Všetci, ktorí veríme, mali by sme túžiť dozvedieť sa viac o tom, aké telo budeme mať. Mali by sme sa usilovať z Biblie zistiť všetko, čo Písmo učí o vzkriesenom tele. Tu na tomto svete sa každý veľmi zaujíma o svoje telo, je to ale telo porušiteľné, telo na krátky čas. Aké telá budeme mať na večnosť?
Vzkriesené telo nebude také isté, ako to, ktoré sa kladie do hrobu, ale bude premenené. Musí mať niečo spoločné s tým naším terajším, inak by tu nebolo hovorené o vzkriesení, teda povstaní toho čo už bolo. Už sme hovorili o tom, že telo človeka sa obnovuje v cca 7 ročných cykloch. Samozrejme tu máme na mysli obnovu čiastočnú z časového hľadiska, lebo inak by sme žili na veky. Pri tejto telesnej obnove zostáva myseľ a pamäť pôvodná. Medzi telom kladeným do hrobu a telom vzkrieseným bude iste rozdiel.
Vzkriesenie Mŕtvych a Premena Tiel
1 Korintským 15:42 Tak aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušenosti, vstane v neporušiteľnosti;
1 Korintským 15:53 Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť. 54 A keď toto porušiteľné oblečie neporušiteľnosť, a toto smrteľné oblečie nesmrteľnosť, vtedy sa naplní slovo, ktoré je napísané: Smrť je pohltená vo víťazstvo.
Uvedené verše vravia, že pri vzkriesení spravodlivých budú porušiteľné telá premenené na neporušiteľné a nesmrteľné. Smrteľné, znamená nestále, niečo čo podlieha deštrukcii, postupnému starnutiu, druhému zákonu termodynamiky. Nesmrteľné sa vzťahuje na opak smrteľného a týka sa osláveného tela.
Adamovo telo sa stalo smrteľným v súvislosti s hriechom, ktorý vykonal, a smrť prešla na všetkých ľudí. Keďže spravodliví budú vzkriesení do nesmrteľnosti, je na mieste aby sme správne pochopili výrazy „večné jestvovanie“, „večný život“, „nesmrteľnosť“. Večné jestvovanie majú všetci, spasení aj zatratení, buď to v nebi, alebo v pekle. Večný život majú iba tí, ktorí prijali Pána Ježiša za svojho osobného Spasiteľa a boli znovuzrodení. Toto znovuzrodenie svedčí o prijatí duchovnej prirodzenosti Kristovej a nesie zo sebou zasľúbenie večného života v nebesiach.
Nesmrteľnosť fyzického tela nie je pre každého. Nie je pre všetkých, ktorí majú večné bytie. Iba tí, ktorí majú dar večného života, iba tí, ktorí sú spasení a znovuzrodení, sú schopní „obliecť“ si nesmrteľnosť, lebo dar večného života im dáva právo na nesmrteľnosť, ktorú oblečú súčasne pri vzkriesení spravodlivých, pri druhom príchode Pána. Písmo ukazuje, že duch, duchovná podstata, je nesmrteľná na rozdiel od tela. V predošlých kapitolách sme dokázali, že duch po smrti žije naďalej a má vedomie. Pripomeňme si slová Pána Ježiša, keď povedal, že dušu nemožno zabiť.
Vráťme sa k veršom z epištoly Korinťanom. 1 Korintským 15:42 Tak aj vzkriesenie mŕtvych. Seje sa v porušenosti, vstane v neporušiteľnosti; 43 seje sa v nečesti, vstane v sláve; seje sa v slabosti, vstane v moci; 44 seje sa duševné telo smyselné, vstane duchovné telo. (Ak) je duševné telo, je i duchovné telo. 45 Tak je aj napísané: Prvý človek, Adam, stal sa živou dušou, posledný Adam oživujúcim duchom. 46 Ale nie prv duchovné, ale duševné, potom duchovné. 47 Prvý človek zo zeme zemský, z hliny, druhý človek - Pán z neba. 48 Jaký bol ten zemský, takí aj všetci zemskí, a jaký ten nebeský, takí aj všetci nebeskí. 49 A jako sme niesli obraz zemského, tak ponesieme aj obraz nebeského.
Nové vzkriesené telo bude neporušiteľné a nesmrteľné, verš 42. Pavel postupuje ďalej pri popise vlastností vzkrieseného tela. Mŕtve telo je dokonalým príkladom slabosti, nemohúcnosti. Boh hovorí, že ho vzkriesi v moci, teda telo bude mocné, verš 43. Seje sa v „nečesti“, vstane v sláve. Po vzkriesení to bude telo slávne, prosté nečestnosti, hanby, hriechu. Slovo duchovné, verš 44 neznamená telo neskutočné.
Vzkriesené telo veriaceho teda bude neporušiteľné, nesmrteľné, slávne, mocné a duchovné. Avšak najslávnejšia a najdôležitejšia skutočnosť zjavená v Písmach ohľadom duchovného tela je, že: Vzkriesené telá budú podobné vzkriesenému a oslávenému telu samotného Pána Ježiša Krista. Budú mať tie isté znaky a vlastnosti ako telo nášho Spasiteľa.
Filipským 3:20 Lebo naše občianstvo je v nebesiach, odkiaľ i Spasiteľa očakávame. Pána Ježiša Krista, 21 ktorý premení telo nášho poníženia, aby bolo súpodobným telu jeho slávy podľa pôsobenia, ktorým si môže aj podriadiť všetky veci.
Ján 3:2 Milovaní, teraz sme deťmi Božími, a ešte sa neukázalo, čo budeme. Ale vieme, že keď sa ukáže, budeme jemu podobní, lebo ho budeme vidieť tak, ako je.
MŔTVE TELO VZKRIESENÉ V KENI - SPRÁVA V NOVINÁCH, OSLAVA - NAJMOCNEJŠÍ PROROK HOSPODINOV DR. OWUOR!
Skutočnosť Vzkrieseného Tela Pána Ježiša
Aké bolo vzkriesené telo Pána Ježiša? Bolo to skutočné telo, viditeľné, celá postava, bolo možné sa Ho dotýkať. Mohlo sa presúvať veľkou rýchlosťou a mohlo prechádzať cez hmotu. Z desiatich zjavení Pána Ježiša v oslávenom tele po Jeho vzkriesení uvádzame tri správy. Tieto dokazujú, že Pánovo telo bolo skutočné, zrejmé pre zrak, sluch i hmat.
- Matúš 28:9 A jako tak išly zvestovať jeho učeníkom, tu hľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Zdravstvujte! A ony pristúpily, chopily sa jeho nôh a klaňaly sa mu.
- Lukáš 24:39 Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, jako vidíte, že ja mám.
- Ján 20:26 A po ôsmich dňoch boli zase vnútri jeho učeníci a Tomáš s nimi. Vtedy zase prišiel Ježiš pri zamknutých dveriach a stal si do prostredku a povedal: Pokoj vám!
Tela Pána Ježiša Krista, sa dalo nielen dotýkať a mohlo prechádzať cez hmotu, ktorá pre Neho nepredstavovala žiadnu prekážku, ale bolo možné Ho poznať. Poznala Ho Mária. Poznali Ho učeníci. Naše telá budú podobné Pánovmu, teda vzkriesené a oslávené telá budú skutočné, z mäsa a kostí, schopné prenikať cez hmotu, budú to telá, ktoré sa budú dať rozpoznať.
Ak som napísal z mäsa a kostí, treba vziať do úvahy aj verš, kde Pavel hovorí o tom, že telo a krv nemôže zdediť kráľovstvo Božie. Má na mysli telo, v ktorom sa teraz nachádzame. Hoci telo vzkrieseného nebude z mäsa ako ho poznáme dnes a krvi, bude však z tela a kostí, ako Pánovo telo. Pán v L 24:39 hovorí o telu a kostiach, nehovorí ale o krvi. Oslávené vzkriesené telo bude bez krvi, pretože telo a krv nemôže zdediť Božie kráľovstvo, a krv nebude telo potrebovať.
Účelom krvi v našom terajšom tele, je dodávať živiny vyčerpanému telu. Nemoc je znakom vyčerpania, únavy a napadnutia tela. Keďže v nebi žiaden z týchto stavov nemá miesta, je zrejmé, že telo nebude „umdlievať“ a nebude treba ,aby krv dodávala bunkám výživu. Vzkriesené telo bude nesmrteľné. Telo, ktoré sa neunavuje, nevyčerpáva, je neporušiteľné, nesmrteľné,, také telo je právom večné. To súhlasí s L 20:36 „ani zomrieť nebudú viac môcť“, a so Zjav.
Takto sme v Písmach došli k poznaniu, že vzkriesené telo bude neporušiteľné, slávne, mocné, duchovné, že bude ako telo Pánovo, hmotné, ale nebude z mäsa ako ho poznáme dnes, nebude z krvi, ale bude z tela a kostí, a potrvá na veky. Doteraz sme hovorili o vzkriesenom tele spravodlivých, mŕtvych v Kristu. Nebolo však hovorené o živých veriacich, ktorí budú ešte v tele vychvátení spolu so vzkriesenými svätými Pánovi v ústrety.
1 Korintským 15:51 Hľa, tajomstvo vám hovorím. O žijúcich sa píše, že budú premenení razom v okamihu. To znamená, že aj ich telá budú mať následne tie isté vlastnosti, atribúty, ako telá vzkriesených.
Z doterajších úvah v predchádzajúcich kapitolách sme spoznali, že odídené duše, spravodlivých zosnulých sa nachádzajú v treťom nebi, v raji, v Pánovej prítomnosti. To je terajšie tretie nebo. Videli sme tiež, že tam nezostanú navždy bez tela, ale iba do času, keď ich telá budú vzkriesené. Stanú sa opäť trojicou, Čítali sme, že spravodliví obdržia slávne vzkriesené telá a že všetci spravodliví ich obdržia súčasne, pri druhom príchode Pána Ježiša Krista.
Takto budú zdokonalení a schopní vojsť do konečného neba. Spravodliví zosnulí oblečú svoje vzkriesené telá a žijúci svätí budú premenení, a takto učinení budú schopnými vstúpiť do konečného neba. Tí, ktorí budú prebývať v konečnom nebi, budú plne vykúpení a dokonalí, duchom, dušou i telom. Musíme rozlišovať a to veľmi presne, rozdiel medzi tretím nebom a konečným, večným nebom. Mnohým veriacim tento rozdiel nie je jasný.
Opis nebies v 4 kapitole Zjavenia je opisom prítomných, súčasných nebies. Až v kapitole 21 je opis mesta drahokamov, s bránami z perál, múrmi a ulicami zo zlata. Nový Jeruzalém. Tento popis sa nevzťahuje na súčasné bydlisko, miesto pobytu zosnulých veriacich. Mnohí si tieto predstavy spájajú. Prekvapuje, že veľký počet kazateľov, významných spisovateľov vo svojich výrokoch o terajšom nebi podáva veriacim skreslený obraz. Učia, že veriaci ihneď po smrti odchádzajú do miesta popisovaného ako „nový Jeruzalém“.
Tí, ktorí predkladajú iným tieto zmätené predstavy si pomiešaním týchto opisov nebies zjednodušujú výklad a nie sú objektívni.
Zjavenie 21:1 A videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem boly pominuly, a mora už nebolo. 2 A ja Ján som videl to sväté mesto, nový Jeruzalem, sostupujúce od Boha z neba, prihotovené jako nevestu, ozdobenú jej mužovi. 3 A počul som veľký hlas od trónu z neba, ktorý hovoril: Hľa, stán Boží s ľuďmi, a bude bývať s nimi, a oni budú jeho ľudom, a on, Bôh, bude s nimi a bude ich Bohom. 4 A Bôh sotrie každú slzu s ich očí, a smrti už viacej nebude ani žalosti ani kriku, ani bolesti viacej nebude, lebo prvé veci pominuly. 5 A ten, ktorý sedel na tróne, povedal: Hľa, činím všetko nové. A riekol mi: Píš, pretože tieto slová sú verné a pravdivé. 6 A riekol mi: Stalo sa. Ja som Alfa i Omega, počiatok i koniec. Ja dám tomu, kto žízni, z prameňa vody života zadarmo. 7 Kto víťazí, zdedí všetko, a budem mu Bohom, a on mi bude synom. 8 Ale bojazlivým a neverným a ohavným a vrahom a smilníkom a čarodejníkom a modlárom a všetkým lhárom bude ich diel v jazere, ktoré horí ohňom a sírou, čo je druhá smrť. 9 A prišiel ku mne jeden zo siedmich anjelov, ktorí to mali tých sedem čiaš, plných sedem posledných rán, a prehovoril so mnou a povedal mi: Poď, ukážem ti nevestu, manželku Baránkovu. 10 A zaniesol ma v duchu na veľký vrch a vysoký a ukázal mi to veľké mesto, svätý Jeruzalem, sostupujúci od Boha z neba, 11 ktorý má slávu Božiu, a jeho svetlosť bola podobná najdrahšiemu kameňu, jako kameňu jaspisu, kryštálovému. 12 A mesto malo veľký múr a vysoký a malo dvanásť brán a na bránach dvanásť anjelov a napísané mená, ktoré sú mená dvanástich pokolení synov Izraelových; 13 od východu tri brány, od polnoci tri brány, od poludnia tri brány, od západu tri brány. 14 A múr mesta mal dvanásť základov a na nich dvanásť mien dvanástich apoštolov Baránkových. 15 A ten, ktorý hovoril so mnou, mal mieru, zlatú trstinu, aby odmeral mesto i jeho brány i jeho múr. 16 A poloha mesta je štvoruhlastá, ktorého dĺžka je toľká jako šírka. A nameral mesta trstinou dvanásť tisíc štádií. Jeho dĺžka, šírka a výška je rovnaká. 17 A jeho múru nameral sto štyridsaťštyri lakťov, mierou človeka, ktorá je tiež mierou anjela. 18 A stavbou jeho múru bol jaspis. A mesto bolo čisté zlato, podobné čistému sklu. 19 A základy múru mesta boly ozdobené všelijakým drahým kameňom. Prvý základ bol jaspis, druhý zafír, tretí chalcedon, štvrtý smaragd, 20 piaty sardonyx, šiesty sardius, siedmy chryzolit, ôsmy beryl, deviaty topaz, desiaty chryzopraz, jedenásty hyacint, dvanásty ametyst. 21 A dvanásť brán dvanásť periel. Jedna každá brána bola z jednej perly a ulica mesta čisté zlato, jako priezračné sklo. 22 A chrámu som nevidel v ňom, lebo Pán Bôh, všemohúci, je jeho chrámom a Baránok. 23 A mesto nepotrebuje slnka ani mesiaca, aby svietily v ňom, lebo sláva Božia ho osvecuje, a jeho sviecou je Baránok. 24 A národy tých, ktorí budú spasení, budú chodiť v jeho svetle, a kráľovia zeme vnesú do neho svoju slávu a česť. 25 A jeho brány sa nebudú zavierať vodne, lebo veď noci tam nebude. 26 A vnesú do neho slávu a česť národov.
Drahý čitateľ, nie sú to perlové brány, ani jaspisové múry, ani ulice dláždené zlatom, ktoré by nám urobili nebo nebom. Keby to bolo všetko, netúžili by sme tam zostať na veky. Bude to naše spojenie s Bohom, ktoré nám učiní nebo domovom. Všetky radosti, ktoré poznáme, plynú z Božej prítomnosti. Pozemský opis krás, majú zdôrazniť krásy nebeské, lásku Božiu, Jeho prítomnosť.
Keď sme už pri našom novom domove, pozrime sa bližšie na to, ako sa tam všetci pomestíme . Výpočet sa opiera o údaje v gréckych mierach tej doby prepočítaných na kilometre. Základňu tvorí štvorec, s dĺžkou jednej strany 12.000 štádí. Jedna štádia - stadium je 185 metrov. Ak to vynásobíme, prídeme k číslu 2.220 km. To je jedna strana štvorca. Aby sme si predstavili veľkosť tohoto mesta, museli by sme si našu republiku predstaviť viac ako100 násobne väčšiu, aby naplnila 4.928 400 kilometrov štvorcových. Nezabudnime, že hovoríme o meste. Aká bude výška? Verš 16 hovorí, že výška je taká istá, ako šírka či dĺžka. Teda opäť 2.220 km. Máme teda kocku. Tento tvar má tri rozmery, ktoré sú závislé jeden na druhom a všetky sú si rovné. Priestor musí mať tri dimenzie, a každá dimenzia preniká priestorom. Priestor sa udáva v jednom rozmere, (dĺžka), ale môžeme ho vidieť iba ako plochu (dĺžka na druhú) a prežiť, alebo zažiť vo všetkých troch dimenziách...
Keď uvažujeme nad biblickým konceptom spravodlivosti, zaoberáme sa záležitosťami, ktoré sa dotýkajú prakticky každého aspektu teológie. Po prvé, existuje Božia spravodlivosť, ktorou sa merajú všetky normy správnosti a nesprávnosti. Boží charakter je konečným základom a modelom spravodlivosti.Alegória spravodlivosti a mieru od Petra Paula Rubensa.
Božia Spravodlivosť v Starom Zákone
V Starej zmluve sa spravodlivosť definuje ako poslušnosť voči prikázaniam Boha, ktorý je sám spravodlivý. V židovskom národe dochádzalo k tomu, že ľudia sa uspokojili s plnením rituálov náboženskej komunity viac ako s plnením širších aspektov zákona.
Farizeji boli napomenutí Pánom Ježišom, že dávajú síce desatiny z mäty, kôpru a rasce, ale že zanedbávajú to, čo je závažnejšie v zákone, totiž spravodlivosť, milosrdenstvo a vernosť. Pán Ježiš poukázal na to, že farizeji správne dávajú desiatky, ale nesprávne predpokladajú, že vykonávanie liturgických úkonov napĺňa požiadavky zákona.
Jedným z najznepokojujúcejších výrokov Pána Ježiša bolo vyhlásenie: „Ak vaša spravodlivosť nebude dokonalejšia ako zákonníkov a farizejov, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského“ (Matúš 5:20). Je zjavné, že Pán Ježiš chcel, aby naša spravodlivosť bola na vyššej úrovni ako spravodlivosť pokrytcov. Obraz, ktorý máme o zákonníkoch a farizejoch, ich predstavuje ako bezohľadných a nemilosrdných náboženských zvodcov. Zároveň však musíme mať na pamäti, že farizeji boli historicky veľmi oddaní vysokej úrovni spravodlivého života. Napriek tomu Pán Ježiš hovorí, že naša spravodlivosť musí prevýšiť tú ich.
Je zaujímavé, že celý biblický koncept spravodlivosti je obsiahnutý v jednom gréckom slove: dikaios. Toto grécke slovo v prvom rade odkazuje na Božiu spravodlivosť. V druhom rade na to, čo nazývame ospravedlnením a v treťom rade odkazuje na spravodlivosť vlastného života. Teda od začiatku do konca sa naša ľudská povinnosť nemení.
Spravodlivosť v Súčasnom Evanjelikálnom Svete
V súčasnom evanjelikálnom svete je spravodlivosť zriedkavým pojmom. Hovoríme o morálke, duchovnosti a zbožnosti. Zriedkavo však spomíname spravodlivosť. Avšak cieľom nášho vykúpenia nie je zbožnosť alebo duchovnosť але práve spravodlivosť. Zbožnosť je len prostriedkom k spravodlivosti. Byť duchovným znamená precvičovať duchovné milosti dané Bohom k tomu, aby sme boli formovaní do podoby Jeho Syna. Teda modlitby, biblické hodiny a zborové stretnutia nie sú samo o sebe cieľmi, ale sú navrhnuté na to, aby nám pomohli žiť spravodlivo. Duchovné záujmy sú iba začiatkom našej cesty s Bohom.
Musíme si byť vedomí zákerného nebezpečenstva a nemáme si myslieť, že duchovnosť napĺňa Kristove požiadavky. Padnúť do takejto pasce, pasce farizejov, znamená nahradiť autentickú spravodlivosť liturgickými alebo rituálnymi úkonmi. Určite sa máme modliť, študovať si Písmo a evanjelizovať.
Abakukov najznámejší výrok „Spravodlivý zo svojej viery bude žiť“ (Abakuk 2:4) sa vyskytuje v Novej zmluve 3-krát. Stal sa sloganom evanjelikálneho protestantizmu, ktorého dôraz sa až doposiaľ kladie na doktrínu ospravedlnenia zo samotnej viery.
V ospravedlnení sa stávame spravodlivými v očiach Boha, keď si obliekame rúcho Kristovej spravodlivosti. Hoci naša spravodlivosť rastie od momentu nášho ospravedlnenia, ktoré je postavené jedine na Kristovej spravodlivosti, nikdy sa nesmieme nechať zviesť a myslieť si, že naše spravodlivé skutky si zasluhujú nejakú odmenu. Hoci ako protestanti horlivo zastávame doktrínu ospravedlnenia jedine z viery, musíme mať na pamäti, že ospravedlnenie, ktoré je zo samotnej viery, nie je nikdy z viery, ktorá je osamotená. Pravá viera je viera, ktorá sa prejavuje spravodlivosťou, ktorá prevyšuje spravodlivosť zákonníkov a farizejov, pretože sa týka závažnejších záležitostí zákona: pravdy a milosrdenstva.
Antinomianizmus a Sloboda
V rámci protestantských zborov sú jednotlivci často pobúrení, keď voláme po morálnej vykázateľnosti. Vyhlasujú, že zbor nemá žiadne právo sa starať do ich súkromných životov. Antinomianizmus (presvedčenie, ktoré popiera nevyhnutnú prítomnosť ovocia poslušnosti v živote znovuzrodeného kresťana) by mal byť v evanjelikálnej kresťanskej komunite zriedkavejší ako kdekoľvek inde. Realita však tomuto predpokladu nezodpovedá. Niektorí evanjelikáli používajú ospravedlnenie jedine z viery ako povolenie hrešiť a neposlúchať. Môžeme ich pokojne označiť za nepravých evanjelikálov. Každý, kto má aj to najjednoduchšie porozumenie ospravedlnenia jedine z viery, vie, že pravá viera sa vždy prejaví horlivosťou vo vzťahu k poslušnosti. Žiadny úprimný kresťan nemá nedbalý postoj voči Božiemu zákonu.
Zaiste, prídu chvíle, kedy sú ľudské nariadenia v rozpore s Božími zákonmi. V týchto prípadoch kresťania nielenže môžu, ale musia neuposlúchnuť ľudí. V tomto čase antinomianizmu musí byť Boží ľud obzvlášť opatrný a nesmie sa nechať chytiť do pasce ducha doby. Nie sme slobodní, aby sme robili, čo sa nám zdá, že je správne. Sloboda nesmie byť zamieňaná za autonómiu. Tak dlho, ako len zlo existuje na tomto svete, morálne zábrany zákona sú nevyhnutné. Boh milostivo ustanovuje vlády, ktoré obmedzujú páchateľov zla a ochraňujú nevinných a spravodlivých.
Hoci rozumieme, že nariaďujúca a prikazujúca Božia vôľa sú súčasťou Jeho celkovej súhrnnej vôle, ďalšie aspekty tajomstva Jeho zvrchovanosti stále pretrvávajú. Jedným z takýchto aspektov je „vôľa dispozície“.
Blahoslavenstvá: Hladní a Smädní po Spravodlivosti
Ježiš hovorí o tých, ktorí sú hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Boh je na strane tých, ktorí sú chudobní, zanedbaní, nešťastní, núdzni, majú menej príležitostí ako druhí, a tých, ktorí trpia. Božie kráľovstvo stojí na týchto ľuďoch. Je to veľmi odlišný druh kráľovstva od väčšiny, ktoré sú založené na moci a peniazoch!
Praktické Kroky k Spravodlivosti
Odvraciame sa od hriechu. Dôverujeme Ježišovi Kristovi. Ceníme si Ježiša.
Evanjelium si vyžaduje odpoveď. „Teraz je deň spásy!” nalieha Pavol.
Láska k Spravodlivosti a Nenávisť k Bezbožnosti
Keď pisateľ listu Židom v prvej kapitole hovorí o božstve Mesiáša, cituje zo 45. žalmu, zo žalmu synov Kórachových: „Miloval si spravodlivosť a nenávidel si bezbožnosť: preto ťa pomazal, Bože, tvoj Boh olejom veselosti nad tvojich druhov.“ (Ž 45,8) Skutočnosť, že sám Boh, okrem toho, že miluje ľudí (vrátane hriešnikov), aj niečo nenávidí, je pravdou, ktorú potrebujeme pochopiť, aby sme sa nestratili v morálnom chaose modernej doby, ktorá v duchu politickej korektnosti prepisuje tradičné judeo-kresťanské morálne paradigmy.
Ak máme autenticky nasledovať Krista, potrebujeme aj my vedieť, čo máme milovať a čo máme mať v nenávisti. Ak by sme boli iba ľuďmi lásky, ktorí každého a všetko bezvýhradne prijímajú a milujú, mohli by sme sa ľahko stať tolerantnými k hriechu. Povedať niekomu: „To nevadí, že hrešíš. Pán Boh ťa má aj tak rád!“ je nesmierne zavádzajúce tvrdenie. Je pravdou, že Boh nás miluje aj ako zlyhávajúcich ľudí, no ak hrešíme, tak to vadí a vadí to veľmi. Pocity viny, ktoré nasledujú po tom, ako kresťan zhreší, sú legitímne.
Keby sme v srdciach mali iba nenávisť voči zlu a hriechu, rýchlo by sa z nás stali tvrdí ľudia, plní odsúdenia a pohŕdania voči každému nedokonalému človeku v našom okolí a tiež voči sebe samým. Presne toto bol problém farizejov a zákonníkov Ježišových čias. Boli ochotní kameňovať ľudí, nedokázali prejaviť súcit a milosrdenstvo, a pritom boli rovnako hriešni, ako tí, ktorými pohŕdali. Na to, aby sme v týchto veciach dokázali nájsť rovnováhu, musíme vedieť koho a čo máme milovať a čo máme nenávidieť. Všimnite si, prosím, že v prípade nenávisti používam iba zámeno „čo“. Čo teda máme milovať? O Mesiášovi je napísané, že miloval spravodlivosť. Tento hebrejský pojem c’dáká (צְדָקָה) má oveľa širší význam ako slovo „spravodlivosť“ v slovenskom jazyku. Biblická spravodlivosť je hodnota, ktorá činí ľudskú bytosť prijateľnou pred Bohom. Predstavuje akýsi duchovno-morálny stav, v ktorom sa ako ľudia páčime Bohu. V tomto stave sme boli stvorení v raji, ale pád ľudstva do hriechu všetko zničil.
| Pojem | Význam |
|---|