Neznámy Boh – Duch Svätý a jeho význam

Dnes máme Turíce a preto je namieste sa pýtať: Kto je Duch Svätý? Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na túto otázku. Aj pre mnohých kresťanov je tento "ctihodný vták" veľkou neznámou. Veľkou neznámou bol aj v prvotnej Cirkvi.

Keď prišiel Pavol do Efezu, našiel tam akýchsi učeníkov: „A im povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ (Sk 19, 2) U mnohých dnešných kresťanov je situácia lepšia, ale predsa nie ešte celkom uspokojivá. Ak je Duch Svätý Božím darom, mali by sme sa pokúsiť aspoň čosi z tohto tajomstva pochopiť.

Apoštol Pavol ohlasuje vzkrieseného Krista v aténskom areopágu, pričom narazí na jeden oltár zasvätený „neznámemu bohu“. Starovekí Gréci boli prevažne polyteisti, a tak sa ľahko mohlo stať, že na niektorého boha akosi pozabudli. Lenže, čo ak to bol práve ten dôležitý? A čo ak sa urazí a namiesto priazne im dá pocítiť svoj hnev? Radšej mu teda postavme oltár! Nezdieľa podobný osud aj Svätý Duch? Nie je akýmsi neznámym či zabudnutým Bohom? Kresťania ho síce majú vo svojich modlitbách, piesňach či hymnoch. Ale prečo? Hrá tu svoju úlohu aj strach, aby sme ho neurazili?

Ostatné dve osoby Presvätej Trojice sa nám javia konkrétnejšie. Straší tento neznámy Svätý Duch dnešného človeka? Hlasitosť tejto otázky sa vystupňuje vždy, keď slávime narodeniny Cirkvi - Turíce. Základom je udalosť, keď Ježišovi apoštoli dostávajú na desiaty deň po jeho odchode do neba počas židovského Sviatku týždňov (šavuot) dar Svätého Ducha.

Rímskokatolícka cirkev dala tejto udalosti názov Zoslanie Ducha Svätého, kým východné cirkvi ju pomenovali aktívne: „Zostúpenie“. Dôvod, prečo sa kresťanský Východ vybral týmto aktívnym smerom, je okrem iného v snahe vzdialiť sa čím viac od nebezpečenstva zvecnenia. Ak totiž považujem Svätého Ducha len za neosobnú silu či energiu, budem rozmýšľať, ako ju získať, aby som ju mohol použiť pre seba. Tento trend pozorujeme na trhu s ezoterikou, ktorý neustále bujnie a nebezpečne premoruje aj oblasť kresťanstva.

Ak však Svätého Ducha vnímam ako osobu, potom ide o pravý opak. Nesnažím sa použiť ho na svoje ciele, ale pýtam sa, ako ma chce použiť On. A v tom je zásadný rozdiel. V pôvodnom kresťanstve sa nesnažíme disponovať Bohom - Svätým Duchom ako pozitívnou energiou a silou, ale dávame sa k dispozícii my jemu.

Svätý Duch je tretia osoba Najsvätejšej Trojice. Boh je rodinou. Nie je nijakým osamoteným Bohom. Nie je Aristotelovým nehybným hýbateľom, ani narcisom filozofov, ktorý obdivuje len seba samého. Boh je spoločenstvo. V Bohu je dokonalé zdieľanie. Boh vyjadruje svoju podstatu v Slove - v Synovi. Syn dáva seba Otcovi v dokonalom odovzdaní sa bez výhrad. Samota je v ľud­skom živote veľkým utrpením. Boh však pozná šťastie spoločenstva. Keď sme my v našom ľudskom živote jeden pri druhom, ešte stále tu je prítomný tieň oddelenosti. V Bohu niet takej rozdvojenosti. Spoločenstvo v Bohu je dokonalé, nepozná tieňa. Je to zdieľanie jedného života. Je to poznanie druhej osoby v nenarušenej jednote. A týmto zázrakom je Duch Svätý - dve osoby, ktoré žijú jeden život. Čo je touto silou, ktorá uskutočňuje toto nepravdepodobné pre nás ľudí? Máme na to meno. Je to láska. Láska je najväčšia moc na zemi. U Boha je láska viac než čosi. Toto, čo sme si tu povedali, nie je len teória, je to aj prax. Má to svoje dôsledky.

Duch Svätý je Boh jednej bytnosti, jednej podstaty s Otcom i Synom a preto je On čistý duch. Sviatosť oltárnu tisíce - státisíce prijímajú a požívajú, a predsa všetci len jedného Ježiša berú do svojej duše. Písmo Sv. tretiu božskú osobu Najsvätejšej Trojice nazýva Duchom Svätým. Veď i anjeli sú duchovia, svätí oslávení sú tiež duchovia, a týchto predsa nenazývame duchmi svätými. To preto, pretože anjeli a svätí sú len z milosti Božej svätými, lež nie vždy boli takými; Boh Duch Svätý je ale od svojej prirodzenosti a od večnosti svätým Duchom.

Boh Duch Svätý zostúpil na Pannu Máriu a k počatiu ju povýšil. Bože Duchu Svätý, lúčom Tvojej milosti zúrodni moju slabú reč, aby Ťa z mojej kázne spoznali moji veriaci a nech povstane viera v ich srdciach. Príď, ó, Bože, Duchu Svätý!

Svätým je On, lež i svätým činiacim: totižto čistým bez škvrny, skvejúcim svätým učiniť môže i toho najväčšieho hriešnika. Svätým učinil Petra, toho zapierača Krista; Pavla, toho prenasledovateľa Cirkvi; Magdalénu, tú veľkú nemravnicu. Tento Duch Svätý nám dáva počuť Otcovo Slovo, ale jeho samého nepočujeme, poznávame ho iba v pôsobení. Svet ho nemôže prijať, lebo ho nevidí ani nepozná, tí však, ktorí naozaj veria v Krista ho poznajú, lebo ostáva s nimi.

Ducha Svätého spoznávame v Cirkvi. Je prítomný v Biblii, ktorú inšpiroval, je prítomný v Tradícii, ktorej svedkami sú cirkevní Ocovia, je v Učiteľskom úrade Cirkvi, ktorý sprevádza svojou pomocou. Je prítomný v liturgii, v slovách a symboloch, ktorými nás uvádza do spoločenstva s Kristom, je v modlitbe, v ktorej sa prihovára za nás. Je tiež v charizmách a službách, ktorými sa buduje Cirkev, je v prejavoch apoštolského a misionárskeho života, je vo svedectve svätých, v ktorom prejavuje svoju svätosť a pokračuje v diele spásy.

Výrazom Duch - Rúach, ktoré znamená dych, vzduch, či vietor, je vlastne obrazom Božieho dychu. Aj Otec je duch, aj syn je duch, ale Duch Svätý, toto spojenie vyjadruje, že sa jedná o konkrétnu osobu, odlišnú od Otca aj od Syna. Duch Svätý má aj iné pomenovania. Parakletos znamená toho, ktorý je privolaný, Ježiš ho nazýva Duch pravdy, lebo jeho úlohou je uviesť nás do plnej pravdy poznania Boha. Tiež sa nazýva napríklad Pánov Duch, či Duch slávy.

V Biblii sa spomínajú viaceré symboly Ducha.

Duch Svätý je v Biblii spomínaný v toľkých obrazoch, že teraz sa nám zdá až veľmi nepochopiteľné, ako sme ho nemohli objaviť, ako sme ani v plnosti času nepochopili, že Boh nie je samotár, ale že koná v trojici osôb.

Hans Buob, evanjelizátor, autor mnohých seminárov a kurzov, vydal v roku 1989 knihu, ktorej jedna z troch častí niesla názov: Duch Svätý - neznámy Boh. Odráža skutočnosť, že ešte koncom minulého storočia boli vedomosti kresťanov o Duchu Svätom ako o tretej božskej osobe a jej úlohe či pôsobení u katolíckych veriacich na veľmi minimálnej alebo teoretickej úrovni. Napriek tomu si musíme položiť otázku, či ho vnímame tak ako sa nám zjavuje a ukazuje v Cirkvi.

Keď Ježiš hovoril o Duchu Svätom, povedal im: On „ostáva u vás a bude vo vás“ (Jn 14, 17). To je dôležitý rozdiel. Je rozdiel, či Duch Svätý prechádza tak akosi „okolo mňa“, alebo či skutočne prebýva živý v mojom vnútri, má tam hlavné miesto a zvnútra usmerňuje celý môj život. V druhom prípade ma zvnútra premieňa, osvecuje, teší, uisťuje, vedie v rozhodovaní. Duch Svätý najskôr človeka akoby vábi, aby sa človek chytil a zatúžil po obrátení. Postupne ho vedie k poznaniu Ježiša Krista až do bodu, keď v Duchu Svätom môže prehlásiť: „Ježiš je Pán“ (1 Kor 12, 3).

Pre mnohých aj kresťanov je to neznámy Boh. Nepoznajú toho, ktorý im dáva spoznať aj Otca aj Ježiša. On v našich srdciach volá "Abba Otče!" a on nám pomáha s vierou vysloviť vetu "Ježiš je Pán". Je to práve Duch Svätý, ktorý sa nás dotýka a vzbudzuje v našich srdciach vieru. On je vlastne ten, ktorému pripisujeme zjednocovanie sa s Bohom v Trojici osôb. Spoznali sme ako ako posledného. Najskôr sme spoznali Otca a mali sme čo robiť, aby sme aj Ježiša spoznali ako Boha. Na spoznanie Ducha, ktorý nám pomohol spoznať prvých dvoch, sme museli spoznať jeho viaceré účinky. Je jednej podstaty s Otcom a Synom a jemu sa spolu s Otcom a Synom vzdáva tá istá poklona a sláva.

Duch Svätý je pôvodcom našej viery - teda uznania, že Ježiš je Pán - Kyrios. Viera nie je iba vedomosť, či presvedčenie. Je to vzťah Boha a človeka - aktívny vzťah z oboch strán. Prejavy Ducha Svätého majú budovať Cirkev - nie jednotlivca, ale spoločenstvo!

Odpustenie hriechov je spojené s mocou Ducha Svätého. To znamená, že nejde iba o právny úkon zmazania ale o Boží čin, ktorým Boh v nás stvorí čosi nové. Božie odpustenie je dokonalejšie ako naše ľudské. Je to zázrak, neviditeľný, ale skutočný.

Ktosi povedal, že my kresťania sme ešte stále nepochopili Ducha Svätého tak, ako nám ho prezentujú texty Písma sv. Novom Zákone. Nie je to len nejaká podpora nášho úsilia o kresťanský život - bez ktorej by sme sa hádam aj zaobišli. Duch Svätý je tretia Božská osoba, ktorá pôsobí v Cirkvi - dar pravej viery - nik nemôže povedať, že Ježiš je Pán - len v Duchu Svätom!

Teda Duch Svätý nie je len „darom na prilepšenie“ ale nutným základom kresťanskej viery!

Pápež Benedikt XVI. to v jednej zo svojich homílií pomenoval veľmi trefne: „Oheň Ducha Svätého planie, ale nezhára. A predsa pôsobí premenu. Musí v človeku niečo pohltiť, trosku, ktorá ho ničí a bráni mu v jeho vzťahu k Bohu a k blížnemu. Tento účinok božského plameňa však desí. Máme strach, že budeme ´popálení´ a radšej zostávame takí, akí sme. Svätý Duch nás teda môže riadne „vystrašiť“. V skutočnosti však vystraší len moje temnejšie stránky: môj egocentrizmus, moju pohodlnosť, lenivosť či (pod)priemernosť.

Dnešnú situáciu kresťanstva ktosi opísal biblickým obrazom, v ktorom sme sa zasekli kdesi medzi Golgotou a Turícami. Chce tým povedať, že na Kríži nám bolo odpustené, ale my si nejdeme pre odpustenie. Výsledkom prijatia Svätého Ducha je však iné ovocie: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť (porov. Gal 5). Kresťanstvo bez Svätého Ducha a jeho darov je len lacnou imitáciou, ktorá osloví a pritiahne len málokoho.

Ako nás teda môže Boh, Svätý Duch získať? Ako sa otvoriť pre jeho aktivitu? Začína to celkom prozaicky a zdanlivo jednoducho, a síce počúvaním Božieho slova. Práve touto cestou sa v nás rodí viera ako vzťah so živým Bohom. (porov. Rim 10,17) Preto ho niektorí teológovia prirovnávajú k dychu, ktorý vychádza z Otcových úst spolu so Slovom, Ježišom Kristom. A to má svoje praktické dôsledky: bez dychu Svätého Ducha zostáva Božie Slovo pre mňa nejasné, nepočujem ho a nerozumiem mu. Keď kresťan verí, že pisateľov biblických kníh inšpiroval Svätý Duch, potom toho istého Ducha potrebuje a môže dostať aj ich čitateľ či poslucháč, aby pochopil pravý význam Božieho slova.

Svätý Duch nám umožňuje, aby sme Božie slovo vnímali, ako slovo vyslovené Bohom osobne pre človeka, pre mňa. Takýmto počúvaním prebieha naša premena na Božích synom a dcéry, ku ktorým neustále prehovára ich milujúci Otec. Tento proces nás vystraší len na začiatku, kým je pri moci naše staré „ja“.

Úvodom k zoslaniu Ducha Svätého je Pánovo Vstúpenie na 40. deň od Jeho vzkriesenia. Bez vstúpenia Pána na nebesá by nebolo zoslania Ducha Svätého. Náš Pán sa vrátil „domov“ a za 10 dní prišlo mocné vyliatie Ducha Svätého. Odišiel, ale vrátil sa medzi svojich v plnej miere tak, ako nikdy predtým. Bránou k tomu všetkému je Jeho slávne a mocné Vstúpenie. Je to veľmi mocná a významná udalosť Jeho života, ktorá nie je vonkoncom len jeho súkromnou záležitosťou. Do istej miery je to nami podcenený a aj zároveň nedocenený sviatok. Počas týždňa tento sviatok veľmi ľahko prehliadneme. A často ho aj prehliadame. Bez Vstúpenia by rozhodne nebolo zoslania Ducha Svätého a Jeho mocného vyliatia. Tak, ako neraz nedocenený je zároveň aj Duch svätý.

Učeníci z toho ale nič neprežívajú. Ani náznak smútku a bolesti, ke´d Ho vyprevádzajú do nebies. To náš autor citátu prežil inú rozlúčku, ale neodchádzalo sa mu ťažko, aj keď zomrel v rozkvete svojho života a nemal ani 40 rokov. Čas života sa mu, podľa nášho úsudku naplnil predčasne. A náš Pán? Mal iba 33, keď zomrel a neberieme to tak, že zomrel veľmi mladý. Áno, a 33 rokov - je veľmi skoro a predčasne! Odišiel, keď vykonal dielo, ktoré Mu dal konať Jeho nebeský Otec. Tak tomu bolo aj Bonhoefferom. Veď on sám napísal, či povedal: „Život - to je plán, ktorý má Boh s nami.“ A nikde to nemáme dané, že to bude nadlho.

Keď prišiel ap. Pavel do Efezu na svojej 3. misijnej ceste, našiel tam niektorých učeníkov, tak sa ich opýtal: „Či ste prijali Ducha svätého, keď ste uverili?“ A oni mu odpovedali: „Nie, ani sme len nepočuli, že je Duch svätý.“ (Sk 19,1-7) Ani len nepočuli! Je to vôbec možné? My sme vo výhode. A akej! My sme už toľkokrát o Duchu svätom počuli! Ale poznáme skutočne Jeho moc a silu, ktorá sa prejavujeme v srdci človeka? Zažili sme to my sami?

Zoslanie Ducha svätého predsa spôsobilo založenie cirkvi. Pán Ježiš to povedal, že ju pekelné brány nepremôžu! Aká iná moc by mohla spôsobiť vznik spoločenstva, ktoré je tu už plných 2000. rokov. A ani bránam pekelným sa to nepodarilo (Mt 16,18). To aká je to moc! Nie ľudská, rozhodne nie, ale moc Božia! Cirkev, ktorej sme súčasťou je dielom Božieho mocného Ducha. Bez nej a spoločenstva v nej si vlastne dnes ani nevieme predstaviť svoj život.

Mnohí na cirkev a na to, čo sa v nej deje, pozerajú iba zvonka. A pohľad zvonka je v mnohom nedostatočný. Kardinál Newmann raz prirovnal cirkev - netradične k vitráži. Je to veľmi originálne, nápadité a inovatívne. Boli tu už rôzne pripodobenia, príklady a pomôcky - ale vitráž? Ten, kto pozerá na okno - vitráž zvonka, čiže zo svetla do tmy, vidí len obrysy okna. Nič viac - nič výnimočné, nič zaujímavé, čo by strhlo a upútalo jeho a neraz aj vašu pozornosť. Vidí možno krásu okna, farby, postavy, umelecké stvárnenie, no zručnosť umelcov nevidí. Kto chce vidieť krásu vitráže, musí vojsť do vnútra kostola a na vitráže sa pozrieť do svetla. Zo šera a prítmia chrámu do svetla. Keď pozerá z tmy na vitráž smerom do svetla, vidí jej takmer neopísateľnú krásu.

Týmto prirovnaním si chceme na sviatok Zoslania Ducha Svätého pripomenúť známe veci. Kto pozerá na cirkev očami zvonka, to znamená, že vidí len a len na ľudský prvok a organizáciu. A ako sa mu vidí cirkev? Nezáživná organizácia, ktorou mnohí dokonca aj opovrhujú. Metropolita Ignatios z Latakii to vyjadril slovami: „V cirkvi bez Ducha Svätého je Boh ďaleko, Kristus minulosťou, evanjelium mŕtvou literou.“ Aký je vskutku dôležitý Duch Svätý. V Efeze o ňom ani len nepočuli. Dnes mnohí počuli, ale netúžia po ňom. Cirkev je pre mnohých iba organizáciou. Poslanie, či úrad, ktorý sa v nej vykonávame je pre mnohých - ako vládnutie, činnosť, ktorú s láskou vykonáva je propagandou, kult je oživovaním spomienok a správanie sa kresťansky morálkou neslobodných ľudí.

My dnes sme jej súčasťou, z toho dôvodu Pán Boh nie je pre nás za „siedmimi horami a siedmimi dolami“, Kristus nie je pre nás minulosťou, ale živou prítomnosťou, slovo evanjelia nie je pre nás mŕtvou literou. Bez Ducha svätého je to bezduché a prázdne. My sme aj dnes prekročili prah Božieho domu, aby sme sa dostali dovnútra. Keď sme vo vnútri, pozeráme na spomínané vitráže - sú jedinečné. Je jedinečné túto moc zažiť osobne reálne, ako tí v Efeze. Na začiatku, pri stretnutí s Pavlom skonštatovali, že ani len nepočuli, že je Duch svätý. Pri krste zostúpil na nich Duch svätý a oni zažili Letnice v malom. Potrebujeme ich zažiť nanovo - mať osobnú skúsenosť s Duchom Božím, ako tí v Efeze - oných 12. mužov. Potrebujeme nové Letnice!

Duch Svätý pomazal Ježiša. Čo je fyzickou podstatou pomazania? Toto je presný obraz toho ako pôsobí Duch Svätý. Preniká z pomimo nás do nás a oživuje, zvláčňuje, uzdravuje, posilňuje, obnovuje. On sa stáva akoby našou súčasťou. Súčasťou našich buniek. Preto je ťažké rozdeliť, čo robí On a čo my. On koná v nás a prejavuje sa cez nás, ale ani nie za nás, nie pomimo či popri nás. On je najväčším darom aký môže človek dostať a dostáva od Boha. On je Boh sám. Preto duchovní velikáni Cirkvi hovoria o zbožštení človeka. Človek je Boží nástroj do takej miery, do akej miery po ňom túži a nechá cez seba Ducha pôsobiť.

Čo hovorí Sväté písmo o tom ako sa Duch prejavuje v nás? Ak sa nechávame viesť v živote Kristom je to dielo Ducha Svätého. Úlohou Ducha Svätého je zameriavať nás na Otca, ktorého nevidíme, skrze Krista ktorého vidíme ako človeka. Duch Svätý je ten istý, ktorý pôsobil v Ježišovi Kristovi, a ktorý pôsobí v nás (Kristus = Pomazaný - kresťania = pomazaní, lebo sú Pomazaného). V podstate my sme pomazaní Duchom, lebo Ježiš bol v plnosti Pomazaný. Toto je zásluhou Krista. On si nás privlastnil a On ho na nás zosiela. My máme účasť pôsobením Ducha Svätého na Kristovom živote. Sme údmi jedného tela, ktorého Kristus je hlavou. To telo je Kristovo telo. Toto všetko nie je nijako ináč, než v Duchu Svätom. Môžeme to zhrnúť aj pojmom JEDNOTA s Kristom (to znamená aj s údmi jeho tela - s Cirkvou).

Sami od seba nemôžeme nič urobiť. Toto ovocie prinášame len do tej miery, do akej necháme priestor v nás Duchu Svätému - Duchu Krista skrze zomieranie svojho ega. Vtedy hovorí sv. písmo, že: „žijeme v Duchu“ (porovnaj Rim 8,9-13). Je potrebné si uznať v POKORE svoju nemohúcnosť, hriešnosť a potrebu prijať Božie odpustenie a milosrdenstvo. Ak si toto uvedomíme a uznáme, potom je potrebné uveriť Kristovi - Jn 7,37-38. Prejavom túžby a viery je MODLITBA, nie ako magická formulka, ale ako stretnutie s Kristom. Čítaním sv. písma spoznávam Krista i jeho prísľuby a modlitbou vyjadrujem voči tomu svoj postoj. Okrem osobnej modlitby má veľký vplyv aj príhovorná modlitba spoločenstva. Boh sa zaručuje, že to splní - viď Jn 14,13-14. Toto je začiatok života v Duchu Svätom. V tomto konaní je stále potrebné pokračovať, v každej situácii máme veriť, dúfať a milovať.

Ježiš sa zjavuje učeníkom a dáva im moc odpúšťať hriechy. V Jánovom texte si môžeme všimnúť spolu tri prvky: Stretnutie so Zmŕtvychvstalým, dar Ducha Svätého a moc opúšťať hriechy a misia - poslanie. Je na škodu veci, keď sa na cirkev pozeráme ako na inštitúciu výchovnú, charitatívnu, mravnú a pod. a menej si všímame dar odpustenia hriechov. Odpustenie hriechov je spojené s mocou Ducha Svätého. To znamená, že nejde iba o právny úkon zmazania ale o Boží čin, ktorým Boh v nás stvorí čosi nové. Božie odpustenie je dokonalejšie ako naše ľudské. Je to zázrak, neviditeľný, ale skutočný.

Je potrebné, aby sme si dary Ducha Svätého rozmenili na drobné. Tak isto každodenný život vo svetle Božích príkazov, rád a doporučení je postupným otváraním sa pôsobeniu Božieho Ducha. Nezabúdajme na to ani mimo svätodušných sviatkov. Nech je to naša trvalá úloha, potom Duch Svätý nebude pre nás neznámy Boh, ale bude ten, ktorý aj medzi nami všetko oživuje a dáva do pohybu.

Záverom, Duch Svätý teda nie je len „darom na prilepšenie“, ale nutným základom kresťanskej viery.

Video:

Hendrick Balen, Najsvätejšia Trojica

Symboly Ducha Svätého

tags: #neznamy #boh #duch #svaty