Mariánska úcta má v živote Spoločnosti DKL významné miesto. Cirkev slávi 8. decembra Nepoškvrnené počatie Panny Márie.
Svätá Flóra vyobrazená na hlavnom oltári v mešite-katedrále v Cordóbe
Aké sú úbohí ľudia, ktorí v Márii, Matke Božej vidia len obyčajnú ženu! Veď z pozemského hľadiska - pochádza z kráľovského rodu Dávidovho, nieto z hľadiska morálneho - je predsa počatá bez dedičného hriechu a nikdy počas svojho života sa nedopustila ani toho najmenšieho hriechu.
Na seminári ku Dňu samizdatu, ktorý si pripomíname 12. októbra, bola za odvahu v zápase proti komunistickému režimu a za tvorbu samizdatov ocenená sestra M. Bernadeta Aurélia - Šteránia Pánčiová, členka Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta Satmárok a zakladateľka Rodiny Nepoškvrnenej. 10. októbra 2024 sa seminára zúčastnili sestry satmárky v sále Univerzitnej knižnice v Bratislave, kde boli ocenené viaceré osobnosti, ktoré v rokoch komunistického režimu prispievali k tvorbe a rozširovaniu samizdatov (tajného vydávania a rozširovania kníh a periodík).
Príspevok s témou sestra Bernadeta Pánčiová - tvorba a distribúcia samizdatu si pripravil Radoslav Ragáč, člen Ústavu pamäti národa, ktorý hovoril o tom ako sestra Bernadeta veľmi aktívne pôsobila v 70. - 80. rokoch 20. storočia vo svojom prostredí Kongregácie, pričom „riešila“ novicky, komunikovala s mládežou a písala a distribuovala samizdaty.
Sestra Mária Irena Alžbeta Kopanicová, generálna predstavená Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta Satmárok prevzala medailu Ústavu pamäti národa venovanú sestre Bernadete „In memoriam“. Sestra Irena povedala, že túto cenu vníma ako ocenenie pre všetky sestry satmárky, ktoré v čase neslobody riskovali a akýmkoľvek spôsobom prispeli k šíreniu samizdatu.
Uplynulo 10 r. od smrti zakladateľky Rodiny Nepoškvrnenej-Sr. M. Sestry satmárky a Rodina Nepoškvrnenej si počas troch dní pripomenuli 10. výročie úmrtia sestry M. Bernadety - 27. marca 2025 v Bratislave premiérou dokumentárneho filmu sestra Bernadeta, Príbeh ženy, ktorá dala zmysel zabudnutým, 29. marca 2025 spoločným stretnutím členov Rodiny Nepoškvrnenej v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Martine a 30. marca 2025 krížovou cestou s myšlienkami sestry M. Bernadety v Kláštore pod Znievom na Kalvárii, a v ten istý deň aj stretnutím sestier satmárok na cintoríne pri hrobe sestry M. Bernadety v Ružomberku.
Vyvrcholením spomienok na život a dielo sestry M. Bernadety, členky Kongregácie Milosrdných sestier sv. Vincenta - satmárok a zakladateľky Rodiny Nepoškvrnenej bolo spoločné stretnutie členov Rodiny Nepoškvrnenej v Kostole Sedembolestnej Panny Márie v Martine.
Vo svätej omši počas kázne otec biskup Tomáš Galis povedal: „Naše dnešné spoločné stretnutie je pri príležitosti 10. výročia úmrtia sestry Márie Bernadety Pánčiovej, pretože milovala Krista a kráčala cestou lásky, ktorá dávala zmysel nielen jej životu, ale aj mnohým, ktorí v tejto dobe, ale aj dnes žijú v ústraní a sú akoby ľuďmi zabudnutí.“
Veľkým obohatením dobrovoľníkov Rodiny Nepoškvrnenej bola tohtoročná marcová púť do Ríma v dňoch 6. - 11. 3. 2025, pri ktorej sa v nedeľu - 9. marca, stretli s dobrovoľníkmi aj z iných krajín. Všetci dobrovoľníci prišli do Ríma z príležitosti celosvetového stretnutia dobrovoľníkov v mesiaci marec, vyhláseného Svätým Otcom Františkom na Jubilejný rok.
Pri hroboch vzácnych svätcov - sv. Petra a Pavla, blahoslaveného Bartola Longa, svätých Benedikta a Školastiky, či sv. Konštantína-Cyrila a iných vyprosovali potrebné milosti pre seba, svojich drahých, pre vlasť, cirkev i celý svet.
Stretnutie členov Rodiny Nepoškvrnenej sa uskutočnilo v sobotu 8. júna 2024 na pútnickom mieste v Gaboltove, na východnom Slovensku, z príležitosti nedožitých 100 rokov sr. M. Bernadety Pánčiovej, zakladateľky RN. Slávnostná svätá omša, posvätný ruženec a eucharistická adorácia boli hlavnými časťami programu stretnutia.
Stretnutie sa začalo o 9.30 príhovorom otca Ivana Moďorošiho, v ktorom hovoril členom RN aj o prežívaní utrpenia a o tom, že utrpenie má zmysel len vtedy, ak ho nesieme s Kristom, spolu s ním prejde aj do vzkriesenia. Len tak môže priniesť svoje ovocie.
Slávnostnú svätá omšu, ktorá začala o 10.30 celebroval J. E. Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský pomocný biskup spolu s prítomnými kňazmi a dekanom farnosti Bardejov Marekom Kreheľom.
Po homílii otec biskup Imrich uviedol do služby 5 nových dobrovoľníkov, ktorí sa stali členmi Spoločenstva dobrovoľníkov RN.
Poobede stretnutie pokračovalo dvomi osobnými svedectvami o sestre Bernadete Pánčiovej, zakladateľke RN: člena RN Petra Kajana a vdp. Pavla Jurčagu. Otec Pavol okrem svedectva o sestre Bernadete členom povedal: „My, kňazi vaše modlitby, vašu duchovnú pomoc potrebujeme, a chceme to aj splatiť. Každým Božím požehnaním, ktoré dávame, myslíme aj na vás, na chorých, starých, opustených.“
Dobrovoľníci Rodiny Nepoškvrnenej sa stretli v Badíne v dome XAVER na svojom piatom formačnom stretnutí. Stretnutie, ktoré začalo v piatok 19. apríla 2024 a trvalo do nedele 21.4. 2024, duchovne sprevádzal páter Peter Vicián, kapucín.
Na tohtoročnej púti slovenských chorých do Lúrd, ktorá prebehla koncom septembra, v dňoch 26. - 30. 9. 2025 sa zúčastnilo 378 pútnikov. Púť duchovne sprevádzali otec biskup Mons. Viliam Judák a štrnásti kňazi. Sväté omše, prijatie nových dobrovoľníkov do Spoločenstva dobrovoľníkov RN, odprosujúca pobožnosť, krížová cesta, dve spoločné mariánske procesie, eucharistická procesia, pomazanie chorých, sľub lekárov, odovzdanie sviece zo Slovenska a birmovka boli hlavné časti programu púte.
Po odlete dvoch lietadiel z bratislavského letiska a príchode do Lúrd sa pútnici zúčastnili na svätej omši v chráme svätej Bernadety. V kázni svätej omše zazneli slová farára z Nálepkova, Jána Mihoka.
Počas svätej omše bolo do Spoločenstva dobrovoľníkov Rodiny Nepoškvrnenej prijatých 6 nových dobrovoľníkov. V závere svätej omše sa pred vyloženou Oltárnou sviatosťou konala odprosujúca pobožnosť členov RN z príležitosti 50. výročia jej založenia.
Ráno o 6. 45 prišli pútnici na svätú omšu do Massabielskej jaskyne. V kázni sa všetkým prihovoril otec biskup Judák: „Panna Mária je dôležitá v našich životoch práve preto, aby sme sa od nej učili neseniu našich krížov a mali nádej s ktorou žila ona po celý pozemský život.“
Počas tretieho dňa púte, ktorým bola nedeľa sa naši pútnici zúčastnili na medzinárodnej svätej omši v Bazilike Pia X. a o 17. 00 na Eucharistickej procesii, ktorú viedol otec biskup Viliam Judák.
V pondelok o 9.30 prišli pútnici do chrámu svätej Bernadety, aby sa zúčastnili na svätej omši, pri ktorej sa v kázni všetkým prihovoril páter František Sočufka, SJ: „Každý kríž je posolstvom, v ktorom nás chce Boh pritiahnuť k sebe.“ Počas tejto svätej omše bola chorým pútnikom vyslúžená sviatosť pomazania chorých a prítomní lekári zložili sľub katolíckeho lekára.
V posledný deň púte sa pútnici zúčastnili na poslednej svätej omši v Lurdoch v Ružencovej bazilike, kde všetci spoločne prechádzali svätou bránou. V kázni svätej omše sa pútnikom prihovoril náboženský redaktor Rádia Lumen otec Pavol Jurčaga. Počas svätej omše otec biskup Judák vyslúžil sviatosť birmovania chorému vozíčkarovi Marošovi.
Na púti chorých do Lúrd sa zúčastnilo 13 vozičkárov, 20 čiastočne nepohyblivých pútnikov, štyria zrakovo a štyria sluchovo postihnutí pútnici a šesť detí.
Z príležitosti blížiacej sa 18. slovenskej púte chorých do Lúrd sa v dňoch 5. - 7. septembra 2025 v Badíne v Dome Xaver uskutočnilo 7. formačné stretnutie dobrovoľníkov.
Na stretnutí, počas druhého dňa - v sobotu, prebehla aj pracovná porada lekárov, zdravotníkov, dobrovoľníkov a sestier satmárok. Prednášky na tému stres a syndróm vyhorenia, syndróm pomocníka a hranice v službe si pre dobrovoľníkov pripravila teologička, psychologička a spisovateľka Kateřina Lachmanová.
Kateřina vo svojich prednáškach povedala, že základným symbolom kresťanstva je kríž. Kríž je symbolom radostnej zvesti. A dala si otázku: „Kde v Kristovom kríži je zakotvená tá radostná zvesť?
Katka Lachmanová nás vo svojich prednáškach upozornila: „Pán Ježiš nie je ten, ktorý by nás v službe alebo v našom kresťanskom živote ‚žmýkal‘ na doraz. Nemáme nevyčerpateľné zdroje. Každý deň ráno, keď zahryzneme do pečiva alebo si dáme kávu, je dôkazom toho že potrebujeme niekde čerpať, aby sme mohli dávať. A je to záležitosť pokory, to uznať. Som závislý na pomoci druhých ľuďoch.
Drahí naši členovia, na slávnosť Nepoškvrneného počatia, 9. 8.10. 2024 Dobrovoľníci Rodiny Nepoškvrnenej sa stretli na svojom formačnom stretnutí 4. - 6. októbra 2024 v Dome sv. Bystríka v Čičmanoch už po šiestykrát. Tentokrát stretnutie viedla Kateřina Lachmanová, teologička, psychologička a autorka mnohých kníh. Témou prednášok bol Kristov kríž.
Na stretnutí bol prítomný aj Mons. Ján Kuboš, spišský pomocný biskup, Dr. Štefan Žídek za žilinskú diecézu a mnohí kňazi. Nikola Girasoli poďakoval všetkým členom RN za modlitby a odovzdal im pozdrav a objatie členom RN od Svätého Otca Leva. Nakoniec povedal: „Budeme sprevádzať tento list veľmi silným potleskom, aby došiel až do Ríma.“
Slávnosť pokračovala modlitbou rozjímavého radostného ruženca. Ďakovnú pobožnosť s eucharistickým požehnaním viedol otec Michal Zamkovský so spoločenstvom Rieka života.
Jedna z aktivít členov Rodiny Nepoškvrnenej je duchovná pomoc novokňazom, ktorá sa začala v roku 1979. Aj v tomto Jubilejnom roku si môžeme adoptovať niektorého z novovysvätených kňazov a podporovať ho svojou modlitbou a obetou do konca svojho života.
Dobrovoľníci si mohli na stretnutí pozrieť výstavu sestry M. Bernadety. 14.8. 2024 Naši chorí členovia Rodiny Nepoškvrnenej sa v dňoch 24. - 27. júla 2024 so svojimi príbuznými zúčastnili na duchovnej obnove vo Vrícku. Vo svojich prednáškach sa na tému blahoslavenstvá všetkým účastníkom obnovy prihovoril otec Marek Török, kapucín.
Otec Marek na začiatku obnovy v kázni svätej omše povedal, aby členovia hľadeli na cieľ nášho života - na ten večný cieľ. Vo svojej prvej prednáške povedal: „Sme povolaní k tomu, aby sme sa stali svätými“.
Láska našej nepoškvrnenej Matky je ako horský prameň, priezračná a čistá. Jej láska prekonala všetky protivenstvá, ktoré vstúpili do jej života. Božia láska mohla v Márii vždy pôsobiť, pretože nikdy svoje srdce nezahatala hnevom, strachom, závisťou... Ako jej verní synovia a dcéry ju v tom nasledujme.
Životopisné údaje sv. Vincenta
Vincent, jeden z najslávnejších mučeníkov Ježiša Krista, sa narodil v meste Zaragoza v Aragónsku (Španielsko). Jeho zámožní rodičia mu poskytli to najlepšie vzdelanie, a on sa im za to odvďačil dosahovaním vynikajúcich výsledkov vo vede spasenia ako aj v umeniach svetských, zvlášť pod vedením biskupa Valeriána.
Šľachetný mladík sa však, nadaný všetkými dobrými vlastnosťami ducha a tela, odtiahol od sveta. Radosti a pôžitky života, hry a zábavy skazených druhov nemali naňho žiadny vplyv. Ešte ako mladý, lež bohatý na cnosti, obzvlášť pre hlbokú znalosť Sv. písma bol Vincent vysvätený za diakona biskupského chrámu.
Sv. Vincent zo Zaragozy
Istý cirkevný otec prezýva mesto Zaragoza domovinou svätých a mučeníkov; pretože tu veriaci počas každého prenasledovania museli veľmi veľa trpieť. Prenasledovanie kresťanov, ktoré nastalo roku 303 za vlády cisára Diokleciána prinieslo mnohým kresťanom aj v Zaragoze príležitosť, ako preliať svoju krv za Spasiteľa.
V dejinách španielskych mučeníkov známy miestodržiteľ Dacián dal pochytať všetkých biskupov a kňazov, a nútil ich obetovať falošným bohom. Medzi nimi boli aj Valerián a Vincent.
Dacián ich najprv nechal moriť hladom, potom ich prikázal priviesť pred svoju súdnu stolicu a takto sa k nim prihovoril: «Odvolajte prísahu, vy Nazaretčania, obyčajov Ukrižovaného a obetujte bohom, ktorým sa klaňajú samotní cisári!»
Keďže biskup Valerián kvôli svojmu vysokému veku nedokázal zreteľne hovoriť, odpovedal namiesto neho Vincent: «Ty, súc si kňazom smrti, klaniaš sa modlám z dreva a z kameňa, my sa však klaniame len Bohu života a svetla, Bohu jedine pravému a Jeho Synovi Ježišovi Kristovi. Vaši bohovia sú nehybní, nemí, hluchí a slepí, vytesaní z kameňa, alebo odliati z bronzu; vaši bohovia sú nečistí duchovia, ochrancovia zločinov a neprávostí, len nevedomý sa im klania.»
Sv. Vincent trpel odvážne a neúnavne - zo svojej smelosti nič nestratil, no kati sa čoskoro unavili, až im ruky padli. Miestodržiteľ ich dal preto bičovať, aby ich tým k novej zúrivosti popudil. Ako vyhladovaná zver sa vrhli na svätého a trhali z neho mäso po kusoch. Mučeník však, naplnený nebeskou útechou, zvolal: «Mýliš sa, ak sa domnievaš, že ma tým moríš, keď mučíš moje údy, ktoré beztak raz musia zhniť; telo, ktoré ty mučíš, je ako hlinená nádoba, ktorá sa skôr alebo neskôr rozbije: vo mne však žije iný, neviditeľný človek, ktorého sa netýkajú bolesti tela a ktorý sa ti posmieva, že ho nedokážeš dostihnúť.»
Keď miestodržiteľ videl, že takýmito mukami sv. Vincenta nedokáže donútiť zaprieť vieru, chcel ho prinútiť k tomu, aby vydal Sv. písmo k spáleniu. Mučeník, nadšený svätou horlivosťou, mu odpovedal: «Oheň, ktorým chceš spáliť sväté knihy, Boh pre teba samého zapálil. Ó, bodaj by ti pozemský plameň pripomenul onen oheň, ktorým mestá Sodoma a Gomora boli zničené.»
Dacián zbledol zlosťou nad zázračnou vytrvalosťou mučeníka a v zúrivosti ho nechal na žeravý rošt položiť a rozpustenou masťou natrieť, aby sa ho plameň tým viac chytal, a do rán mu dal nasypať soľ, aby mučený ešte väčšiu bolesť cítil. Ale to všetko bolo márne - svätý Vincent zostal verný svojmu Spasiteľovi. Tak ukrutník rozkázal, aby svätého vyznávača uvrhli do tmavého žalára a jeho potrhané telo na pichľavé črepy hodili. Tam mal svätec hladom a bolesťou zahynúť.
Boh však, ktorý svojho verného služobníka vyznamenal zázračným spôsobom už tu na zemi, ho krátko nato k sebe do neba povolal, aby mu korunu slávy na hlavu položil. To stalo sa 21. januára roku 304 alebo 305.
Daciánovi sa to však ešte stále málilo. Ten ukrutník dal mŕtvolu svätého muža vyhodiť na pole, aby tam slúžila dravým zverom a vtákom za pokrm. Zvery sa však ostýchali dotknúť tela svätca, ba jeden krkavec ho dokonca aj pred ľútym vlkom bránil. Hodili preto mŕtvolu do mora v koši, kamením zaťažili - avšak kôš sa s kamením aj telom priplavil späť ku brehu. Nábožní kresťania vzali svätcovo telo a tajne ho pochovali. Neskôr vystavili na tom mieste kresťanskú kaplnku, potom veľkolepý kostol.
Životopisné údaje sv. Flóry
Dnes slávi sv. Cirkev, predovšetkým v Španielsku, pamiatku mučeníckej smrti sv. Flóry a Márie, ktoré umučili roku 851 moslimskí Mauri v meste Cordóba.Roku 712 vtrhli moslimskí Mauri zo severnej Afriky do Španielska a zabrali časť jeho územia.
Sv. Flóra narodila sa na statku, ktorý ležal neďaleko mesta Cordóba. Jej otec bol moslim, matka nábožná kresťanka. Otec sv. Florin zomrel zavčasu, keď ona bola ešte nemluvniatkom, a zbožná kresťanská matka vynakladala všetku starostlivosť, aby opravdivo kresťansky vychovala svoju dcérku.
A tak rástla sv. Flóra pod starostlivou opaterou a útlou materskou láskou v srdečnej láske k milému Pánu Bohu a pri štedrej dobročinnosti voči všetkým ľudom a stala sa prekrásnou a šľachetnou kresťanskou pannou.
Sv. Flóra mala staršieho brata, ktorý bol horlivým moslimom. Pretože sv. Flóra zriedka opúšťala rodičovský dom, aby navštevovala verejné služby Božie v chráme v blízkom meste Cordóba, nezbadal brat, že je horlivou kresťankou. Stalo sa, že sv. panna počas prenasledovania kresťanov roku 850 bola napomenutá spovedníkom, že v tých smutných časoch, keď mnohí vlažní kresťania zapierajú svojho Spasiteľa, je treba, ba i prísnou povinnosťou, aby každý opravdivý kresťan verejne vyznával svoju sv. vieru a učenie Božie.
Sv. panna tajne opustila rodičovský dom a utiekla do kláštora, kde sa mohla bez bázne zúčastňovať na verejných Božích službách v chráme. Horlivý moslimský brat chcel vydať svoju mladšiu sestru za niektorého vznešeného Maura, a sliedil preto za sestrou, ktorá zmizla z rodičovského domu.
O krátky čas sa dozvedel o sestrinom úkryte. Rozhorela sa v ňom hrozná túžba po pomstou voči všetkým kláštorom, a prenasledoval mníchov a mníšky ako len mohol. Na jeho obžalobu u moslimskej vrchnosti boli odvádzaní do žalárov mnohí mnísi a mníšky.
Keď sa sv. Flóra dozvedela, že nevinní trpeli kvôli nej, veľmi sa zarmútila, opustila kláštor a vrátila sa k svojej matke.
Sv. Flóra znovu opustila rodičovský dom, aby ušla pred bratovými nástrahami, ukryla sa v susedstve v kresťanskom dome a slúžila Bohu modlitbami a sv. rozjímaním. Vo svojom úkryte počula, že mnohí vlažní kresťania zapierajú sv. vieru. To je veľmi bolelo.
Sv. Flóra prišla do Cordóby a v chráme uzrela pannu, ktorá svojou vrúcnou nábožnosťou veľmi dojala jej srdce. Táto kresťanská panna sa volala Mária, a bola sestrou kresťana, ktorý len nedávno obetoval svoj život pre Pána Ježiša.
Po službách Božích oboznámili sa vznešené kresťanské panny a povedali si navzájom svoje zbožné zmýšľanie. Svoje priateľstvo spečatili svätým bozkom a rozhodli sa verejne vyznávať sv. vieru a pre mučenícku smrť.
Jedného dňa sv. panny neohrozene predstúpili pred verejného sudcu a svätá Flóra riekla: «Moslimovia, ja som tá, ktorú ste nedávno ukrutne zneuctili preto, že som vyznávala Pána Ježiša Krista! Dosiaľ som sa z ľudskej bázne ukrývala, ale teraz verejne a nahlas vyznávam, že Pán Ježiš Kristus je pravý Boh a že váš prorok je luhár a klamár.»
Sv. Mária, jej družka riekla: Aj ja tiež, ktorá som taká šťastná, že mám už brata medzi svätými mučeníkmi, i ja verejne vyznávam, že Kristus Pán je Boh a vaša viera výmyslom zlého ducha, aby okradol ľudí o duševné spasenie.»
Sväté panny sa so skrúšenou a horlivou modlitbou a pôstom pripravovali k poslednému boju. O niekoľko dní si sudca zase predvolal sv. panny, a keď ďalej neohrozene zotrvávali vo svojom vyznávaní, odsúdil ich na smrť. S nadzemskou radosťou išli sv. Flóra a Mária na popravisko a pri vzývaní najsvätejšieho mena Ježiš, zoťal kat mečom ich hlavy. To stalo sa dňa 24. novembra roku 851.
Sv. Skrze Pána nášho, Ježiša Krista.
Vo februári 1832 vypukla v Paríži hrozná epidémia cholery, pri ktorej zomrelo viac ako 20 000 ľudí. V škole na námestí Louvre, nemala v triede medailu len 8-ročná Karolka Nenanin. Len ona bol postihnutá cholerou. Sestry jej dali medailu. Hneď sa uzdravila. Na druhý deň prišla do školy. Mnohí sa obrátili.
V roku 1842 mladý židovský bankár z Alsaska - Alfonz Ratisbone, živil trpkú nenávisť voči katolíckym kňazom, voči Cirkvi a kláštorom, najmä voči jezuitom. Už len zmienka o nich vyvolávala v ňom vždy hnev. Len z čistej zdvorilosti si vzal od istého priateľa Francúza Zázračnú medailu. V Ríme, v kostole svätého Andrea delle Fratte sa mu zjavila Panna Mária taká, aká je na medaile. Panna Mária mu dala v jednom jedinom okamihu spoznať a prijať celú náuku katolíckej viery. Stal sa kňazom, jezuitom. So svojím bratom založil rehoľnú spoločnosť Sionských sestier, ktoré sa modlia za obrátenie Židov.
8. decembra 1854 Svätý Otec Pius IX. vydal bulu „Ineffabilis Deus /Nevýslovný Boh/, v ktorej definoval dogmu o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie. Zdá sa, že chcel spomenúť Zázračnú medailu, keď vyjadril, že „Panna Mária sa zjavila vo svete vo svojom Nepoškvrnenom počatí ako žiarivá zornica, ktorá všade šíri svoje lúče…“
Prvé zjavenie Panny Márie Lurdskej
tags: #neposkvrnene #pocatie #kostol #sv #vincenta