Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej: História a Význam

Farnosť Dunajská Lužná sa rozprestiera v západnej časti Žitného Ostrova medzi Podunajskými Biskupicami a Šamorínom. Terajšia obec Dunajská Lužná vznikla 1. januára 1974 z troch obcí - Nová Lipnica, Jánošíková a Nové Košariská, ležiace pri sebe, spolu sa vyvíjajúce a už 36 rokov ako jedna obec. Do farnosti Dunajská Lužná patria okrem farského kostola Povýšenia sv. Kríža aj kostoly vo filiálkach Rovinka a Kalinkovo.

Obec, či už zlúčená alebo osobitne bola vždy pestrá na národnosti, náboženstvo ale aj záujmové zloženie.

Dunajská Lužná sa nachádza v Podunajskej nížine v západnej časti Žitného ostrova na mladom úrodnom vale Dunaja. Rovinatý chotár a úrodné pôdy vytvárajú vhodné podmienky pre rozvoj poľnohospodárstva. Vodné plochy Malá voda a Piesková jama sa využívajú na lov rýb a rekreáciu. Do územia obce okrajovo zasahuje prírodná rezervácia Dunajské luhy.

Kostol sa nachádza v časti Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou po maďarsky Dénešd. Dedinka bola najdôležitejšou a najväčšou filiálkou farnosti Mišérd (Nové Košariská). Aj na území Dénešdu bol starobylý románsky kostol.

Jeho postavenie súvisí s okolnosťou, že dedina Dénešd sa v roku 1258 dostala do vlastníctva opátstva benediktínov na Hore sv. Martina v Pannonhalme (Maďarsko). Benediktíni, ktorých heslom bolo „Ora et labora“ (modli sa a pracuj) sa starali aj o duchovné blaho svojich poddaných. O existencii nejakého iného staršieho kostola v tejto dedine nie sú žiadne správy.

V archíve opátstva na Panonhalme je však zachovaná listina z 24. januára 1302, v ktorej sa hovorí o postavení kostola v Dénešde (Deanis), ktorý sa však nemohol osamostatniť a stať sa farským a ostal naďalej ako filiálka Kostola sv. Martina v Mišérde. Podliehal bratislavskému prepoštovi, resp. ostrihomskému arcibiskupovi. S kostolom v Dénešde sa opäť stretávame v roku 1325, keď sa ostrihomský arcibiskup vzdal cirkevného desiatku, ktorý mal z farnosti v Mišérde a daroval ho Kostolu sv.

V roku 1673 vykonal archidiakon vizitáciu fary a Kostola sv. Bartolomeja apoštola. Z vizitačnej zápisnice sa dozvedáme, že v kostole sú tri oltáre, na ktorých sa odzrkadľovali predchádzajúce pomery - boli na spadnutie. V búrlivých časoch 17. storočia bola až tretina obyvateľov v obci protestanti. Bolo to totiž práve v čase, keď bol kostol v Mišérde v rukách evanjelikov a. v. a Kostol v Dénešde plnil funkciu farského kostola pre veriacich katolíkov. Kostol nemal peniaze v hotovosti, zato mnohí obyvatelia boli dlžníkmi kostola.

Vo vizitačnej zápisnici z roku 1673 sa uviedol aj súpis liturgických predmetov a paramentov. Na začiatku 18. storočia sa vrátil kostol v Mišérde opäť do rúk Katolíckej cirkvi a stal sa znovu farským kostolom. V tom čase už bol Dénešd opäť filiálkou Mišérdu.

V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova. Kostol v Dénešde sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. V ďalšej kanonickej vizitácii z roku 1781 je opísaný aj kostol v Dénešde. Stál na mieste terajšieho kostola v dnešnej časti Jánošíková. V kanonickej vizitácii sa uvádza vnútorné vybavenie kostola.

Kazateľnica bola približne v strede chrámovej lode (asi na terajšom mieste) a spočívala na drevenom stĺpe. Boli na nej namaľované štyri postavy evanjelistov. V kostole boli štyri oltáre. Jeden bol väčší a na tom bola socha Preblahoslavenej Panny Márie. Túto sochu považovali a uctievali veriaci ako zázračnú. Socha bola korunovaná striebornou korunou s drahými kameňmi, v pravej ruke držala žezlo, tiež strieborné, v ľavej ruke držala Jezuliatko, korunované podobnou striebornou korunou s drahými kameňmi. Ježiškovi vyčnievala z ruky strieborná tabuľka s nápisom: „ECCE MATER TUA“ (Hľa tvoja Matka). Druhý oltár bol na evanjeliovej strane v strede kostola. Na tomto oltári bol obraz sv. Benedikta z Nursie medzi sochami sv. Maura a sv. Tretí oltár bol v blízkosti druhého. Bol na ňom obraz umierajúceho sv. Jozefa medzi sochami sv. Štvrtý oltár bol na ľavej strane, v strede lode. Bola na ňom socha sv. Barbory, patrónky baníkov medzi štyrmi svietnikmi. Lavice pre veriacich boli kvôli umiestneniu oltárov rozmiestnené nepravidelne. Na jednej strane ich bolo sedem, na druhej štyri. Potom sa v kanonickej vizitácii opisujú bohoslužobné nádoby a liturgické rúcha.

Je pozoruhodné, že hoci kostol nebol pôvodne farským, jeho zariadenie nebolo chudobnejšie ako zariadenie farského kostola sv. Martina v Mišérde. Na veži kostola boli pôvodne len dva bronzové zvony. Väčší vážil šesť centov, menší vážil štyri centy (1 cent mal cca 50 kg). Kostol v Dénešde mal aj dva privilegované oltáre. Jeden bol pre mníchov sv. Benedikta. Bol to oltár sv. Jozefa. Druhý bol pre všetkých celebrujúcich. Bol to oltár sv. Benedikta.

Plnomocné odpustky bolo možné získať na sviatok Nanebovzatia Blahoslavenej Panny Márie, druhé odpustky boli na sedem rokov. Obe privilégia udelil kostolu pápež Pius VI. na žiadosť opáta Daniela Somogyiho 2. mája 1776. (Daniel Somogyi de Medgyes bol opátom na Hore sv. Členovia vizitačnej komisie konštatovali už v roku 1781, že tento kostol nemôže pojať početný ľud, ktorý sa schádza k milostivej soche Panny Márie od všelikadiaľ, takže v čase väčšieho zhromaždenia ľudí, či už kvôli sv. spovedi, alebo sv. prijímaniu, sa tam len ťažko môžu vysluhovať sviatosti.

Preto sa už opát Daniel Somogyi rozhodol postaviť nový, väčší kostol v barokovom slohu. Ale úmysel bolo ťažko uskutočniť. V roku 1786 zrušil „osvietenský“ panovník Jozef II. Stavba kostola bola slávnostne posvätená až v roku 1797. Ale to ešte nebol kompletne zariadený. Kostolu chýbal vhodný píšťalový organ. Na ten urobilo zmluvu benediktínske opátstvo z Hory sv. Martina až 21. novembra 1865. Návrh na vypracovanie organu do Svätyne Madony Žitného ostrova zadalo opátstvo „kráľovskému organárovi“ v Salzburgu - Ludvigovi Mooserovi. Za jeho vyhotovenie mal dostať v štyroch splátkach 1.400 zlatých. Termín dodania nového organa nebol presne určený. Organ mal byť pôvodne jednomanuálový s desiatimi registrami so 108 drevenými a 498 cínovými píšťalami. V skutočnosti urobil majster zo Salzburgu organ dvojmanuálový a s dvanástimi registrami. Počas 1. svetovej vojny (1914-1918) boli spolu so zvonami zrekvírované aj cínové píšťale z Mooserovho organu. Tieto boli síce po vojne nahradené plechovými, ale aj po viacerých generálnych opravách organ už nemal ten zvuk ako predtým. Preto bol farnosťou oslovený známy bratislavský organár Schonhofer, ktorý sa mu snažil navrátiť pôvodný zvuk. Organ slúžil vo farskom kostole až do roku 2013. Momentálne prebieha jeho reštaurovanie (Mgr.Art. Ján Fečo) a generálna oprava pod vedením p.

Rok 1852 bol pre pôvodný Farský kostol sv. Martina v Mišérde osudný. V čase hospodárskej krízy a medzivojnovom období boli pre Farský kostol Povýšenia sv. Kríža v Dénešde odliate dva OCEĽOVÉ ZVONY. Tieto boli odliate v dielni Adalberta Hillera v Brne na Morave a sú vo veži dodnes. No nakoľko neladia k súčasným BRONZOVÝM ZVONOM (1924) používajú sa len na tzv. V roku 1922 veriaci iniciovali zbierku milodarov na štyri nové väčšie BRONZOVÉ ZVONY, ktoré chceli zasvätiť sv. Jánovi evanjelistovi, patrónovi vtedajšieho miestneho kňaza Jána Meszárosa, patrónovi pôvodného kostola sv. Bartolomejovi, apoštolovi, Preblahoslavenej Panne Márii a patrónovi Mišérdu Sv. Martinovi z Tours.

majuskuľný nápis: 1.: IN HONOREM / S[ancti]. JOANNIS APOSTOLI ET EVANGELISTÆ / SUMPTIBUS JOANNIS EV[angelistæ]. NÁGL / PAROCHO JOANNE MESZÁROS DE NAGYLÚCS, SYNDICO CAROLO LINTNER 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti sv. Jána apoštola a evanjelistu. Nákladom Jána Evanjelistu Nágla, za farára Jána Meszárosa z Lúča na Ostrove, kurátora Karola Lintnera.

majuskuľný nápis: 1.: IN HONOREM / S[ancti]. BARTHOLOMAEI APOSTOLI / VEN[erabilli]. PATRONI COMMUNITATIS DÉNESD / EX PIIS DONIS FIDELIUM. 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti sv. Bartolomeja apoštola, ctihodného patróna obce Dénešd (dnes Jánošíková). Zo zbožných milodarov veriacich.

Vo veži boli pôvodne ešte dva zvony, síce menšie, ale od rovnakého majstra z Komárna. Žiaľ tieto boli rekvírované počas 2. svetovej vojny na vojenské účely. Z dobových záznamov vieme len ich nápisy a váhu. Väčší bol zasvätený Panne Márii - Madone Žitného ostrova a Najmenší bol zasvätený sv. Martinovi z Tours. majuskuľný nápis: 1.: IN HONOREM / B[eatae]. MARIÆ VIRGINIS ET DEI GENITRIX / VEN[erabilli]. PATRONÆ SANCTUARII EXALT[ationis]. S[anctæ]. CRUCIS. / EX PIIS DONIS FIDELIUM. 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti preblahoslavenej Márie Panny a Bohorodičky, ctihodnej patrónky svätyne Povýšenia sv. Kríža. Zo zbožných milodarov veriacich.

majuskuľný nápis: 1.: IN HONOREM / S[ancti]. MARTINI EPISCOPI ET CONFESSORIS / VEN[erabilli]. PATRONI COMMUNITATIS MISERD / EX PIIS DONIS FIDELIUM. 2.: FUSA PER JACOBUM DOSZTÁL KOMÁROM A[nno]. D[omini]. 1924. (=Ku cti sv. Martina, biskupa a vyznávača, ctihodného patróna obce Mišérd (dnes Nové Košariská). Zo zbožných milodarov veriacich.

Farnosť Povýšenia Kríža má hlboké korene v slovenskej histórii a kultúre. Táto téma sa dotýka mnohých obcí a miest, ktoré majú kostoly a farnosti zasvätené tomuto sviatku.

Ďalšie Kostoly Povýšenia Svätého Kríža na Slovensku Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Povýšeniu Svätého Kríža. Medzi ne patrí aj Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke. Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil.

Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja. Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.

Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.

Kostol sv. rodiny | Kostoly v BA | Petržalka V interiéri starej lode pôvodne barokového kostola z roku 1751 sa nachádzajú vzácne maľby a fresky maliara Ignáca Roškovicsa, opravovaných v roku 1950 akad. maliarom Mikulášom Jordanom, ďalej 3 zvony z roku 1835 a 1925, vitrážové okná z roku 1949 a pôvodné lavice. V modernej prístavbe kostola dobudovanej v roku 1992 sa okrem obrazu I. Roškovicsa - súčasti pôvodného barokového oltára, nachádzajú ďalšie umelecké diela, predovšetkým socha sv. Jána Nepomuckého od neznámeho autora z roku 1838, premiestnená do kostola zo zaniknutej kaplnky sv. Jána Nepomuckého a plastika kríža s umučením Ježiša Krista od sochára Svetozára Ilavského.

Smižany V centre obce Smižany, okres Spišská Nová Ves, sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol Povýšenia Svätého Kríža. Jeho dominantné a najstaršie časti pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Napriek viacerým neskorším prestavbám si zachoval prevažne gotický ráz aj do súčasnosti. Dokonca aj zariadenie interiéru, ktoré je od stredoveku nejaké to storočie mladšie, je vytvorené v neogotickom štýle.

Kostol Povýšenia svätého Kríža v Smižanoch. Keď kostol postavili v druhej polovici 13. storočia, bol podstatne menší ako dnes. Mal iba jednu loď, avšak vzhľadom na význam obce došlo už v roku 1436 na jeho zväčšenie. Druhá loď nebola pristavaná, ale vznikla tak, že prvú loď preklenuli štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby na súčasný stredný pilier. Potom druhú loď vytvorili rozšírením priestoru zboku, čím vznikla stavba na sakrálnu architektúru atypická, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne.

Zmenil sa aj vchod. Pôvodný sa nachádzal v južnej stene. Tu aj dnes môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením. V baroku pred tento portál pristavali priestor, ktorý dnes tvorí tzv. malú kaplnku. V roku 1928 k lodi ešte pribudla bočná kaplnka.

Zariadenie interiéru je novšieho dáta ako najstaršie časti stavby, avšak vďaka tomu, že ho vytvorili v čase neskorého baroka vytvorili v neo-gotickom slohu, architektonicky harmonizuje s prostredím. Z obrazov sa tu nachádzajú Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne súčasťou hlavného oltára. Ďalej je tu podobizeň sv. Kataríny Alexandrijskej, čo je olejomaľba z polovice 19. storočia, tiež obraz Ukrižovaný z 1. polovice 19. storočia. Interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.

Žiar nad Hronom Aj v Žiari nad Hronom stál do roku 1806 stredoveký Kostol sv. Kríža. Obec dostala názov Svätý Kríž od patrocínia kostola. Nie je ale vylúčené, že existovala pod iným názvom už pred postavením chrámu. Prvá priama písomná zmienka o chráme je až z roku 1527, kde sa spomína ako starý kostol. V priebehu 17. storočia bola stavba viacnásobne poškodená, vrátane vyhorenia pri požiari mesta v lete 1661, kedy padla ohňu za obeť aj zvonica. Oheň poškodil kostol taktiež v roku 1740.

Stredoveký kostol zbúrali na základe rozhodnutia banskobystrického biskupa Gabriela Zerdahelyiho v roku 1806, pričom rozobraná bola aj krypta nachádzajúca sa pod svätyňou. Ten postavili v klasicistickom štýle ako jednoloďovú stavbu s dvojvežovým priečelím v rokoch 1806 - 1813.

Krížová Ves V Krížovej Vsi sa nachádza klasicistický kostol upravený v roku 1819 s čiastočným použitím obvodového muriva z predošlého gotického kostola, ktorý bol začiatkom 18. storočia zničený. Ide o jednoloďový priestor s rovným uzáverom presbytéria a vstavanou vežou. Interiér je krytý pruskými klenbami, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere. Na západnom vstupnom priečelí je barokovo-klasicistická úprava s odseknutým tympanónom a vežou, členenou lizénami a čabrakmi, zastrešenou ihlanom, ktorý dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Hlavný oltár je neogotická kópia kežmarského oltára.

V 13. storočí už bol na území Krížovej Vsi kostol zasvätený Svätému Krížu aj fara. Kamenná neomietnutá jednoloďová stavba má pôsobivú neorománsku formu. Kostol nie je veľký, ale jeho symetrická kompozícia s masívnou, pomerne nízkou stupňovitou vežou mu dáva mystický monumentálny výraz. Trojica širokých oblúkov vytvára nízke vstupné podlubie. Jednoduchému interiéru ohraničenému omietnutými stenami dominuje moderný oltár.

Dunajská Lužná Mgr. Matej Čapo. Jánošíkovská 754, 900 42 Dunajská Lužná Rímskokatolícky kostol sa nachádza v časti obce Jánošíková, ktorá bola pred vznikom Dunajskej Lužnej samostatnou obcou nazývanou Dénešd. Dedina s kostolom bola filiálkou farnosti v Nové Košariská (Mišérd). Pôvodný kostol bol románsky a patril benediktínom z Pannonhalmy. Bol zasvätený sv. Bartolomejovi. V polovici 18. storočia sa v Dénešde začalo s uctievaním, milostivej sochy Panny Márie, ktorá začala byť nazývaná aj Madona Žitného ostrova. Jej vznik sa datuje na 12.-13. storočie a pravdepodobne pochádza zo zaalpskej talianskej oblasti. Sochu do obce priniesli Benediktíni, keď utekali pred Turkami z kláštora Celldömölk v Maďarsku. Už tí sochu uctievali ako zázračnú a uzdravovaciu. Socha bola korunovaná striebornou korunou s drahými kameňmi, v pravej ruke držala strieborné žezlo, v ľavej Jezuliatko.

Kostol sa stal pútnickým miestom, kam sa každoročne schádzalo množstvo pútnikov zo širokého okolia. Preto bolo potrebné ho prestavať. So stavbou nového kostola sa začalo v roku 1786 na mieste pôvodného kostola. Postaviť ho dal opát Daniel Somogyi. Dostavaný a posvätený bol až v roku 1797, a bol zasvätený Povýšeniu svätého Kríža. Kostol bol postavený v barokovom slohu. Organ získal kostol až v druhej polovici 19. storočia. Staval ho „kráľovský organár“ - Ludvig Mooser. Zhotovil ho ako dvojmanuálový s dvanástimi registrami. V roku 1852 vyhorel pôvodný farský kostol sv. Martina v Nových Košariskách, a tak sa farským kostolom stal kostol Povýšenia sv. Kríža v Dunajskej Lužnej a je ním až dodnes.

Kostol v roku 1924 dostal z milodarov 4 bronzové zvony zasvätené sv. Jánovi evanjelistovi, patrónovi pôvodného kostola sv. Bartolomejovi, apoštolovi, Preblahoslavenej Panne Márii - Madone Žitného ostrova a sv. Martinovi z Tours. Posledná 2 menované boli rekvírované počas 2.

Interiér rímskokatolíckeho kostola v Dunajskej Lužnej

Súčasná podoba rímskokatolíckeho kostola v Dunajskej Lužnej

Kaplnka svätého Martina v Nových Košariskách

Oltár rímskokatolíckeho kostola v Dunajskej Lužnej

Pamätihodnosti obce Dunajská Lužná

Obecné zastupiteľstvo schválilo na 7. zasadnutí OZ dňa 25.09.2018 v zmysle Čl. 7 VZN obce č. 06/2017 o evidencii pamätihodností obce zaradenie vybraných objektov do evidencie pamätihodností obce v zmysle prílohy č.1 k VZN.

tags: #rimskokatolicky #kostol #povysenia #v #dunajskej #luzne