľké XXL saká, ktoré sme premieňali na ruksaky.

Možno ste sa aj vy stretli s niečím podobným a váš sen alebo túžba bola v začiatku nenaplnená, nepochopená. Čo som sa naučila za ten čas vo vzťahu s Bohom, je, že jeho načasovanie je dokonalé. Aj vo Svätom písme môžeme čítať: „Svoj čas má trhať, svoj čas má zašívať. Svoj čas má odmlčať sa, svoj čas má prehovoriť.“ (Kaz 3, 8) Všetko má svoj čas, ale my máme tie naše nekonečné predstavy, ako by malo čo vyzerať a kedy by sa malo čo naplniť.

Niekedy som mala pocit, že my kresťania dávame všetko za vinu a vďaku Bohu. Od úplne malicherných vecí až po tie dôležité. Od voľného parkovacieho miesta až po modlitbu za záchranu rodinného príslušníka alebo odvrátenie choroby. A viete čo? Áno. To je život s Bohom. Lebo život je aj o každodenných starostiach, každodenných obyčajoch, ale aj o dôležitých rozhodnutiach a situáciách.

Hľadanie poslania a prekonávanie prekážok

Pomalé spoznávanie sa so šijacím strojom nás priviedlo aj k ponuke prešiť staršie Godzone tour tričká a skúsiť ich upcyklovať. Prerobili sme ich na ruksaky a ľadvinky. Bola to naša prvá verejná skúška, ktorá sa skončila veľmi dobre. Samy sme neverili, že si to ľudia naozaj kúpili. A takto sme odštartovali šijaciu kariéru. Veronika sa neustále zdokonaľovala v šití a išlo jej to stále lepšie a lepšie.

Vedeli sme, že chceme robiť ručné výrobky, ale chceli sme, aby to bolo ľuďom dostupné. Túžili sme veci robiť inak a záujem o slovenské výrobky stále rástol, no zdalo sa nám to na trhu drahé. Vždy sme sa pozreli na ľadvinku a povedali sme si, či by sme si to boli ochotné kúpiť aj my. Ak teda chceme urobiť s týmto zmenu, musí to byť v takej cenovej kategórii, aby si na to človek dokázal ušetriť - a tým pádom dal prednosť pomalej móde.

Do nášho rozvíjajúceho sa projektu sa pridala Kateřina Launerová, s ktorou sme začali snívať o novom a hlbšom rozmere. Náš sen bol šiť a pracovať s ľuďmi s handikepom. Začali sme rozmýšľať, ako by sme to mohli spojiť, a vysnívali sme si chránenú dielňu. Katka s Veronikou mali vyštudovanú sociálnu prácu, ja špeciálnu pedagogiku, takže sme k tomu mali všetky blízko. Niekde sme museli začať, a tak sme si založili občianske združenie - Ši a nechaj šiť.

Znamená to pre nás veľa. Nielen šiť, ale v prvom rade nechať naozaj žiť ľudí, ktorí majú obrovský potenciál, ktorý väčšinou ostáva nepovšimnutý a zanesený prachom. Dúfame, že po pandémii sa spolu budeme môcť opäť plnohodnotne stretávať. Na tejto ceste od rozhodnutia až po dnešok sa nám stalo veľa zázrakov, ktorými nás Pán Boh neprestal prekvapovať.

Napríklad náš známy kamarát prišiel na samom začiatku a povedal, že tento sen chce podporiť, a kúpil nám šijací stroj. Dostali sme sa úplne zadarmo na školenia, ktoré stáli dosť veľa peňazí. Začali sme si robiť kurzy. Dostali sme sa do živého vysielania RTVS. Boli sme hosťami v relácii Rádia Lumen. Ľudia si začali objednávať naše ľadvinky - a tým podporovať chod občianskeho združenia. Skontaktovali sa s nami rôzne organizácie.

Chce to veľa krokov viery, ale o to viac si uvedomujeme, že to nie je len náš projekt, ale že Pán Boh s nami počíta. Že on nechce, aby sme boli len obyvatelia Božieho kráľovstva, on chce, aby sme si vedeli toto kráľovstvo užiť. A to nehovorím o všetkých ružových dňoch, ale aj o dňoch, ktoré sú ťažké, ktoré nezvládame, o dňoch keď nám nie je ľahko. No máme vieru v živého Boha.

Okrem toho, že milujeme našu planétu, milujeme aj ľudí, ktorí na nej žijú - a trochu špeciálnejšie ľudí s postihnutím. Práve preto je naším ďalším cieľom pomoc a podpora zdravotne a sociálne znevýhodnených občanov a ich zapojenie do aktivít združenia. Na základe vytvorenia priestoru pre zmysluplnú činnosť chceme pomôcť znevýhodneným občanom k lepšej integrácii do spoločnosti a na trh práce.

Chcem nás všetkých povzbudiť slovami pápeža Františka: „Čeliť klimatickým zmenám je súčasťou našej povinnosti ako kresťanov milovať a starať sa o Božie stvorenie; je to dôležitá dimenzia nášho povolania spravovať a podmaniť si zem. Naši bratia a sestry sú po celom svete tlačení do väčšej biedy a chudoby aj kvôli zmene klímy. Viera nás má pohýnať k tomu, aby sme v solidarite otvorene hovorili o týchto problémoch.

Chceli by ste vlastniť originálnu ľadvinku z dielne Ši a nechaj šiť? Napíšte nám, či sa vám podarilo nájsť svoje poslanie, čo to je a ako sa vám ho darí napĺňať. Keď som začal prvýkrát čítať celú Bibliu, usiloval som sa nájsť v jej textoch určité spoločné témy. Dospel som k záveru, že ich je mnoho a keby som chcel vybrať len jednu z nich a urobiť z nej hlavnú tému (napríklad tému zmluvy alebo kráľovstva), hrozilo by, že Bibliu a jej bohatstvo nechtiac zredukujem.

Na počiatku sveta boli ľudské bytosti stvorené na uctievanie Boha, mali vládnuť nad všetkým ostatným stvorenstvom (Gn 1:26-28). Pavol chápe prvý hriech ľudstva ako akt modlárstva: „zameniac slávu nepominuteľného Boha… uctievali stvorené veci a im slúžili namiesto Stvoriteľovi” (Rim 1:23-25). Namiesto života pre Boha sme začali žiť pre seba, pre prácu, pre materiálne veci.

Namiesto toho, aby sme boli Božími zástupcami na zemi, ktorí vládnu nad stvorením, stvorenie ovládlo nás. Sprevádza nás rozklad, choroba, nešťastie. Konečným dôkazom toho všetkého je aj samotná smrť. Žijeme pre vlastnú slávu zodieraním sa do prachu, až nakoniec je to prach, na ktorý sa obrátime (Gn 3:17-19). Pätina Desiatich Božích prikázaní - prvé dve - je namierená práve proti modlárstvu. Kniha Exodus nevidí nijakú tretiu možnosť okrem pravej viery a modlárstva. Buď budeme oslavovať nestvoreného Boha, alebo stvorenú vec (modlu). Klasickým novozmluvným textom ilustrujúcim túto skutočnosť je Rimanom 1:18-25.

Táto rozsiahla pasáž sa často vníma ako namierená len na pohanov, no aj my by sme v nej mali rozoznávať vysvetlenie toho, čo je a ako funguje hriech. Verš 21 nám hovorí, že dôvod, prečo sa obraciame k modlám je, že svoje životy chceme mať pod kontrolou sami, hoci vieme, že Bohu patrí naše všetko. „… hoci poznali Boha, neoslavovali Ho ako Boha a neďakovali Mu… ” Verš 25 nám odhaľuje stratégiu moci, keď sa zameriame na stvorené veci, na ne upneme svoje srdce a okolo nich koncentrujeme svoj život.

Ilustračný obrázok nenaplnenej túžby.

Modlárstvo ako prehrešenie voči Bohu

Keďže človek bol stvorený na chválu, neustále potrebuje niečo alebo niekoho, koho by mohol chváliť. Preto Boha nemôže vypustiť zo svojho života bez toho, aby Ho niečím nenahradil. Čokoľvek budeme uctievať, vždy tomu budeme aj slúžiť, pretože uctievanie a služba sú neoddeliteľne spojené. Ľudia sú „zmluvné” bytosti. Vstupujeme do stavu zaviazania sa čomukoľvek, čo práve najviac púta naše srdce a fantáziu. Pohlcuje nás to.

Každá ľudská osobnosť, spoločnosť, myšlienková forma a kultúra bola a bude založená na najvyššom záujme, najvyššej oddanosti niečomu - buď Bohu, alebo nejakému Jeho náhradníkovi. Jednotlivo každý z nás hľadí buď na Boha, alebo na kariéru, úspech, lásku, rodinu, spoločenský status, slávu, krásu, či čokoľvek iné, čo nám pomáha cítiť sa osobne hodnotným a bezpečným a riadi našu životnú voľbu.

Luther pochopil, že odpor Starej zmluvy voči modlárstvu a dôraz Novej zmluvy na ospravedlnenie milosťou sú vo svojej podstate jedno a to isté. Povedal, že Desať Božích prikázaní sa začína prikázaniami proti modlárstvu, pretože zásadným problémom pri porušovaní prikázaní je vždy len a len modlárstvo. Ináč povedané, nikdy neporušíme nejaké prikázanie bez toho, aby sme predtým neporušili prikázanie proti modlárstvu.

Všetci, ktorí v každom čase nedôverujú Bohu, neutiekajú sa k Jeho milosti a dobrote vo všetkých svojich prácach, trápeniach, živote a smrti, ale chcú získať Božie zaľúbenie v nich cez iné dobré veci, alebo dokonca cez nich samých, nenapĺňajú toto prvé prikázanie, a nerobia tak ani vtedy, ak dodržia zvyšok zákona do poslednej čiaročky a ich život by bol plný modlitby, poslušnosti, trpezlivosti a cudnosti všetkých svätých dohromady. Pretože to, čo je hlavné, chýba, a bez toho je všetko len obyčajné divadlo a pretvárka, ktoré nič neznamenajú…

Luther tu vraví, že ak nedôverujeme v to, že nás Boh v Kristovi úplne prijal a v otázke spasenia sa spoliehame na niečo iné, je to prehrešenie sa voči prvému prikázaniu nemať iných bohov okrem Neho. Snaha získať si spasenie skrze svoje skutky je porušením prvého prikázania. Ďalej vraví, že nemôžeme naozaj dodržať ostatné prikázania bez toho, aby sme najprv nedodržali to prvé, prikázanie proti modlárstvu a skutkom.

Biblia takto nepovažuje hriech modlárstva za jeden z mnohých (a za jeden z tých zriedkavých, ktoré nájdeme len medzi primitívnymi ľuďmi). Namiesto toho poukazuje na to, že všetky naše zlyhania vo veci úplnej dôvery Bohu majú svoj koreň v modlárstve - niečo sme urobili dôležitejším ako Boha. Stále je dôvod na hriech.

Ak však väčšina ľudí počuje, že hriech je len porušením zákona, predstavia si pod tým iba zlé veci, ktoré niekto spáchal (hriechy, keď sme urobili to, čo sme nemali) a iba vonkajšie prejavy (vonkajšie správanie namiesto vnútorných postojov). Toto však nevystihuje všetko, čím hriech naozaj je. Hriech neznamená iba robiť zlé veci; ešte dôležitejšie je, keď povýšime dobré veci na najvyššie a najdôležitejšie veci. Hriech znamená budovať svoj život na čomkoľvek inom, dokonca aj na veľmi dobrej veci, viac ako na Bohu.

Ak povieme, že „hriech je prestúpením Božieho zákona” bez akéhokoľvek ďalšieho vysvetlenia, vyvoláva to v nich okamžite dojem, že farizejskí ľudia sú „v kráľovstve”, zatiaľ čo väčšina ostatných ľudí nie. Ak však hriech definujeme z pohľadu modlárstva, tento problém mizne. Ako hovorí Luther, farizeji sa možno neklaňali modlám doslova, ale hľadeli na seba a svoju morálnu dobrotu ako na zdroj svojho spasenia, a tak neplnili prvé prikázanie. Ich morálka je tým, čo ich v Božích očiach má ospravedlniť, preto je duchovne patologická.

Existuje ešte ďalší dôvod, prečo pre postmoderného človeka potrebujeme inú definíciu hriechu. Títo ľudia premýšľajú relativisticky a vo chvíli, keď im poviete, že hriech je porušovaním Božieho zákona, povedia: „Hej, ale kto môže posudzovať, čie morálne zásady sú správne? Každý ich má predsa iné. Ako si môžu kresťania myslieť, že práve ich sú tie správne?”

Namiesto toho, aby som im povedal, že hrešia, lebo spia so svojím priateľom/priateľkou, im treba povedať, že hrešia, lebo hľadajú svoju záchranu v kariére a románikoch, u ktorých chcú získať všetko, čo by mali hľadať v Bohu. Ak máme modlu, znamená to, že jej dávame lásku, ktorú by sme mali dávať nášmu Tvorcovi a Utešiteľovi. Ak je hriech zobrazený nielen ako porušenie zákona, ale aj lásky, človeka sa to viac dotýka.

Biblická téma modlárstva má oveľa ďalekosiahlejšie dôsledky pre službu v postmodernej spoločnosti, než sme tu stihli spomenúť. Nielenže zohráva kľúčovú úlohu v evanjelizácii, ale má aj zásadné miesto v otázke učeníctva a poradenstva, na čo v mnohých knihách poukázal už aj David Powlison. Holandskí kalvinisti raz poukázali na to, že najlepšia cesta, ako analyzovať kultúry, je nájsť ich spoločné modly. Každá oblasť života, politické ideológie, či strany majú svoje modly.

Vo svojej poslednej knihe nazvanej Easter Everywhere: A Memoir (Veľká noc kdekoľvek: Memoáre, pozn. prekl.), Darcey Steinkeová spomína na dobu, kedy ako dcéra luteránskeho pastora opustila kresťanské vierovyznanie. Odišla do New Yorku, kde sa ponorila do nočného života nespočetných žúrov a sexuálnej obsesie. Počas svojho života napísala niekoľko kníh. No, ako pokračuje, neustále bola veľmi nepokojná a cítila sa nenaplnená.

Viera nás má pohýnať k tomu, aby sme v solidarite otvorene hovorili o týchto problémoch. Existuje mnoho spôsobov, ako prispieť k boju proti klimatickým zmenám, či už na individuálnej, alebo celospoločenskej úrovni. Jedným spôsobom sú kampane v mene týchto hodnôt a cieľov.

tags: #nenaplnena #tuzba #biblia