Kostol sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici: História a Význam

V okrese Topoľčany, v obci Nitrianska Blatnica, sa nachádza jedna z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok - rotunda sv. Juraja. Kostolík je neveľká stavba ukrytá v lesoch nad obcou Nitrianska Blatnica, ktorá bola dlhé obdobie odbornou verejnosťou obchádzaná. Na tomto mieste cítime, aké bohaté a pestré sú dejiny nášho drahého Slovenska.

Jeho dejinami sa vinie osobitným spôsobom „posvätno“, s hodnotami, ktoré sú obohacujúce aj pre dnešného človeka. Nie je to iba pridaný podiel, ale podstatná, regulujúca sila duchovnosti a kultúrnosti a obyvateľov našej vlasti.

Vznik a Obdobie Veľkej Moravy

Vznik Rotundy sv. Juraja je datovaný do prvej tretiny 9. storočia, teda ešte do predcyrilometodského a predveľkomoravského obdobia. Rotundu postavili okolo roku 830 ako súčasť veľkomoravského osídlenia datovaného do tohto obdobia. Výsledky rádiokarbónového datovania určili jej vznik do roku 830 +- 40 rokov. Exaktne stanovený vznik rotundy s vysokou pravdepodobnosťou dokladá, že rotunda mohla byť postavená ešte pred príchodom misie Cyrila a Metoda v roku 863.

Mohla vzniknúť aj za vlády nitrianskeho kniežaťa Pribinu, ktorý dal v roku 828 postaviť na Nitrianskom hrade kostol. Rotunda vznikla blízko vtedy frekventovaného horského prechodu /sedlo Gajda/ z Ponitria na Považie a ďalej až na Moravu.

Alexander Ruttkay vo svojom článku VÝZNAMNE ARCHEOLOGICKÉ LOKALITY Z VČASNÉHO STREDOVEKU V OBLASTI POVAŽSKÉHO INOVCA uvádza, že "podľa výsledkov archeologického výskumu bola Rotunda sv. Juraja súčasťou včasnostredovekého dvorca. Bola však situovaná v rámci samostatného sídla na malom ostrohu nad vlastným areálom dvorca. Dvorec sa nachádzal pod ostrohom s rotundou na plošine Púšť.

Dvorec má dve chronologické fázy. Starší dvorec vznikol už v 9. storočí. Bol teda čiastočne súčasný s dvorcom v Ducovom. Druhý (menší) dvorec je mladší, patrí do 10.-11. storočia.

Rotunda má svoju dvojičku v neďalekom Ducovom /Kostolec/. Pavel Dvořák v knihe Stopy dávnej minulosti 3 uvádza, že "Kostolík svätého Juraja má základy - s presnosťou na centimetre - rovnako veľké ako veľkomoravský kostolík v Ducovom, vzdialený len sedem kilometrov po ceste pomedzi horské chrbty. Ďurko a Kostolec teda ležia na ceste, ktorá spájala Mikulčice a Nitru.

Bolo šťastie, že Kostolec aj Nitrianska Blatnica mali toho istého výskumníka, Alexandra Ruttkaya, lebo ťažko povedať, či by si niekto iný všimol, že vnútorné priemery oboch rotúnd (730 centimetrov) a hrúbka ich múrov (73 centimetrov) sú identické. Všetky rozmery sú odvodené od základnej dĺžkovej miery - 36,5 centimetra, od tzv. longobardskej stopy (obe rotundy majú zhodné aj stavebné rozmery, zvonku merajú vyše 12,2 metra, znútra takmer 11 metrov). Ňou zamerali aj ďalší veľkomoravský kostol, dvojapsidovú rotundu v Mikulčiciach.

Osídlenie a Archeologické Nálezy

Objekt bol postavený ako súčasť približne 5 storočí trvalého neznámeho osídlenia, ktoré vzniklo začiatkom 9. storočia. Z tohoto obdobia tu boli objavené dva veľmožské dvorce. Pri archeologickom výskume, ktorý viedol prof. Alexander Ruttkay, boli objavené dva palisádové dvorce naväzujúce na seba. Celkovo sa našlo asi 150 kostrových hrobov, niektoré s nálezmi strieborných šperkov. Veľa artefaktov dokladuje ťažbu a spracovanie železnej rudy.

Na dávnu ťažbu rudy na východných svahoch Marhátu poukázali najprv geológovia. V teréne sa v lesnom pásme v katastroch Nitrianskej Blatnice a Vozokán zistili celý rad priehlbní a vyvýšenín, ktoré možno považovať za kutacie jamy a pingy.

O tom, že Nitrianska Blatnica sa stala dedičkou osady Púsť pri Jurkovi, svedčí aj testamentálna listina veľmoža Stojslava /† 1185/, potvrdená kráľom Belom III. Tento podľa mena staroslovenský veľmož zdedil po otcovi Sanad rozsiahle majetky na Považí a Ponitrí, čo svedčí, že takmer 300 rokov po páde Veľkej Moravy si jeho rod dokázal obhájiť tradíciu kultúry, majetku a moci.

Ruttkay ďalej pokračuje: "Zánik osady aj pôvodnej funkcie rotundy nastal najneskôr okolo polovice 13. storočia. Približne v tom období zaniklo aj niekoľko iných osád a čiastočne kultivovaná pôda zarástla lesom. Svedčia o tom zachované plužiny a cestné záseky v lesnom pásme a celý rad pravdepodobných názvov týchto osád v metáciách Radošinej a Nitrianskej Blatnice zo 14. a 15. storočia.

Stavebné Úpravy a Súčasný Stav

Po zániku Veľkej Moravy vznikla v tejto lokalite osada železiarov, pre potreby ktorých v prvej polovici 11. storočia bola rotunda zrejme opravená. Slúžila im až do 13. V nasledujúcom období začína stavba chátrať, až sa premenila na ruinu s polozrúcanými obvodovými múrmi. V prvej polovici 16. storočia bolo opravené murivo rotundy a objekt bol zastrešený.

Románsku prestavbu prekonala pravdepodobne už predtým poškodená rotunda. Od 11. do polovice 13. storočia bol okolo nej prikostolný cintorín, ktorý bol úplne preskúmaný. Z vyše 120 hrobov, ktoré svedčia o málo početnej pochovanej populácii, výrazne prevažujú kostry mužov. Rodová asymetria populácie je vcelku neobvyklá, svedčí o špecifikách spôsobu života."

„Najväčším stavebným počinom bolo preklenutie ruín a akési znovuvztýčenie kostolíka v roku 1530. Známe bolo o nej prevažne len to, že ju dala postaviť v rokoch 1530 - 1540 Mária Thurzová. Dokonca existuje záznam, že ju dal postaviť francúzsky pustovník. Pravdivejšie bolo len to, že sa pri nej už niekoľko storočí (predpokladáme od 2. polovice 16. storočia) každoročne v apríli konali a dodnes stále konajú svätojurajské púte a ľudia z Nitrianskej Blatnice a aj zo širšieho okolia ju familiárne nazývajú „Jurko“, „Ďurko“ či „Rotunda Jurko“.

Súčasnú podobu dostala rotunda v období baroku. Počas nej dostala súčasnú podobu, keď k západnej strane lode pristavali vežu a z južnej strany pustovňu. V roku 1777 bola v západnej časti lode vybudovaná murovaná tribúna, ktorá sa napájala na novo pristavanú vežu (tú datuje letopočet na fasáde do roku už 1655, toto datovanie však výskum nepotvrdil). V nej boli ubytovaní pustovníci, ktorí sa mali starať o kostolík a súčasne viedli aj školu, ktorej budovu postavili niekoľko desiatok metrov severne od rotundy. Posledný pustovník zomrel v roku 1802.

Uvedenými prestavbami sa síce kostol ako taký zachoval až do dnešných dní, avšak jeho vzhľad, najmä pokiaľ ide o hornú časť je podstatne odlišný od pôvodnej veľkomoravskej stavby. Táto prestavby a súčasný vzhľad preto nevzbudzuje až taký pocit starobylosti ako je to pri Kopčianskom kostole Sv. Margity.

V 50. rokoch minulého storočia dostal kostolík novú strechu, keď pôvodnú šindľovú nahradili plechovou. V roku 1980 dostal kostolík novú strechu z medeného plechu, v nasledujúcich rokoch dostal kostolík aj novú dlažbu, dvere a uskutočnili sa aj ďalšie menšie opravy. Od roku 2001 sa začala postupná obnova objektu, spojená s ďalším výskumom, ktorý priniesol dôkazy o vzniku stavby v 9. V roku 2016 sa zavŕšila komplexná obnova rotundy, ktorá dostala novú fasádu odlišujúcu stavebné etapy.

Pôdorys stavby je v podstate rovnaký ako v prípade veľkomoravskej rotundy v neďalekom Ducovom, nedodržiava však tak dôsledne tvary a rozmery. Priemer lode je 7,30 m a apsidy 3,65 m, teda presne polovica. Hrúbka múrov je približne 73 cm. V interiéri lode sa zachovali zvyšky nástenných malieb zo 16. V interiéri sa zachoval barokový oltár s centrálnym obrazom sv. Juraja s drakom.

Púte a Význam

Od roku 1530 sa tu schádzajú tisíce pútnikov vždy po sviatku sv. Juraja /24.apríla/. Tradícia pútí a vzťah ľudí k tejto nádhernej lokalite nebol prerušený ani bývalým režimom. Púte, ktorých sa zúčastňujú aj vysokí predstavitelia spoločenského a politického života, sa konajú vždy v najbližšiu nedeľu po sviatku sv. Juraja (24. apríl). Svätá omša na tento sviatok sa v tomto kostolíku slúži od 16.

Kostolík aj v súčasnosti slúži veriacim ako pútnická kaplnka patriaca pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi, od roku 2008 je však vlastníctvom obce. O objekt sa starajú členovia miestneho OZ Rotunda Jurko.

Nitrianska Blatnica leží na úpätí „Považského Inovca“. Obec sa spomína už v roku 1185. vtedy bola majetkom Stojslava, ktorý ju poručil zoborskému kláštoru.

Nitrianska Blatnica sa nachádza cca 11 km východne od Piešťan, na hlavnej ceste medzi Piešťanmi a Topoľčanmi. Rotunda sa nachádza zhruba 4 - 5 km nad obcou, na úpätí vrchu Marhát. Vzhľadom na odľahlú polohu býva stavba zamknutá, stojí však na voľne prístupnom priestranstve.

Prehľad Dôležitých Dátumov a Udalostí

Nasledujúca tabuľka sumarizuje dôležité udalosti v histórii Rotundy sv. Juraja:

Ďalšie Kostoly Svätého Juraja na Slovensku

Rímskokatolícke kostoly svätého Juraja sú významné pamiatky, ktoré sa vyznačujú bohatou históriou a jedinečnou architektúrou. Tieto kostoly, často situované v malebných lokalitách, svedčia o hlbokých koreňoch kresťanskej tradície a kultúrneho dedičstva. Okrem kostola v Nitrianskej Blatnici, si pozrime aj ďalšie dva kostoly.

Rímskokatolícky Kostol Sv. Juraja v Podbrezovej-Lopeji

Rímskokatolícky gotický kostol sv. Juraja v mestskej časti obce Podbrezová-Lopeji s mohutnou štvorhrannou vežou-zvonicou je ohradený múrom zo 17. storočia. V roku 1752 prešiel prestavbou. Je postavený na vyvýšenine v doline Hrona, malebne zasadený do prekrásnej horskej krajiny, čo si všimol a umeleckou fotografiou aj vyjadril národný umelec Karol Plicka.

V zakladacej listine z roku 1358 je neskoršia osada Lopej uvedená pod menom Svätý Juraj. Pod týmto istým menom je Lopej s kostolom vyznačený aj na najstaršej, tzv. Lazarovej, mape Uhorska z roku 1528.

Z kresťanských rytierskych ideálov 14. storočia vychádza i námet obrazu hlavného oltára kostola-,,Svätý Juraj víťazí nad drakom“. Obraz v roku 1893 namaľoval známy slovenský technický bádateľ a vynálezca rádiotelegrafie Jozef Murgaš.

Rímskokatolícky Kostol Sv. Štefana Uhorského v Podbrezovej

Rímskokatolícky kostol sv. Štefana Uhorského v Podbrezovej bol postavený v rokoch 1890 až 1892 pri novej valcovni Hrončianskeho železiarskeho komplexu v osade Brezová, kde boli ubytovaní väčšinou vedúci zamestnanci železiarne. Vznikol ako reprezentačná stavba na podnet a pod patronátom vedenia podbrezovskej fabriky s vyše 2000 zamestnancami, ktorá patrila medzi najväčšie a najúspešnejšie železiarne Uhorska.

Jednoloďový kostol nesie znaky novogotickej architektúry, módnej v 19. storočí. V interiéri kostola je pozoruhodná novogotická rebrová klenba, oporné polopiliere s listovými hlavicami, nádherné novogotické pozdĺžne i kruhové okná s farebnými vitrážami, vyrobené v roku 1892 v umeleckej dielni Forgó a spol. v Budapešti.

tags: #kostol #v #nitrianskej #blatnici