Neopúšťajte zhromaždenia: Význam soboty a nedele v Biblii

Mnoho ľudí, ktorí zachovávajú nedeľu, argumentuje, že zmena dňa odpočinku zo siedmeho na prvý deň týždňa sa datuje až k Ježišovi a Jeho apoštolom. Tvrdia, že u väčšiny kresťanov zachovávanie nedele nahradilo siedmy deň sobotný už v prvom storočí po Kristu a ustanoveným zvykom sa stalo v polovici druhého storočia. Preto tvrdia, že by všetci kresťania v dnešnej dobe mali pozerať na siedmy deň odpočinku ako na židovské ustanovenie, ktoré by sa nemalo zachovávať. Jelikož bola nedeľa prvým dňom stvoriteľského týždne (Gn 1:5) a dňom, kedy Kristus vstal z mŕtvych (Mt 28:2-20; Mk 16:1-9), mala by byť zachovávaná ako deň kresťanskej bohoslužby a radosti, v súlade so zvykom raných kresťanských otcov.

Táto teória vyvoláva celú radu otázok ohľadne učenia Nového zákona a historických záznamov:

• Presunul Ježiš deň odpočinku zo siedmeho na prvý deň týždňa?
• Usilovali apoštolovia o to, aby bola nedeľa zachovávaná ako pamätník Kristovho vzkriesenia?
• Zachovávali oni sami nedeľu ako deň bohoslužby?
• Stala sa nedeľa pre väčšinu kresťanov náhradou za sobotnú bohoslužbu už v druhom storočí po Kristu?
• Bola sobota považovaná ranými kresťanmi za čisto židovské ustanovenie, bezvýznamné pre nasledovníkov Krista?

Čo nám hovorí história ohľadne dôvodu pre zmenu siedmeho dňa na prvý deň týždňa? Tieto otázky sú pre dnešného kresťana stredobodom pozornosti!

Byť kresťanom znamená veriť a konať ako Ježiš (Jn 14:15; Zj 3:21; 12:17; 14:12). Vyznávať vieru v Krista a pritom odmietať časti Jeho učenia a odmietať žiť a uctievať Boha, tak ako vyučoval, znamená dopúšťať sa závažného hriechu.

„Kto hovorí: ‚Poznám ho,‘ a jeho prikázania nezachováva, je luhár a pravda v ňom nie je. Kto však zachováva jeho slovo, v tom sa skutočne Božia láska stala dokonalou. Podľa toho poznávame, že sme v ňom.

Začneme tým, čo hovorí Písmo a potom pristúpime k historickým záznamom, aby sme tak odpovedali na vyššie položené otázky.

Biblický pohľad na prvý deň týždňa

Slovo „nedeľa“ sa v Biblii nenachádza. V Novom zákone je osemkrát zmienený prvý deň týždňa. V žiadnom z týchto ôsmich prípadov nie je povedané, že by sa malo jednať o deň bohoslužby, ani že by sa malo jednať o kresťanskú náhradu za starozákonnú sobotu, a tiež nikde tieto texty nenaznačujú, že by sa mal prvý deň týždňa stať pamätníkom Kristovho vzkriesenia.

• Matúš 28:1-2: „Po sobote, keď už svítalo na prvý deň týždňa, prišla Mária Magdaléna a tá druhá Mária, aby sa pozreli na hrob.
• Marek 16:1,2: „Keď uplynula sobota, Mária Magdaléna, Mária matka Jakubova a Salome nakúpili vonné látky, aby prišli a pomazali ho.
• Lukáš 23:54 - 24:1: „Bol deň prípravy [deň Ježišovej smrti a pohrebu] a nastávala sobota. Ženy, ktoré s ním prišli z Galiley, ho doprevadili; videli hrob i to, ako bolo jeho telo uložené. Pak sa vrátili a pripravili vonné látky a oleje. V sobotu podľa prikázania zachovali pokoj.

Ženy učeníčky „v sobotu podľa prikázania zachovali pokoj“ (Luk 23:56). Potom veľmi skoro ráno prvého dňa navštívili hrob, aby pomazali Ježišovo telo. Skutočnosť, že zachovali sobotný odpočinok, je dostatočným indikátorom, že Ježiš sa nikdy nepokúšal zmeniť tento deň či naznačiť, že po Jeho smrti by ho mal nahradiť prvý deň. Lukáš, i keď svoj záznam píše radu rokov po tejto udalosti, neudáva najmenšiu poznámku o tom, že i keď tieto Ježišove učeníčky zachovali sobotu, nie je už takáto prax od kresťanov očakávaná.

Večer toho prvého dňa týždňa boli učeníci zhromaždení za zatvorenými dverami „zo strachu pred Židmi“. V tú chvíli sa im Ježiš zjavil. Tento text nehovorí, že preto má byť nedeľa dňom bohoslužby. Jelikož sa Ježiš zjavil večer prvého dňa týždňa, bolo už po západe. Podľa židovského počítania to bol vlastne začiatok druhého dňa (pondelok; viz. Gen 1:5,8).

O týždeň neskôr, keď bol prítomný tiež Tomáš, sa Ježiš učeníkom zjavil znovu (verš 26). Avšak keď to Ján zaznamenáva roky po tejto udalosti, neuvádza nič ohľadne nedele akožto dni pre kresťanskú bohoslužbu. Jánov popis nedáva žiadny príkaz ohľadne nedele ako náhrady za sobotu či ako nejakým spôsobom odlišnom dni od dní ostatných.

Skutky 20:7: „Prvý deň v týždni sme sa zišli k lámaniu chleba. Jelikož sa stretnutie konalo v noci prvého dňa týždňa, mohlo sa jednať o sobotu večer. Podľa židovského počítania sobota skončila a prvý deň týždňa začal západom slnka siedmeho dňa. Ak sa jednalo o nedeľu večer, neudáva táto udalosť žiadny náznak, že má byť nedeľa zachovávaná ako deň bohoslužby.

Následujúce verše zaznamenávajú, že Pavel kázal vo štvrtok. Ďalšieho dňa po zmienenom stretnutí v Skutkoch 20:7 (pondelok), Pavel a jeho spoločníci vyplávajú do Mitylény (Sk 20:13-14). Ďalšieho dňa (utorok) dorazili do blízkosti Chiu (verš 15). Ďalší deň (streda) priplávali k Samu (verš 15), a deň potom (štvrtok) dorazili do Milétu. Starší zboru v Efezu sa s Pavlom stretli v Miléte a on im kázal (Sk 20:16-36). Jelikož sa toto kresťanské stretnutie konalo vo štvrtok, mali by sme z toho vyvodzovať, že štvrtok má byť dňom pre bežnú kresťanskú bohoslužbu, ktorý nahrádza zachovávanie siedmeho dňa odpočinku?

Náboženské zhromaždenie konané v nedeľu, vo štvrtok, či akýkoľvek iný deň, zjavne nečiní z takého dňa náhradu za siedmy sobotný deň, ani to z neho nerobí deň pravidelných kresťanských bohoslužieb a odpočinku.

Lámanie chleba prvého dňa týždňa nemá žiadny špeciálny význam, jelikož učeníci lámali chleba „denne“ (Sk 2:46). Nie je nám povedané, či sa jednalo o pamiatku Večere Pánovej, ani nám nie je povedané, že kvôli tomu by mala byť nedeľa k tomuto účelu vyhradeným dňom.

1. Korintským 16:1-3: „Pokud jde o sbírku pro svaté: jak jsem přikázal galatským sborům, tak učiňte i vy. V první den týdne ať každý z vás doma dá stranou tolik, kolik bude moci uložit, aby se sbírky nemusely konat teprve tehdy, až k vám přijdu.

Kresťanský veriaci si mal skontrolovať svoje účty v nedeľu a doma odložiť obnos, ktorý chcel Pavlovi venovať na podporu cirkve. Žiadny z týchto ôsmich Novozákonných textov o prvom dni týždňa neposkytuje akýkoľvek dôkaz, že by Ježiš alebo Jeho učeníci zmenili deň pre bohoslužbu zo siedmeho na prvý deň. Ani nie je prvý deň týždňa predstavený ako pamätník Kristovho vzkriesenia.

Ježiš svoje učeníky učil zachovávať sobotu, až bude po smrti (Mt 24:20). Ježišova inštrukcia bola súčasťou Jeho výkladu Daniele 8. kapitoly (viz. Mt 24:15). Daniel predpovedal, že moc malého rohu zde bude pokračovať až do ustanovenia Božieho kráľovstva (Dan 8:25). Preto Ježišova rada utiecť pred mocnosťou malého rohu nebola obmedzená na kresťanov v dobe zničenia Jeruzaléma (70 po Kr.). Na konci času, behom veľkého súženia z Matouše 24:21, ktoré predobrazovaly dřívější soužení, bude muset Boží lid utíkat znovu.

Kniha Skutkov zaznamenáva (Sk 13:14-15.42-46; 16:13; 18:4), že apoštolovia dôsledne zachovávali sobotu ako čas k bohoslužbe a spoločenstvu. Nešlo však pouze o setkávání se s Židy v synagoze. Ve Filipech se Pavel a jeho společníci sešli k bohoslužbě u řeky. Lukáš říká: „V sobotní den jsme vyšli za bránu podél řeky, kde jsme se domnívali, že je místo k modlitbě“ (Sk 16:13).

I přes důkaz, že Ježíš sobotu zachovával (Luk 4:16) a vyzýval své učedníky, aby dělali totéž (Mat 24:20), a navzdory důkazu, že Pavel sobotu běžně zachovával (Sk 13:14-15.42-46; 16:13; 17:2; 18:4), se někteří studenti Bible soustřeďují na některé texty v Pavlových listech, jako na zdánlivý důkaz, že Pavlovi šlo o zrušení soboty.

Rimanom 14 a otázka dní

Rimanom 14:1-6: „Slabého ve víře přijímejte, ale ne proto, abyste posuzovali jeho názory. Někdo věří, že může jíst všechno, slabý však jí jen zeleninu. Ten, kdo jí, nechť nezlehčuje toho, kdo nejí, a kdo nejí, nechť nesoudí toho, kdo jí. Vždyť Bůh ho přijal. Kdo jsi ty, že soudíš cizího sluhu? Pro svého pána stojí nebo padá. A on bude stát, neboť Pán je mocen ho postavit. Někdo považuje jeden den za důležitější než druhý, jiný považuje všechny dny za stejně důležité. Každý nechť je plně přesvědčen o tom, jak sám smýšlí. Kdo zachovává určitý den, zachovává jej Pánu.

Pavel vo svojich spisoch konzistentne prijíma autoritu Desatora prikázaní ako normu spravodlivosti. „Rušíme teda vierou Zákon? Naprosto ne! Naopak, Zákon potvrdzujeme.“ (Řím 3:31). Pavel tento zákon, ktorý viera potvrdzuje, identifikuje ako Desatoro prikázaní. „Co tedy řekneme? Je Zákon hříchem? Naprosto ne! Ale hřích bych nepoznal jinak než skrze Zákon. Vždyť o žádostivosti bych nevěděl, kdyby Zákon neříkal: ‚Nepožádáš.‘ … A tak Zákon je svatý i přikázání je svaté, spravedlivé a dobré.

Je nepredstaviteľné, že by ten, ktorý preukazoval tak silný rešpekt k Desatoru prikázaní, mal jedno z týchto prikázaní odmietnuť a prehlásiť za nezáväzné pre kresťanov. Pavel nepochyboval o platnosti týždenných sobôt. Je teda veľmi nepravdepodobné, že by Pavlom obrátení pohania či židia chceli obetovať ‚židovskú‘ sobotu pre nejaký svoj vlastný deň.

Rimanom 14 nemluví o morálních záležitostech, ohledně kterých máme napsáno jasné „I řekl Hospodin.“ Verše 1-4 jednoznačně říkají, že Bůh přijímá jak duchovně silného, který jí jakékoliv jídlo, tak duchovně slabého, který si myslí, že by měl jíst pouze zeleninu.

Sobota v Desatore prikázaní

Exodus 20:8-11: Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval.

Deuteronómium 5:13-15: Šesť dní budeš pracovať a robiť každú svoju prácu, ale siedmy deň je sobota, (to jest odpočinok) pre Pána, tvojho Boha; vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani slúžka, ani tvoj vôl, ani osol, ani nijaký tvoj dobytok, ba ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach, aby tvoj sluha a tvoja slúžka mali podobný odpočinok ako ty.

Pri zložitých témach je vždy potrebné brať v úvahu celok Písma a to z nadhľadu, ale aj z detailného pohľadu. A hlavne si treba všímať na čo poukazuje Starý zákon a čo je naplnením v Novom zákone.

Adventisti siedmeho dňa a sobota

Keď som hľadal po internete odkazy na sobotu, vyhľadávače ma väčšinou vyhodili stránky Adventistov siedmeho dňa (ďalej už len CASD), ktorí sobotu dodržiavajú. Je to najväčšia cirkev, ktorá ju dodržiava. Existujú malé kresťanské zbory, ktoré zachovávajú sobotu. No tieto zbory netrvajú na tom, že musia kresťania stoj čo stoj zachovávať sobotu, ani neapelujú na iných kresťanov pod nejakými vyhrážkami pekla, aby sobotu dodržiavali a rešpektujú rozhodnutia iných kresťanov zachovávať iný deň ako sobotu.

Nedeľu ustanovil cisár Konštantín v roku 321 a je to pohanský deň uctievania slnka. Potom som sa okrem iného v knihe Elen Gould Whiteovej väčšinou aj z viacerých webových zdrojov dočítal, že CASD sú cirkev ostatkov (13 článok vyznania viery CASD), čo podľa Whiteovej a web stránok Adventistov cirkev ostatkov znamená, že jedine tí, čo zachovávajú sobotu majú celú pravdu a dokonca že iba tí budú spasení a že sú jediná pravá cirkev ostatkov na konci časov.

Keď som sa dozvedel tie strašidelné argumenty za sobotu, dával som si veľa otázok. Ako je to možné, že iba Adventisti (a niektorí kresťania) vedia o zmysle soboty a uznávajú sobotu? Ak je to pravda, že naozaj máme svätiť sobotu, ako je to možné, že toľko kresťanov takto blúdi a neuznáva sobotu? To toľko kresťanov nebude spasených? To je spása nielen z evanjelia, ale aj z dodržiavania soboty? Ako je to potom možné, že správny a jasný postoj k sobote nevedia mnohí kresťania z Písma vyčítať? To naozaj iba Adventisti tak dobre chápu Písmo a ostatní kresťania ho nechápu, alebo nechcú správne chápať? Ako je to možné, že kresťania desatoro uznávajú, no neuznávajú štvrté prikázanie o sobote a nahradili ju nedeľou?

Zmluva a zákon

Základný problém spočíva predovšetkým v zákone. Tam je najskôr potrebné definovať si pojem zákon, zmluva. Ďalej je potrebné si od Genezis všímať ako Boh s človekom uzatváral zmluvy, čo zmluvy obsahovali a s kým ich Boh uzatvoril a či sú platné aj pre Novozmluvného človeka. Potom treba vziať do úvahy zákon, ktorý dal Boh Izraelu skrze Mojžiša ako prostredníka, ktorý okrem iného obsahuje aj desatoro so zachovávaním soboty. Potom treba skúmať, či predovšetkým štvrté prikázanie desatora o sobote platí aj pre Novozmluvných ľudí. Desatoro je v Mojžišovej zmluve, je to zmluva medzi Bohom a Izraelom. Srdcom tejto zmluvy bola sobota ako znamenie medzi Bohom a Izraelom. Nový zákon je Nová zmluva Boha s každým človekom teda so židom aj pohanom. Znamenie medzi Bohom a človekom je Pánov kalich, Kristova krv.

Stará zmluva bola len tieňom slávy Novej zmluvy. S kým Boh uzatvoril Starú (Mojžišovu) zmluvu? S kým Boh uzatvoril Novú zmluvu? Ktorú zmluvu máme teda „podpísanú“? Ja som „podpísal“ Novú zmluvu. Preto beriem a rešpektujem všetko čo je v Novej zmluve. Starú zmluvu ani nemôžem podpísať tá bola pre židov a bola naplnená v Kristovi. Podpisujem len to, čo mi dal Kristus podpísať.

Hebrejom 4:9: Tak tedy [ešte ]zbýva sobotenie, [odpočinok ]ľudu Božiemu. Veriaci Nového zákona uverením evanjeliu vošiel do odpočinku v Kristovi. Nie je to fyzický odpočinok v siedmy deň, ako niektorí tvrdia, ale odpočinok každého dňa kresťana tu na zemi a tento odpočinok má následné pokračovanie v nebi.

Zákon starej zmluvy je jednoducho zákon ktorý bol daný Bohom cez Mojžiša. Obriezka Starého zákona bola vstupné znamenie pre tých, ktorí chcú dodržiavať Mojžišov kamenný zákon a sobota každotýždenné (pečatné) pripomínajúce znamenie zmluvy. Zároveň však ak chce Novozmluvný kresťan dodržiavať sobotu podľa Starého zákona, musí ju dodržiavať so všetkými nariadeniami o sobote, ktoré sú podmienené kliatbami! Ak chce dodržiavať starozákonný zákon o sobote, musí dodržiavať všetko o sobote zo Starého zákona, ináč bude sobotu stále porušovať a je to stále to isté, ako keby ju ani nesvätil.

Ján písal Evanjelium, Jánove listy a Apokalypsu. Ján 7:19: Nedal vám Mojžiš zákon?(nomos) A nik z vás zákon (nomos)neplní. Ján 14:15: Ak ma milujete budete zachovávať moje prikázania. A teda aj Zjavenie 12,17 a 14,12 znamenajú Božie prikázania (entole) - prikázania Nového zákona, nie Mojžišove starozákonné, nie desatoro, teda ani sobotu. Ja zachovávam teda Novozákonné prikázania (entole), ktoré mám v srdci.

Ktoré sú teda Božie Novozákonné prikázania? Všetky, čo sú rozkazovacím spôsobom spísané v Novej zmluve, uvediem páru príkladov: neopúšťajte zhromaždenia, vezmite a jedzte, vezmite a pite (Pánova večera), vzdávajte...

tags: #neopustajte #zhromazdenia #biblia