Krst je v Katolíckej cirkvi prvou sviatosťou a základom celého kresťanského života. Je bránou do nového života v Kristovi a prostriedkom na zaistenie vstupu do večnej blaženosti. Avšak, aby bol krst platný, musia byť splnené určité podmienky. V opačnom prípade sa krst stáva neplatným a zbytočným.
Krst Krista
Kto môže byť pokrstený?
Podľa Kán. 867 CIC - § 1 sú rodičia povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o túto sviatosť a aby sa na ňu náležite pripravili. Kán. 868 CIC - § 1 stanovuje, že aby sa dieťa dovolene pokrstilo, je potrebné:
- aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili;
- aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.
Normálne túto nádej poskytujú veriaci a obrátení rodičia, ktorí môžu dieťaťu zabezpečiť kresťanskú výchovu. Krst samotný je uzatvorením Zmluvy medzi Bohom a človekom.
Dôvody neplatného krstu
V polovici februára sa páter Andres Arango vzdal funkcie farára v katolíckom kostole svätého Gregora vo Phoenixe v Arizone. Dôvodom bolo, že 25 rokov nesprávne udeľoval sviatosť krstu, čo malo za následok tisíce neplatných krstov. Namiesto zámena „ja“ v slove „krstím ťa v mene Otca, Syna a Ducha Svätého“, používal páter Arango osobné zámeno „my“. Tým sa krst stáva neplatný, pretože túto sviatosť má udeľovať Kristus, a nie farské spoločenstvo alebo nejaká iná entita.
Medzi ďalšie dôvody neplatného krstu patrí:
- Použitie inej tekutiny ako čistej vody.
- Nesprávne vyslovenie krstných slov.
- Nedostatok úmyslu krstiteľa vykonať to, čo Cirkev zamýšľa.
Je dôležité si uvedomiť, že akékoľvek zmeny v krstnej formule môžu viesť k neplatnosti sviatosti. Slová, najmä zámená ako „ja“ a „my“ obsahujú také množstvo denotatívnych a konotatívnych významov, ktoré vytvárajú mnohé súvislosti v chápaní reality ľuďmi. Preto by sa mali vyjadrovať a používať opatrne. A rovnako opatrne by sa mali počúvať a interpretovať.
Úloha krstných rodičov
Podľa Kán. 872 sa má krstencovi podľa možnosti dať krstný rodič, ktorého úlohou je priniesť dieťa spolu s rodičmi na krst a usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia.
Kán. 874 stanovuje, že aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
- aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak nie sú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
- aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
- aby bol katolík, ktorý už prijal birmovanie a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
- aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
- aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
Krst dieťaťa
Povinnosti rodičov
Rodičia sú povinní postarať sa o to, aby ich deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Majú sa riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia. Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa dieťaťu nedávalo meno, cudzie kresťanskému zmýšľaniu.
Ak o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte, pričom nejestvujú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, od rodičov sa vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere; podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky.
Krst je teda nesmierne významný, pretože je „bránou“ či „vstupom“ do nového života v Kristovi. Sviatosti dávajú životu viery kresťana vznik, rast, uzdravenie a poslanie.