Rímskokatolícky Kostol Sv. Štefana Kráľa v Galante: História a Architektúra

Rímskokatolícky farský kostol sv. Štefana kráľa je monumentálna dvojvežová klasicistická stavba s barokovými prvkami, ktorá sa nachádza v Galante. Vlastivedné múzeum Galanta v spolupráci s miestnym historikom Jurajom Pekarovičom pokračuje v tradícii komentovaných prechádzok mestom. Aktuálny ročník sa sústredí na históriu Rímskokatolíckeho kostola Svätého Štefana kráľa. Prehliadka so sprievodom sa uskutoční 21. septembra 2024, v sobotu o 16:00.

„Pamiatky sú súčasťou bohatého kultúrneho dedičstva, ktorý je zdrojom množstva informácií o postavení nášho mesta - hovorí Juraj Pekarovič. - Vo svojej prednáške sa budem zaoberať predmetmi, okolo ktorých chodíme a niekedy si ani neuvedomujeme, že sú tu vzácne umelecké diela. Kostol je zariadený predmetmi, ktorých prvoradou úlohou je ich funkcia liturgická.

Kostol sv. Štefana v Galante stojí na južnej strane Hlavnej ulice a je ľahko dostupný.

Kostol sv. Štefana v Galante

História a Stavebný Vývoj

Klasicistický kostol s barokovou retardáciou bol dokončený v roku 1805. Základný kameň bol položený 22. júna 1797. Farárom v tomto období bol Alexander Alagovich, ktorý sa neskôr stal záhrebským biskupom. Prvú svätú omšu odslúžil farár 30. novembra 1800, počas ktorej požehnal kostol. K posviacke kostola došlo až 29. septembra 1805. Tento slávnostný akt vykonal trnavský vikár Jozef Ignác Vilt.

Pôvodný farský kostol v Galante stál na okraji osídlenia na malej vyvýšenine zvanej Papdomb. Bol zasvätený sv. Štefanovi kráľovi a postavili ho zrejme v prvej polovici 13. storočia. Okolo neho bol v ohradenom areáli cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do konca 18. Stavbu tvorila veža, loď a svätyňa so sakristiou. Celková dĺžka kostolíka bola 19 metrov, šírka 11,4 metra a výška 5,7 metra (veža 9,5 metra). Stavebným materiálom bola tehla. O románskom pôvode stavby svedčili štyri románske okna na lodi.

Kostolík silne utrpel v období reformácie, obnovený bol v roku 1754 - 1755, pričom bol vymaľovaný a dostal aj murovanú tribúnu. V tej dobe však už prestával vyhovovať farskej obci, keďže bol malý a stál ďaleko od centra mestečka. Počas zimy alebo daždivého počasia bol navyše k nemu veľmi sťažený prístup.

K nej napokon došlo v rokoch 1797 - 1800, pričom posviacka súčasného kostola sa uskutočnila v roku 1805. Zo starého chrámu bola do nového prenesená časť vnútorného vybavenia. Ide napríklad o veko renesančnej tumby Ladislava Kubínskeho (Kubinyi) zo 16. Románsky kostolík sa tak prestal používať a chátrajúc postupne úplne zanikol. Dnes nie sú po ňom na lokalite Papdomb zarastenom stromami žiadne viditeľné pozostatky.

V roku 1898 prebehla generálna oprava kostola, kedy vymenili jednoduché okná svätyne novými vitrážovými oknami. V roku 2009 - 2011 prebehlo reštaurovanie klenby kostola.

Architektúra a Interiér

Kostol je dvojvežová monumentálna stavba s pseudocentrálnym jednoloďovým priestorom a segmentovým uzáverom presbytéria. Loď je krytá pruskou klenbou s lunetami a širokými bočnými klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na úsek architrávu so zuborezovou rímsou. Fasáda je členená lizénami a veľkými oknami. Sakrálna stavba má vstupné priečelie s dvoma vežami a ústredným trojuholníkovým štítom s plastikami dvoch svätcov a dvoch anjelov.

• Hlavný oltár: Klasicistický, nad predstavanou mramorovou menzou je závesný obraz Oblácie sv. Štefana kráľa z roku 1799 od trnavského maliara J. Zannussiho.
• Bočný oltár sv. Františka: S obrazom svätca od viedenského maliara J. Ch. Mayra (1870).
• Druhý bočný oltár: Má ústredný obraz Klaňania troch kráľov, klasicistický z konca 18. storočia.
• Kazateľnica: Klasicistická z konca 18. storočia, mramorová, členená oválnymi rozetami. Na baldachýne je Desatoro.
• Krstiteľnica: Klasicistická z konca 18. storočia, zhotovená z červeného mramoru s vysokou valcovitou, klasicisticky upravenou nádržou, ktorá spočíva na oválnej nohe, riešenej v podobe stromu obtočeného hadom. Na vrchnáku je súsošie Krstu Krista.

V interiéri sa ďalej nachádzal voľný obraz Pochovávanie sv. Ladislava kráľa z rokov 1770 - 1780. Všetky postavy na obraze okrem anjela boli v dobových rúchach, pravdepodobne predstavovali konkrétne osobnosti tých čias. Pri vchode do kostola bol ešte v 60. rokoch 20. storočia Kristus na kríži, drevo, z čias okolo roku 1670, ikonograficky zaujímavá kompozícia s pribitou jednou rukou a korpusom, druhá ruka voľná akoby žehnajúca. Expresívne veristické podanie.

V interiéri je horná doska tumby s reliéfom muža v magnátskom úbore, červený mramor z konca 16. storočia. Ide o renesančná tumbu Ladislava Kubinyiho, ktorá je jedinou pamiatkou z pôvodného starého kostola; je umiestnená v ľavej bočnej kaplnke.

V roku 1804 sochár F. J. Prokop pre jeden z oltárov vyrobil alabastrovú skupinu Ježiška a malého sv. Jána Krstiteľa s baránkom. V roku 1800 inštalovali vo veži veľký zvon svätého Štefana kráľa. V kostole umiestnili štyri barokové lavice z roku 1741 zo zbúranej mariánskej kaplnky a kamenné sochy dvoch anjelov, ktoré pôvodne stáli pred vchodom barokovej mariánskej kaplnky.

Klasicistický, pôvodne mechanický organ Ludwiga Moosera, prerobený Konštantínom Bednárom na pneumatický nástroj v období 1926 - 1932 bol v roku 1991 rozobratý a zanikol (?); nahradený bol elektrickým organom. V roku 1914 boli osadené nové vitráže v lodi kostola - sv. Štefan kráľ a sv. Imrich. V roku 1944 bola osadená vitráž sv. Alojza.

Významné Udalosti v Histórii Kostola

Nasledujúca tabuľka sumarizuje významné udalosti v histórii kostola:

Súčasný Stav a Využitie

Stav kostola je veľmi dobrý a slúži svojmu účelu.

tags: #rimskokatolicky #kostol #galanta