Nepoškvrnené počatie Panny Márie je sviatok, počas ktorého sa v celej Cirkvi srdcia veriacich dvíhajú s nádejou k Matke Božej. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie bolo vyvrcholením dlhodobého vývoja a rozvinutím dogmy o Bohorodičke. Inými slovami, Panna Mária, aby mohla počať a porodiť Ježiša Krista ako pravého Boha a človeka, musela byť v stave dokonalej milosti, teda bez akéhokoľvek hriechu, ako osobného, tak aj dedičného. Túto skutočnosť si uvedomovali už v kresťanskom staroveku, hoci ju ešte otvorene nenazývali „nepoškvrneným počatím“.
I. Mária v Božom pláne spásy
Čo Katolícka cirkev verí o Márii,963 zakladá sa na tom, čo verí o Kristovi; ale čo učí o Márii, osvetľuje zasa jej vieru v Krista. Otec ju viac ako ktorúkoľvek inú stvorenú osobu „v Kristovi požehnal1077 všetkým nebeským duchovným požehnaním“ (Ef 1, 3). Z Božej milosti Mária počas celého svojho života zostala čistá od akéhokoľvek osobného hriechu. Lebo na tebe, Pane, niet žiadnej škvrny a niet žiadnej škvrny ani na tvojej matke.“
Počas celej Starej zmluvy bolo Máriino poslanie pripravované722 poslaním svätých žien. Mária „vyniká medzi poníženými a chudobnými Pána, ktorí od neho s dôverou očakávajú a prijímajú spásu. A skutočne, aby mohla dať slobodný súhlas svojej viery zvestovaniu svojho povolania,2001 bolo potrebné, aby ju úplne viedla Božia milosť. Odporcovia nepoškvrneného počatia často zdôrazňujú, že nepoškvrneným počatím by Panna Mária nepotrebovala vykúpenie ani Vykupiteľa. Panna Mária - podobne ako každý človek - potrebovala vykúpenie a vykúpení sme boli skrze smrť jej božského Syna na kríži.
Zvestovaním Panne Márii sa začína „plnosť času“ (Gal 4, 4), čiže splnenie prisľúbení a príprav. Mária je povolaná počať toho, v ktorom bude telesne prebývať „celá plnosť božstva“461 (Kol 2, 9). Božia odpoveď na jej otázku: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34) poukazuje na moc Ducha: „Duch Svätý zostúpi na teba“721 (Lk 1, 35). Duch Svätý, ktorý je „Pán a Oživovateľ“, je poslaný689723 posvätiť lono Panny Márie a božsky ju oplodniť, aby tak počala Otcovho večného Syna v ľudskej prirodzenosti, ktorú z nej prijal. Celý život Ježiša Krista bude teda dávať najavo, ako ho „Boh pomazal... Duchom Svätým a mocou“ (Sk 10, 38).
Boh chcel slobodnú spoluprácu jedného stvorenia. Preto si od večnosti za matku svojho Syna vyvolil jednu z dcér Izraela, židovské dievča z Nazareta v Galilei, pannu zasnúbenú „mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária“ (Lk 1, 26-27). je z vnuknutia Ducha ešte pred narodením svojho Syna radostne pozdravovaná ako „matka môjho Pána“ (Lk 1, 43). Svätý Ignác Antiochijský (začiatkom 2. storočia) píše: „Pozoroval som... skutočne narodeného z Panny... za vlády Poncia Piláta skutočne klincami pribitého za nás v tele... „To, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého“ (Mt 1, 20), povedal anjel Jozefovi o Márii, ktorá mu bola zasnúbená. Cirkev v tom vidí splnenie Božieho prisľúbenia daného prostredníctvom proroka Izaiáša: „Hľa, panna počne a porodí syna“ (Iz 7, 14 podľa gréckeho prekladu Mt 1, 23).
II. Teologické základy
Mlčanie Evanjelia podľa Marka a novozákonných listov o panenskom počatí Márie bolo občas príčinou neistoty. Mohla vzniknúť aj otázka, či tu nejde o legendy alebo teologické konštrukcie bez historického opodstatnenia. nevznikla ani z pohanskej mytológie, ani z nijakého prispôsobenia sa myšlienkam doby. v celku Kristových tajomstiev od jeho vtelenia až po jeho Veľkú noc. Cirkev vždy chápala tieto miesta v tom zmysle, že neoznačujú ďalšie deti Panny Márie. a zreteľne sa označuje ako „iná Mária“ (Mt 28, 1). Pohľad viery môže v kontexte celku Zjavenia90 odhaliť tajomné dôvody, pre ktoré Boh vo svojom pláne spásy chcel, aby sa jeho Syn narodil z panny. „Nikdy sa pre ľudskú prirodzenosť, ktorú prijal, neodcudzil Otcovi... Jeden a ten istý je Syn Boha a Syn človeka.
ktorým sa začína nové stvorenie:359 „Prvý človek zo zeme je pozemský, druhý človek je z neba“ (1 Kor 15, 47). „sme... dostali milosť za milosťou“ (Jn 1, 16). Účasť na Božom živote nepochádza „z krvi ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha“ (Jn 1, 13). Prijatie tohto života je panenské, pretože ho človeku úplne dáva Duch Svätý. sa dokonale uskutočňuje v Máriinom panenskom materstve. „Aj Cirkev... sa stáva matkou967 tým, že verne prijíma Božie slovo: ohlasovaním totiž a krstom rodí pre nový, nesmrteľný život deti počaté z Ducha Svätého a narodené z Boha.
Akoby ju vopred naprogramoval a nedal jej možnosť výberu, ale táto námietka neobstojí, lebo Adam aj Eva boli stvorení v rovnakom stave ako Panna Mária - bez dedičného hriechu, no nebolo to ich obmedzením slobody, práve naopak: o to väčšou slobodou disponovali, no svoju slobodu zneužili. Človek sa môže stať slobodným iba v Bohu, ktorý je absolútnou slobodou. Znie to paradoxne, ale sme slobodní iba natoľko, nakoľko žijeme v súzvuku s Božou vôľou. Ježišova ochota obetovať za nás svoj život je prejavom jeho nekonečnej lásky a slobody. Nik nebol taký slobodný ako Ježiš a Mária. Čím sa im človek viac podobá, tým je slobodnejší.
Katechizmus Katolíckej cirkvi vraví o dedičnom hriechu ako o stave: „Je to hriech ,zdedený‘, nie spáchaný, je to stav, nie čin“ (KKC, 404). Máriina svätosť ešte lepšie vynikne na protiklade k pramatke Eve. Azda najvýstižnejšie tento protiklad vyjadril sv. Irenej († 202), ktorý vraví, že Panna Mária svojou poslušnosťou rozmotala to, čo Eva zamotala svojou neposlušnosťou. Irenej naráža nielen na príbeh o prvom hriechu, ale aj na tzv. Nová Eva musí starú Evu prevyšovať, podobne ako nový Adam - Kristus prevyšuje starého Adama. Stará Eva bola stvorená v stave prvotnej svätosti. Teda ak nová Eva mala prevýšiť starú Evu, musela aj ona prísť na tento svet bez škvrny dedičného hriechu. Aby dedičným hriechom narušená ľudská prirodzenosť bola schopná prijať najvznešenejšieho Boha, musela byť zušľachtená.
Byzantská cirkev používa na označenie Panny Márie špeciálny titul: Panagia, čo v preklade z gréčtiny znamená „úplne svätá“. Máriina dokonalá svätosť vlastne znamená, že Panna Mária bola vždy v dokonalom súzvuku s Bohom a s jeho svätou vôľou.
III. Slávenie sviatku
Na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie arcibiskup Zvolenský celebroval svätú omšu v Kostole sv. Jána z Mathy. Ordinár Ozbrojených síl a ozbrojených zborov František Rábek celebroval 8. decembra svätú omšu v Katedrále sv. Šebastiána v Bratislave. Panna Mária v tajomstve nepoškvrneného počatia je patrónka celého serafínskeho rádu a osobitným spôsobom slovenskej kustódie bratov minoritov. Minoriti sa na 8.
V Bratislave-Karlovej Vsi celebroval slávnostnú svätú omšu spišský diecézny administrátor biskup Ján Kuboš. Bratislavský arcibiskup metropolita Stanislav Zvolenský zveril 8. decembra Bratislavu pod ochranu Panny Márie. V Levoči v deň slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie spišský emeritný pomocný biskup Andrej Imrich v homílii vyzdvihol: „Panna Mária bola uchránená od poškvrny dedičného hriechu a sama sa žiadneho hriechu nedopustila. LUCIÁN M. V Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského v Košiciach bol 8. december výnimočný deň. Košický pomocný biskup Marek Forgáč pred slávením Eucharistie v seminárnom Kostole sv. Tretiaci si potom požehnané reverendy prvýkrát obliekli. Po svätej omši pripravili piataci mariánsku akadémiu, počas ktorej sa prítomným prihovoril biblista Juraj Feník.
Pre veriacich bol pripravený špeciálny program vo farskom Kostole Božského Srdca Ježišovho a v deň slávnosti aj v pavlínskom Kostole sv. Prítomní sa modlili ruženec i akatist k Presvätej Bohorodičke. Do jaskyne je vložený kameň, ktorý pochádza priamo z Jaskyne zjavenia Panny Márie v Lurdoch. Pavlínska farnosť v Trnave na Tulipáne prežívala 6. až 8. decembra trojdnie k Nepoškvrnenej Panne Márii.
„Panna Mária verí a dôveruje Bohu. Nech je aj celé toto slávenie obnovením vo viere a dôvere v Božiu dobrotu.
Pochopenie teológie Nepoškvrneného počatia
IV. Cirkevné prikázania
Učiteľský úrad pastierov Cirkvi sa v morálnej oblasti zvyčajne vykonáva katechézou a kázaním na základe Desatora, ktoré vyjadruje zásady mravného života platné pre všetkých ľudí. Cirkevné prikázania sa nachádzajú v tejto línii mravného života, ktorý je úzko spätý s liturgickým životom a ním sa živí. Záväzný ráz týchto pozitívnych zákonov vynesený pastorálnou autoritou Cirkvi má za cieľ zabezpečiť veriacim naozaj potrebné minimum ducha modlitby, morálneho úsilia a rastu v láske k Bohu a k blížnemu. Päť cirkevných prikázaní nám chce svojimi minimálnymi požiadavkami pripomínať, že nemožno byť kresťanom bez morálneho úsilia, bez konkrétnej účasti na sviatostnom živote Cirkvi a bez solidárneho spojenia s ňou. Tieto prikázania sú záväzné pre každého kresťana katolíka.
| Číslo | Prikázanie | Vysvetlenie |
|---|---|---|
| I. | V nedeľu a v prikázaný sviatok sa zúčastniť celej svätej omše | Prvé cirkevné prikázanie vyžaduje od veriacich, aby svätili deň, v ktorom sa pripomína Pánovo zmŕtvychvstanie, ako aj hlavné liturgické sviatky, ktorými sa uctievajú tajomstvá Pána, preblahoslavenej Panny Márie a svätých, a to predovšetkým účasťou na slávení Eucharistie, na ktorom sa zhromažďuje kresťanské spoločenstvo, a aby sa zdržiavali tých prác, ktoré by mohli prikázanému sväteniu týchto dní prekážať. |
| Prikázané sviatky: | Narodenie Pána (25.12.), Zjavenie Pána (6.1.), Nanebovstúpenie Pána (40. deň po Veľkej noci), Najsvätejšie Kristovo telo a krv (štvrtok po Nedeli Najsvätejšej trojice), Bohorodičky Panny Márie (1.1.), Nanebovzatie Panny Márie (15.8.), Nepoškvrnené počatie Panny Márie (8.12.), Svätých apoštolov Petra a Pavla (29.6.), Všetkých svätých (1.11.) | |
| II. | Zachovávať prikázané dni pokánia | Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu zabezpečuje obdobia askézy a pokánia, ktoré nás pripravujú na liturgické sviatky a prispieva k tomu, že získavame nadvládu nad svojimi pudmi a slobodu srdca. Pokánie sa prejavuje veľmi rozmanitými formami, najmä pôstom, modlitbou a almužnou. Tieto a mnohé iné formy pokánia môže kresťan praktizovať v každodennom živote, najmä v Pôstnom období a v piatky, dni kajúcnosti. Všetky piatky v roku sú dňami pokánia. |
| III. | Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť | Tretie prikázanie na jednej strane zabezpečuje prípravu na Eucharistiu prijatím sviatosti zmierenia, ktorou pokračuje dielo obrátenia a odpustenia začaté v krste, a na druhej strane zaručuje minimum prijatia Pánovho tela a krvi v súvislosti s veľkonočnými sviatkami, ktoré sú počiatkom a stredom kresťanskej liturgie. Každý veriaci, keď dosiahol vek usudzovania, je povinný vyspovedať sa zo svojich ťažkých hriechov aspoň raz do roka a v každom prípade prv, ako pristúpi k svätému prijímaniu. |
| IV. | Uzatvárať manželstvo pred tvárou Cirkvi | Sviatosť manželstva je znakom spojenia Krista a Cirkvi. Dáva manželom milosť milovať sa láskou, akou Kristus miloval svoju Cirkev; takto milosť sviatosti zdokonaľuje ľudskú lásku manželov, posilňuje ich nerozlučiteľnú jednotu a posväcuje ich na ceste do večného života. Manželstvo sa zakladá na súhlase manželov, t. j. na vôli vzájomne a definitívne sa darovať s cieľom žiť podľa zmluvy vernej a plodnej lásky. |
| V. | Podporovať cirkevné ustanovizne | Piate cirkevné prikázanie ustanovuje, že všetci veriaci, či už klerici alebo laici, majú účasť na správe cirkevných majetkov a sú povinní prispievať, každý podľa svojich možností, na hmotné potreby Cirkvi. |
Použitá literatúra:
- Katechizmus Katolíckej cirkvi. 6. vydanie. Trnava: Spolok sv. Vojtecha, 2009. ISBN 80-7162-776-0.
- Kódex kánonického práva. Latinsko-slovenské vydanie. Bratislava: Konferencia biskupov Slovenska, 1996. ISBN 80-7162-061-0.
tags: #neposkvrnene #pocatie #katechizmus