Rímskokatolícka Farnosť Svidník: História a Vývoj

História katolíckej farnosti vo Svidníku je bohatá a prešla rôznymi zmenami, ktoré ovplyvnili jej vývoj.

Panoramatický pohľad na Svidník.

Úvod do História Svidníka a Okolia

Okresné mesto Svidník leží v severnej časti Nízkych Beskýd, na nivnej terase pri ústí rieky Ladomirky do Ondavy v nadmorskej výške okolo 230 m. Stopy o osídlení Svidníka a jeho okolí sú zreteľné už v praveku. Sú to nálezy mamutích klov a zubov a kamenného sekeromlatu z mladšej doby kamennej. Výhodná zemepisná poloha, názov a postavenie Svidníka vo včasnom stredoveku a prvé správy o okolitých dedinách v povodí hornej Ondavy ako aj existencia stredovekého hradiska na blízkom vrchu Kaštielik (328 m.n.m.) znamenajú, že proces trvalého osídlenia regiónu a samotného Svidníka sa začal už pred 13. storočím.

Feudálne Vzťahy a Prvé Písomné Zmienky

Širšie územie okolo dnešného okresného mesta Svidník patrilo už pred polovicou 13. storočia totiž feudálom Abovcom. V roku 1269 kúpil Štefanov syn comes Šimon od comesa (šľachtica) Puda, syna Artolfa z roku Abovcov zem Smilno za 30 mariek. Jej hranice siahali na východe až po rieku Chotčianku. Vtedy aj územie Stročína patrilo k zemi Smilno. Roku 1317 sa spomína Stročín ako rozvíjajúca sa dedina, kde sa vyberalo mýto. V tom istom roku 1317 skonfiškoval uhorský kráľ Karol Róbert majetky ďalšieho feudála Petra Peteňa, ktorému patrilo aj územie Stročína a daroval ich magistrovi Mičkovi, synovi Michala, comesovi a kastelánovi na hrade Šariš. Posledná tretina 13. storočia a prvá polovica 14. storočia boli veľmi rušné v zmene vlastníckych pomerov aj na území neskoršieho Svidníka.

Prvá písomná správa týkajúca sa priamo Svidníka je v listine Jágerskej kapituly z 28. júna 1355, kde je Svidník zapísaný ako "Scyuidnyk". Túto písomnú zmienku o Svidníku ako prvú bez pochybností považujú aj historici P. Fatkoš, B. Varsik a J. Beňko. Profesor F. Uličný považuje za pravdepodobné, že Svidník sa prvý raz spomína už v súpise pápežských desiatkov v r. 1334 ako "(villa) Sudnici". J. Beňko túto možnosť vylučuje. Prijímajúc názor historika a archivára J. Beňka, Svidník vznikol ako nová dedina na základe nemeckého dedinského práva 10-20 rokov pred rokom 1355 na majetku panstva Stročín (predtým Stročín patril k panstvu Smilno). V listinách z r. 1269 a r. 1317 sa Svidník nespomína. Najstaršia - prvá písomná zmienka o Svidníku je teda z 28. júna 1355.

Svidník sa ďalej spomína v roku 1357. Vtedy v spore Mikuláša, syna Lóranda, sa v pôvodnom rozsiahlom chotári Stročína spomínajú ďalšie stredoveké dediny - Svidník, Orlík, Dubová a ďalšia dedina obývaná rusínskym obyvateľstvom, ktorá bola povrchovým archeologickým výskumom situovaná v chotári obce Jurková Voľa ako Rusinec (Oroszfalu). Svidník z roku 1370 zo stročínskeho panstva pripadol Petrovi Cudarovi, čo bolo potvrdené i kráľom Ľudovítom I. aj r. 1379. Cudarovci ho neskôr pripojili k makovickému hradnému panstvu. Odvtedy až do zániku feudalizmu v polovici 19. storočia

Hrad Kaštielik

Južne od Svidníka sa na pravom brehu rieky Ondavy vypína nápadný kopec "Kaštielik" (kóta 328), na ktorom pravdepodobne magister Mičk alebo jeho syn Lórand vybudovali v polovici 14. storočia hrad - opevnené šľachtické sídlo. Podľa pokusných archeologických sond existenciu hradu treba datovať aj do 15. storočia. Nájdený zlomok ústia komorovej kachlice z 15. storočia a tehloviny, priekopa a zemný val svedčia o tom, že v 14. - 15. storočí pri Svidníku existoval honosný hrad. Bol pravdepodobne spustošený vpádom poľských vojsk koncom 15. storočia.

Na hrade "Kaštielik" treba vykonať hĺbkový komplexný archeologický výskum, lenže predtým bude dôležité urobiť aj pyrotechnický prieskum, pretože na "Kaštieliku" boli v období Karpatsko-duklianskej operácie v jeseni 1944 boje a sú tu stopy po zákopoch z prvej svetovej vojny. Na kopci je v súčasnosti riedky dubovo-bukový porast. Neďaleko od hradu aj v 15. storočí vo Svidníku pulzoval život. Sútok, ústie Ladomírky s Ondavou geograficky a hydrologicky podmienili, že pôvodný Svidník vznikol ako spomínané dve dediny - Nižný Svidník a Vyšný Svidník. Dvaja šoltýsi tu priviedli pôvodných vtedy nových obyvateľov do dvoch dedín, ktorí užívali zákupné právo. Na začiatku 15. storočia tu už existovali dve sídliská. V roku 1414 a 1416 sa uvádzajú ako “Possessiones... Zuydnegh et alteram Zuydnegh”.

Náboženské Pomery a Cirkevný Vplyv

Nové obyvateľstvo bolo drvivou väčšinou rusínskej národnosti a východného cirkevného obradu. Bola tu už aj farnosť. Prvá písomná zmienka o fare s farárom, zrejme dedičným je v Štátnom okresnom archíve v Bardejove, vo fonde Magistrát mesta Bardejova, sign. 2039. Uvádza sa ako Bagyko de Svidník a bagko /teda skomolene báťuško, báťko, ako vtedy, ba aj dodnes nazývali pravoslávnych farárov, popov/. Údaj je z roku 1478. O starobylom rusínskom osídlení Nižného a Vyšného Svidníka a aj o tom, že boli dve samostatné dediny od začiatku, svedčí súdny záznam /ručiteľský záväzok/ v bardejovskej mestskej súdnej úradnej knihe, ktorej latinský názov je Iudicium bannitum 1416-1443. Záznam je na strane /pagina/ 19 a nachádza sa v spomínanom Štátnom okresnom archíve v Bardejove. Bol spísaný v mestskej kancelárii v slobodnom kráľovskom meste v Bardejove 27. októbra 1434. Doteraz je to najstarší známy písomný údaj o Rusínoch vo Svidníku a na jeho okolí. Priamo vyvracia tvrdenia renomovaných slovenských historikov, teraz už nežijúcich Petra Ratkoša a Branislava Varsika o príchode starých Rusínov do obidvoch Svidníkov až koncom 15. storočia.

Predovšetkým prof. dr. Br. Varsik, DrSc. vo svojej rozsiahlej monografii Osídlenie Košickej kotliny, najmä v treťom dieli tvrdí, že rusínski obyvatelia prišli do Svidníka až v priebehu 15. a 16. stor. Na str. 343 píše: “Pôvodné dediny Svidník, Orlík a Dubová vznikli ako slovenské dediny na rozľahlom území pôvodného majetku Stročín /Stračina/...” Historik Ján Beňko uvádza v monografii Osídlenie severného Slovenska. Košice: 1985, str. 232 spomínaných šoltýsov Neyncza a Šimona, vo Svidníku, ale len tiež v súvislosti s valašským doosídľovaním Svidníka /presnejšie obidvoch dedín/. Prof. dr. Ferdinand Uličný, DrSc. v diele Dejiny osídlenia Šariša, Košice 1990, tento fakt z r.

V ďalších rokoch sa priaznivejšie vyvíjal Nižný Svidník, v ktorom začiatkom 17. storočia jestvuje chrám a fara, dom šoltýsa, 9 poddanských domov a majer, ktorý pozostával z kaštieľa, mlyna, píly, záhrady a stavísk pre hospodárske zvieratá. Pri prvom úradnom sčítaní obyvateľstva roku 1787 tu žilo v 43 domoch 299 obyvateľov.

V polovici 18. storočia význam Svidníka vzrastá, pretože sa stáva sídlom tretieho okresu Makovického panstva. Jeho majetky vlastnili Erdődyovci a Szirmaiovci. Zemepisná poloha Svidníka a jeho okolia v pohraničnom pásme bola príčinou, že jeho obyvateľstvo sa neraz ocitlo vo víre zlomových udalostí. Väčšinou pokojný Dukliansky priesmyk, slúžiaci ako obchodný tranzit, ukázal občas aj odvrátenú tvár. Po jeho cestách prechádzali vojenské vozy so zbraňami a vojskom. Na jar 1799 prechádzali cez Svidník do severného Talianska ruské vojská pod vedením generála G. L. Rebindera. Veľmi kruté voči miestnemu obyvateľstvu bolo devätnáste storočie. Po neúrodných rokoch vypukla cholera. Nepriaznivé hospodárske pomery a bieda boli v poslednej tretine 19. storočia.

Po prvej svetovej vojne Svidník a okolité obce patrili medzi najbiednejšie v republike. Košikárstvo, podomový obchod, ani ďalšie drobné činnosti na obživu nepostačovali. Dlhé roky tu pôsobil národný buditeľ A. I. Pavlovič. Národnostne sa obyvateľstvo i v rokoch najtuhšej maďarizácie hlásilo vo väčšine k rusínskej (ruskej) národnosti. V roku 1930 sa k tejto národnosti vo Vyšnom Svidníku prihlásilo 61% a v Nižnom Svidníku až 85% obyvateľov. Čiastočne sa zlepšili aspoň možnosti spoločensko-kultúrneho rozvoja. V roku 1932 bola vo Vyšnom Svidníku otvorená meštianska škola. Aktivitu vyvíjal spolok A. Príslovečná bieda, zaostalosť a chudoba však sprevádzali obyvateľstvo tohto regiónu až do skončenia druhej svetovej vojny.

Nie každú dedinu či mesto postihlo toľko vojnových hrôz počas oboch svetových vojen ako Svidník. Od roku 1956 sa v miestnom amfiteátri každoročne konajú Slávnosti kultúry Rusínov - Ukrajincov Slovenska. V meste sídli SNM - Múzeum ukrajinskej kultúry. Jeho súčasťou je skanzen a galéria Dezidera Millyho. Z unikátneho súboru východoslovenských drevených kostolíkov (cerkví) sa 12 národných kultúrnych pamiatok nachádza v blízkosti Svidníka. Najstaršou sakrálnou pamiatkou v meste je gréckokatolícky chrám z druhej polovice 18. storočia.

Drevený chrám sv. Mikuláša v Bodružali.

Povojnové obdobie je v znamení intenzívneho rozvoja celého svidníckeho regiónu. Postavilo sa mnoho objektov občianskej vybavenosti, rodinných domov, bytov i významné priemyselné závody. Spriemyselnenie znamenalo pre obyvateľstvo fakt, že jeho celoživotným údelom už nie je len práca na poli a v lesoch. Výstavba odevných závodov, strojárskych závodov potravinárskeho priemyslu, viacerých podnikov miestneho významu a zariadení služieb urýchlili rast mestečka. Keď v roku 1948 mal zlúčený Svidník 1037 obyvateľov, v roku 1991 to bolo už 11520 obyvateľov. Po konštituovaní samosprávy v roku 1990 sa v meste podarilo zrealizovať rad pozoruhodných akcií. Odovzdaním IV. základnej školy do prevádzky sa definitívne podarilo odstrániť zmennosť. Na sídlisku Dukla bola dokončená 48-bytová jednotka a rekonštrukciou bývalej ubytovne na ul. Sov hrdinov 33 nájomných bytov. Realizáciou inžinierskych sieti pre IBV nad SPP sa vytvorili podmienky pre výstavbu 25 rodinných domov. Pre občanov slúžia nové nákupné centrá BILLA a TESCO. V centre mesta bola rekonštruovaná pešia zóna. V roku 2009 sa odovzdala do prevádzky významná dopravná stavba Preložka cesty I/74 - obchvat mesta. Priaznivcov športu potešilo odovzdanie nových tenisových kurtov , komplexná rekonštrukcia letného kúpaliska a sprístupnenie krytej plavárne pre verejnosť.

Vývoj Náboženských Pomerov v Mysline

Obec Myslina leží na južnom upätí Beskýd, v doline Ondavy, juhozápadne od mesta Humenné. Počiatky kresťanstva v regióne Zemplína nie sú do dnešných dní spoľahlivo objasnené. Vieme však, že v stredoveku žilo v Mysline obyvateľstvo rímskokatolíckeho vierovyznania a obec cirkevnoprávne prináležala do rozsiahleho biskupstva so sídlom v meste Jáger. V rokoch 1332 - 1337 sa v regióne Zemplína vykonal súpis i vyberanie pápežského poplatku - desiatku.

K čiastočnej, krátkotrvajúcej zmene náboženských pomerov na východnom Slovensku došlo v druhej polovici 15. storočia. Obec od roku 1526 do konca 17. storočia. V prvej polovici 16. storočia bývali v dedine rímskokatolíci (miestna farnosť je doložená už pred rokom 1549). V druhej polovici storočia sa v tunajšom okolí začali šíriť myšlienky reformácie. Podľa zásady „Cuius regio, eius religio“ museli aj myslinskí katolíci z radov poddaných prijať (na istý čas) protestantskú vieru svojho zemepána.

Na začiatku 17. storočia sa v Humennom usadili jezuiti a o krátky čas začali s obnovou niekoľkých rímskokatolíckych farností v okolí (v roku 1615 humenskí jezuiti vypomáhali napr. O prítomnosti veriacich východného obradu (gréckokatolíkov a pravoslávnych) v dedine v období stredoveku zatiaľ priame písomné dôkazy nemáme - predpokladáme však, že najneskôr v 17. storočí tu už žili.

Významnú úlohu v živote Myslinčanov zohrávalo náboženstvo. V roku 1785 panovník Jozef II. zrušil v Uhorsku nevoľníctvo. Zo záznamov vizitácie jágerského biskupa Františka Barkóciho z leta 1749 sa dozvedáme, že v Mysline vtedy bývalo 253 rímskokatolíkov a 7 gréckokatolíkov. V obci stál drevený filiálny rímskokatolícky kostol, zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. V rokoch 1755 - 1763 si Myslinčania postavili nový murovaný barokový filiálny kostol, zasvätený opäť Nanebovstúpeniu Pána.

Rímskokatolíci v Mysline jednoznačne dominovali aj v prvej polovici 19. storočia. Okrem katolíkov bývali v dedine v roku 1828 aj dvaja protestanti a 8 židov.

Súčasnosť

Vo Svidníku a jeho okolí sa pravidelne konajú bohoslužby v Rímskokatolíckych chrámoch:

Detský zbor má nácvik na fare v piatok o 16:30 h.

Cirkevné Zmeny a Pôsobenie Kňazov

V roku 1950, po násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi, začala vo Svidníku pôsobiť Pravoslávna cirkev. Dovtedy sa vo Svidníku k Pravoslávnej cirkvi nehlásil nikto. Pretrhla sa kontinuita pôsobenia gréckokatolíckych kňazov.

Kaplánske miesto vo farnosti Svidník bolo ustanovené k 1. júlu 1993.

Medzi kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti Bardejov - sv. Egídia, patria: Vdp. Mgr. Michal Zorvan ml. Mons. o. Andrej Podhajecký Vdp. Mgr. o. Adam Podhajecký Vdp. Mgr. o. Ján Jakovič, st. Vdp. Mgr. o. Ján Jakovič, ml.

Ďalší kňazi a ich pôsobiská: Vdp. Pôsobiská: 1976 Humenné, 1977 Sečovce, 1979 Hažlín, 1982 Giraltovce, 1990 Trebišov, 1992 Nitra, 1994 Strážnica, 1997 Trenčín, 2009-2023 Bardejov - sv. Mons. Pôsobiská: 1981 Stropkov, 1985 Humenné a Bardejov, 1986 Košice - Kráľovnej Pokoja, 1988 Vranov nad Topľou, 1988 Trebišov, 1989 Kechnec, 1990 Veľký Šariš, 2004-2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Vysviacka: v roku 2001 v Dóme sv. Pôsobiská: 2001 Sabinov, 2005 Prešov (Farnosť Krista Kráľa - Sekčov), 2006 Košice (Dóm sv. Alžbety), 2007 Prešov - Sekčov, 2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 1999 Ruskov, 2001 Prešov - sv. Mikuláša, 2002 Terňa, 2004 Trebišov, 2006 Nižný Žipov, 2011 Skrabské, 2015 Bystré, 2019-2021 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2008 Jenkovce; 2011 Košice - Dóm; 2015 Stropkov; 2017-2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Vysviacka: v roku 2009 v Dóme sv. Pôsobiská: 2009-2011 farnosť Tibava; 2011-2014 farnosť Kráľovnej pokoja v Košiciach; 2014-2018 Svidník; 2018-2021 Raslavice; 2021 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2010 Trhovište; 2015 Košice - Dóm; 2020 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Pôsobiská: 2014 Valaliky; 2016-2021 Bardejov - sv. Vdp. Mgr. Vysviacka: v roku 2009 v Dóme sv. Pôsobiská: 2018 Farnosť Svätej rodiny v Košiciach; 2019 - Farnosť Krista Kráľa na prešovskom sídlisku Sekčov; 2024 Bardejov - sv.

Rímskokatolícka farnosť sv. Egídia v Bardejove si ukladá súbory cookies, ktoré pomáhajú k správnemu fungovaniu webovej stránky farnosti. Kliknutím na „Prijať všetko“ súhlasíte s používaním VŠETKÝCH súborov cookie. Môžete však navštíviť „Nastavenia súborov cookie“ a poskytnúť kontrolovaný súhlas.

Významné Udalosti v Tabuľke

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame niektoré významné dáta a udalosti v tabuľke:

Táto história svedčí o dynamickom vývoji a zmenách, ktorými prešla katolícka farnosť vo Svidníku.

tags: #rimskokatolicka #farnost #svidnik