Nie tak v mojom kráľovstve: Význam biblického príbehu

Biblický príbeh o Baltazárovej hostine a Nebúkadnecarovom sne o strome ponúka hlboké zamyslenie nad pýchou, pokorením a Božou mocou. Tieto príbehy, plné symboliky a prorockých odkazov, sú dodnes aktuálne a poučné.

Rembrandt - Baltazárova hostina

Baltazárova hostina a záhadné písmo

Kráľ Baltazár usporiadal hostinu pre svojich tisíc veľmožov a pred tisícmi pil víno. Pri pití vína rozkázal Baltazár priniesť zlaté a strieborné nádoby, ktoré jeho otec Nabuchodonozor dal odniesť z jeruzalemského chrámu, aby z nich pili kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. I doniesli zlaté nádoby, ktoré odvliekli z jeruzalemského domu Božieho, a pili z nich kráľ, jeho veľmoži, jeho manželky i jeho vedľajšie ženy. Pili víno a oslavovali zlatých, strieborných, kovových, železných, drevených a kamenných bohov.

V tú chvíľu sa zjavili prsty ľudskej ruky a písali oproti svietniku na vápno múru kráľovského paláca. A kráľ videl prsty ruky, ktorá písala. Kráľ silno zakričal, aby priviedli veštcov, Chaldejcov a hádačov; a kráľ povedal mudrcom Babylonu: „Ktokoľvek prečíta toto písmo a vyloží mi jeho význam, bude sa obliekať do purpuru, zlatú reťaz bude mať na hrdle a ako tretí bude vládnuť v mojom kráľovstve.“ Vtedy prišli všetci kráľovi mudrci, no nevedeli písmo prečítať ani vyložiť jeho význam kráľovi. Nato sa kráľ Baltazár veľmi naľakal, farba sa na ňom premenila a jeho veľmoži boli rozrušení.

Na reči kráľa a jeho veľmožov vstúpila do hodovného domu kráľovná a povedala: „Kráľu, ži naveky! Nech ťa tvoje myšlienky nedesia a farba nech sa ti nemení! Je v tvojom kráľovstve muž, na ktorom je duch svätých bohov. V dňoch tvojho otca bola uňho zistená rozumnosť, dôvtip a múdrosť ako múdrosť bohov a tvoj otec, kráľ Nabuchodonozor, ho ustanovil za náčelníka čarodejov, veštcov, Chaldejcov a hádačov; tvoj otec, kráľ. Pretože u Daniela, ktorému kráľ dal meno Baltazár, sa zistil vyšší duch, vedomosť, rozumnosť, vykladanie snov, rozlúšťovanie záhad a riešenie ťažkostí.

Nato priviedli Daniela pred kráľa a kráľ povedal Danielovi: „Ty si Daniel spomedzi judských zajatcov, ktorých môj otec, kráľ, priviedol z Judska? Počul som o tebe, že je na tebe duch bohov a že sa ukázalo, že si dôvtipný, rozumný a veľmi múdry. Teraz priviedli predo mňa mudrcov a veštcov, aby prečítali toto písmo a oznámili mi jeho význam, no nevedeli mi povedať význam veci. Počul som však o tebe, že vieš vyložiť nejasné a rozuzľovať ťažkosti.

Nato Daniel odpovedal kráľovi: „Svoje dary si nechaj a svoje odmeny daj inému! Písmo však prečítam kráľovi a jeho význam mu vyložím. Kráľu, najvyšší Boh dal tvojmu otcovi Nabuchodonozorovi kráľovstvo, moc, vznešenosť a slávu. Pre veľkosť, ktorú mu dal, triasli sa pred ním všetky národy, kmene a nárečia; koho chcel, toho zabil, a koho chcel, nechal nažive; koho chcel, toho povýšil, a koho chcel, toho pokoril. Keď sa mu však srdce povýšilo a duch mu zmocnel v pýche, bol zhodený z trónu svojho kráľovstva a jeho sláva mu bola odňatá. I vyhnali ho spomedzi ľudí, jeho srdce sa podobalo zvieraciemu, s divými oslami sa zdržoval, trávu mu dali jesť ako dobytku a telo mu kropila nebeská rosa, kým nepoznal, že vládcom nad ľudským kráľovstvom je najvyšší Boh a koho chce, toho nadeň postaví. A ty, jeho syn Baltazár, neponížil si si srdce, hoci si vedel toto všetko, ale vyvyšoval si sa nad Pána nebies. Doniesli pred teba nádoby jeho domu a ty, tvoji veľmoži, tvoje manželky a tvoje vedľajšie ženy pili ste z nich víno. Vychvaľoval si strieborných, zlatých, kovových, železných, drevených a kamenných bohov, ktorí nevidia, nepočujú a nechápu, ale Boha, v ktorého ruke je tvoj dych a všetky tvoje cesty, si neoslavoval.

Preto on poslal tieto prsty a napísal toto písmo. Toto je teda písmo, ktoré je napísané: Mene, Tekel, Ufarsin. A toto je význam slov: Mene: Boh spočítal tvoje kráľovstvo a urobil mu koniec. Tekel: Odvážili ťa na váhe a našli ťa priľahkým. Vtedy Baltazár rozkázal a Daniela obliekli do purpuru, na hrdlo mu dali zlatú reťaz a vyhlásili o ňom, že má ako tretí vládnuť v kráľovstve.

Daniel však zachytáva aj kmene slov, z ktorých tie názvy mincí pochádzajú, a podáva výklad, aký je v osnove. Mena znamená „zrátal“, tekal znamená „odvážil“ a peras znamená „rozdelil“. Pritom sa v poslednom názve (Peres) ozýva už aj názov nového kráľovstva (Perzie).

Nebúkadnecarov sen o strome

Ja Nabuchodonozor som bol na pokoji vo svojom dome a prekvitajúc šťastím a blahom vo svojom paláci videl som sen, ktorý ma naľakal, a myšlienky, ktoré mi prichádzaly na mojom ležišti, a videnia mojej hlavy ma predesily. A bol odo mňa vydaný rozkaz, aby doviedli hore predo mňa všetkých mudrcov Babylona, aby mi oznámili výklad sna.

Vtedy prišli hore učenci, hvezdári, Chaldeji a veštci, a povedal som pred nimi sen, ale mi neoznámili jeho výkladu. Až napokon prišiel hore predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a v ktorom je duch svätých bohov, a povedal som mu sen a riekol som: Baltazáre, knieža učencov, ja viem, že je v tebe duch svätých bohov, a že ti niktoré tajomstvo nepôsobí ťažkosti, nuž povedz videnia môjho sna, ktorý som videl, i jeho výklad.

A toto sú videnia mojej hlavy na mojom ležišti. Videl som a hľa, prostred zeme stál strom, ktorého výška bola náramná. Strom bol veľký a mohutný, a jeho výška dosahovala do neba, a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme. Jeho lístie bolo krásne, a ovocia mal mnoho, a bolo na ňom potravy pre všetko. Pod ním mala tôňu poľná zver, a na jeho konároch bývali nebeskí vtáci, a z neho sa kŕmilo každé telo. Potom som videl vo videniach svojej hlavy na svojom ležišti, že hľa, strážca a svätý sostúpil z neba volajúc silným hlasom a takto hovoril: Zotnite strom a osekajte jeho konáre; otrhajte jeho lístie a rozmecte jeho ovocie; nech ujde zver zpopodeň, a vtáci nech uletia s jeho konárov! Avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba, a nech má svoj podiel so zverou na zemskej byline. Jeho srdce nech je zmenené na rozdielne od srdca človeka, a nech sa mu dá zvieracie srdce a nech prejde ponad neho sedem časov.

Usúdením strážcov Božích je daný taký rozkaz, a slovo svätých je taká žiadosť, až prijde ta, že poznajú živí, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, a že komu len chce, tomu ho dá, a poníženého z ľudí povyšuje a ustanovuje nad ním. Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, a ty, Baltazáre, povedz jeho výklad, pretože niktorý mudrc zo všetkých mudrcov môjho kráľovstva mi nemohol oznámiť jeho výklad; ale ty môžeš, pretože duch svätých bohov je v tebe.

Vtedy sa preľakol Daniel, ktorému bolo meno Baltazár, a zhrozený stál asi za jednu hodinu, a jeho myšlienky ho desily. A kráľ odpovedal a riekol: Baltazáre, nech ťa nedesí sen ani jeho výklad! Na to odpovedal Baltazár a riekol: Môj pane, nech platí sen tým, ktorí ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom.

Strom, ktorý si videl, veľký a mohutný, ktorého výška sahala do neba, a ktorý bol viditeľný celej zemi, ktorého lístie bolo krásne, a ktorého ovocia bolo mnoho, a na ktorom pokrmu pre všetko, pod ktorým bývala poľná zver, a na ktorého konároch bývali nebeskí vtáci to si ty, ó, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným, tvoja veľkosť sa rozmohla a dosiahla až do neba, a tvoje panstvo až po koniec zeme. A to, že kráľ videl strážcu a svätého, sostupujúceho s neba, ktorý povedal: Zotnite strom a zkazte ho, avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, dokiaľ neprejde ponad neho sedem časov, toto je výklad, ó, kráľu, a je to usúdenie Najvyššieho, ktoré prišlo na môjho pána kráľa: Vyženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom a budú ťa máčať nebeskou rosou, a prejde ponad teba sedem časov, až dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a že komu chce, tomu ho dá.

A to, že povedali ponechať kmeň koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ti bude stáť, odkedy poznáš, že panujú nebesia. Preto, ó, kráľu, prijmi moju radu a lám svoje hriechy spravedlivosťou a svoje neprávosti činením milosrdenstva utrápeným, ak by azda bolo nejako predĺženia tvojmu pokoju.

Splnenie sna a pokorenie Nabuchodonozora

No, všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora. Lebo ku koncu dvanástich mesiacov prechádzajúc sa hore po kráľovskom paláci v Babylone takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?! Ešte bola reč v ústach kráľa, keď padol hlas s neba: Tebe hovoria, kráľu Nabuchodonozore, že kráľovstvo odišlo od teba, a vyženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom, a prejde ponad teba sedem časov, až dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a že komu chce, tomu ho dá.

V tú istú hodinu sa vyplnila reč pri Nabuchodonozorovi, a bol vyhnaný zpomedzi ľudí a jedol bylinu jako voly, a jeho telo bolo máčané nebeskou rosou, až narástly jeho vlasy veľké jako perie orlov a jeho nechty jako pazúry vtákov. A ku koncu tých dní, ja Nabuchodonozor, pozdvihol som svoje oči k nebesiam, a môj rozum sa navrátil ku mne, dobrorečil som Najvyššiemu a Živého na veky som chválil a oslavoval, ktorého panstvo je večným panstvom, a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie. A všetci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš? Toho istého času sa navrátil môj rozum ku mne, a čo do slávy môjho kráľovstva, i moja dôstojnosť i môj lesk sa navrátil ku mne, a hľadali ma moji radcovia a moji veľmoži, a zase som bol postavený nad svojím kráľovstvom a bola mi pridaná ešte väčšia sláva.

Teraz tedy ja Nabuchodonozor chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky diela sú pravdou a jeho cesty súdom, a ktorý tých, ktorí chodia v pýche, môže ponížiť.

Danielovi priatelia v ohnivej peci

Kráľ Nebukadnesar dal zhotoviť zlatú sochu. Jej výška bola šesťdesiat lakťov, jej šírka šesť lakťov. Dal ju postaviť na rovine Dura v babylonskej provincii. Kráľ Nebukadnesar zvolal satrapov, predákov, veľmožov, členov rady, správcov pokladnice, sudcov, súdnych úradníkov a všetkých, čo majú moc v jednotlivých provinciách, aby prišli na slávnostné posvätenie sochy, ktorú dal postaviť. Potom sa všetci satrapovia, predáci, veľmožovia, členovia rady, správcovia pokladnice, sudcovia, súdni úradníci a všetci, čo majú moc v jednotlivých provinciách, zhromaždili na posviacku sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebukadnesar. Zastali pred sochou, ktorú dal Nebukadnesar postaviť.

Hlásateľ hlasno volal: „Prikazuje sa vám, ľud rozličných národností a jazykov: Vždy, keď začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnete a budete sa klaňať podobe zlatej sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebukadnesar. Kto by však nepadol a neklaňal sa, v tú chvíľu ho hodia do pece rozpálenej ohňom.“ Preto v okamihu, keď ľud všetkých národov začul zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, všetok ľud rôznych národností a jazykov sa klaňal podobe sochy, ktorú dal postaviť kráľ Nebukadnesar.

Nato však prišli niektorí Chaldejci a ohovárali Židov. Vraveli kráľovi Nebukadnesarovi: „Kráľ, ži naveky! Ty, kráľ, vydal si nariadenie, aby každý, kto počuje zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padol a klaňal sa zlatej soche. Kto by však nepadol a neklaňal sa, majú ho hodiť do ohňom rozpálenej pece. Sú tu však istí Židia, ktorých si ustanovil na správu babylonskej provincie - Šadrach, Mešach a Abéd-Nego. Títo muži, kráľ, si nevšímajú nariadenie, ktoré si vydal. Neuctievajú tvojich bohov a neklaňajú sa zlatej soche, čo si dal postaviť.“

Potom Nebukadnesar v zúrivom hneve rozkázal, aby priviedli Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega. Nato týchto mužov predviedli pred kráľa. Nebukadnesar im povedal: „Je pravda, Šadrach, Mešach a Abéd-Nego, že mojich bohov neuctievate a neklaniate sa podobe zlatej sochy, ktorú som dal postaviť? Či ste teraz pripravení, len čo začujete zvuk rohu, píšťaly, citary, harfy, lutny, skupiny nástrojov alebo akúkoľvek hudbu, padnúť a klaňať sa soche, ktorú som dal urobiť? Ak sa nebudete klaňať, okamžite vás hodia do ohňom rozpálenej pece. Ktorý boh by vás mohol vyslobodiť z mojej moci?“

Šadrach, Mešach a Abéd-Nego odpovedali kráľovi: „Nebukadnesar, my sa nepotrebujeme pred tebou obhajovať. Ak nás náš Boh, ktorého uctievame, chce zachrániť z ohňom rozpálenej pece a z tvojej moci, kráľ, vyslobodí nás. Ak aj nie, vedz, kráľ, že tvojich bohov si nebudeme uctievať a zlatej soche, ktorú si dal postaviť, nebudeme sa klaňať.“

Nato Nebukadnesara naplnil hnev, výraz jeho tváre sa voči Šadrachovi, Mešachovi a Abéd-Negovi zmenil a dal rozkaz rozpáliť pec sedemkrát viac, ako to bývalo zvykom. Chlapom, mocným mužom zo svojho vojska, rozkázal zviazať Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega, aby ich hodili do ohňom rozpálenej pece. Potom týchto mužov oblečených v plášťoch, sukniciach a s pokrývkou hlavy zviazali a tak ich hodili do ohňom rozpálenej pece. Pretože kráľov rozkaz bol naliehavý a pec bola veľmi rozpálená, plameň ohňa usmrtil tých, čo priniesli Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega. Traja muži, Šadrach, Mešach a Abéd-Nego však zviazaní padli do ohňom rozpálenej pece.

Nato sa kráľ Nebukadnesar preľakol, rýchlo vstal a spýtal sa svojich radcov: „Či sme nehodili do horiacej pece troch zviazaných mužov?“ Odpovedali kráľovi: „Isteže, kráľ!“ Ten však povedal: „Hľa, vidím uprostred ohňa chodiť štyroch nezviazaných mužov, ktorí neutrpeli nijakú ujmu, a vzhľad toho štvrtého je podobný synovi bohov.“

Vtedy Nebukadnesar pristúpil k dverám rozpálenej pece a povedal: „Šadrach, Mešach a Abéd-Nego, služobníci Najvyššieho, Boha, vyjdite von!“ Potom Šadrach, Mešach a Abéd-Nego vyšli spomedzi plameňov. Satrapovia, predáci, veľmožovia a kráľovskí radcovia sa zhromaždili a hľadeli na týchto mužov, nad ktorých telami plameň nemal moc, ktorým sa ani vlas na hlave nespálil, ani ich odev nepodľahol zmene a neprešiel na nich pach ohňa.

Nebukadnesar povedal: „Nech je zvelebený Boh Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega, ktorý poslal svojho anjela a zachránil svojich služobníkov, ktorí v neho verili, ktorí neposlúchli kráľov rozkaz a obetovali svoje telá, len aby nemuseli uctievať nijakého iného boha okrem svojho Boha a nemuseli sa mu klaňať. Vydávam teda nariadenie, že ak sa ktokoľvek z ľudu akéhokoľvek národa a jazyka bude rúhať Bohu Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega, nech je rozsekaný na kusy a jeho dom nech obrátia na rumovisko; lebo niet iného boha, ktorý by bol schopný takto zachraňovať.“ Potom kráľ povýšil v babylonskej provincii Šadracha, Mešacha a Abéd-Nega.

Nebukadnesarov sen o strome

Kráľ Nebukadnesar ľudu všetkých národností a jazykov bývajúcich po celej zemi: „Nech sa u vás rozhojní pokoj! Je pre mňa potešením oznámiť znamenia a zázraky, ktoré so mnou urobil Najvyšší, Boh. Aké veľké sú jeho znamenia a aké mocné sú jeho zázraky! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom a jeho vláda trvá z pokolenia na pokolenie.“

Tieto príbehy z Biblie nám ukazujú, že pýcha a neúcta k Bohu vedú k pádu, zatiaľ čo pokora a vernosť sú odmenené. Boh je zvrchovaný a má moc nad všetkými kráľovstvami a národmi.

Danielovi priatelia v ohnivej peci

tags: #nie #tak #v #mojom #kralovstve #biblia