Katedrála svätého Emeráma v Nitre: História a Význam

Nitra, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť množstvom kostolov, ktoré odrážajú starobylosť mesta i Nitrianskeho biskupstva. Katedrála - Bazilika sv. Emeráma v Nitre je najstarším diecéznym chrámom na Slovensku. Je katedrálnym chrámom Nitrianskeho biskupstva a matkou diecéznych chrámov. Je zasvätená sv. Emerámovi, biskupovi a mučeníkovi, ktorý žil v 7. storočí. Je integrálnou súčasťou Nitrianskeho hradu a ako taká bola v roku 1961 vyhlásená za jednu z prvých národných kultúrnych pamiatok na Slovensku. Katedrála symbolizuje učiteľský úrad nitrianskeho biskupa. Odkazuje a nadväzuje na obdobie pôsobenia arcibiskupa Metoda, o čom svedčí bulla Industriae Tuae, vydaná pápežom Jánom VIII., roku 880.

Katedrála sv. Emeráma v Nitre sa vypína na 60 metrovom hradnom kopci (190 m. n. m.). Na jeho úpätí - z juhovýchodnej strany a popri jedinej vstupnej ceste - sa rozprestierajú budovy a inštitúcie nitrianskeho biskupstva (Kostol sv. Petra a Pavla, budovy seminára sv. Gorazda, domy kanonikov, diecézna knižnica, katolícka charita).

Pod hradným mostom naľavo stojí súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda od Ľudmily Cvengrošovej po pravej strane barokové súsošie Nepoškvrneného počatia Panny Márie z roku 1750. Jej autorom je Rakúšan A. Vogerl a objednávateľom biskup I. Esterházy. Toto súsošie pripomína dve veľké morové epidémie v Nitre zo začiatku 18. storočia. Hradný, pôvodne padací most bol v rokoch 1750-1780 prestavaný a bol vyzdobený barokovými sochami a vázami. Nad mohutnou vstupnou bránou nás víta erb biskupa T. Pálffyho z roku 1673. Za dvoma bránami, menšou pre chodcov, sa nachádza erb biskupa Z. Mošóciho z osemdesiatych rokov 16. storočia. Po ľavej strane sú zastavané staré hospodárske budovy, vpravo sú schody zo 17. storočia (v roku 2002 renovované), ktoré vedú do Katedrály sv. Emeráma. Tabule zamurované nad vchodom do katedrály oznamujú, že jej vežu dal postaviť biskup J. Telegdy v roku 1642. Na inej tabuli sa dočítame, čo vykonal pre chrám biskup A. Katedrála sv. Emeráma v Nitre predstavuje sakrálne miesto - svätyňu, ústredný chrám diecézy, biskupstva. Je sídlom biskupa, strediskom duchovného života a cirkevnej správy celej diecézy.

Nitriansky hrad s Katedrálou sv. Emeráma

Architektúra a História

Chrám pozostáva z troch stavieb rozličného veku. Románska kaplnka bola postavená na prelome 11. a 12. storočia. Horný kostol sa datuje do rokov 1333 - 1355 a bol postavený v gotickom slohu. Dolný kostol bol postavený v rokoch 1621 - 1642. Neskôr bola celá katedrála prestavaná v barokovom štýle.

Románska Kaplnka sv. Emeráma

Najstaršou zachovanou časťou katedrály v Nitre je románsky kostol, ktorého vznik sa datuje do 11. storočia. Dnešnú neskororománsku kaplnku pristavali niekedy koncom 12. alebo na začiatku 13. storočia ako novú svätyňu staršieho kostola sv. Emeráma, postaveného pred polovicou 11. storočia. Po požiari v druhej polovici 13. storočia ho prestavali a po zničení vojskom Matúša Čáka Trenčianskeho v roku 1317 pripojili k novostavbe gotického kostola. Odvtedy slúžil ako tzv. hodnoverné miesto kapituly a neskôr ako klenotnica katedrálneho pokladu.

Gotická prestavba celého kostola v rokoch 1333 - 55, ktorej výsledkom bolo pristavanie tzv. horného kostola, sa výrazne dotkla aj dnešnej kaplnky. Časť severného múru románskeho kostola bola zbúraná, aby uvoľnila miesto gotickej stavbe. Tým došlo k značnému zúženiu priestoru dnešnej kaplnky pred apsidou a narušeniu symetrického umiestnenia triumfálneho oblúka. Novú severnú stenu "kaplnky" členili pôvodne deväťmiestne gotické sedílie, z ktorých sa dodnes v priestore kaplnky zachovali iba päť, zvyšné sú dnes prezentované v priestore dolného kostola.

Rovnaký počet sedílií bol aj na protiľahlej južnej strane. Zrejme už krátko po týchto úpravách došlo k vytvoreniu kaplnky v jej súčasnej podobe, keď bol jej priestor oddelený priečkou od zvyšku dolného kostola. V druhej polovici 15. storočia bol priestor pre apsidou novo zaklenutý krížovou rebrovou klenbou. V rokoch 1930 - 31 sa tu uskutočnil archeologický a umelecko-historický výskum, ktorý datoval kaplnku do polovice 13. storočia. Ďalší výskum sa realizoval v rokoch 1988 - 92 a následne aj v rokoch 2002, 2005 a 2008 - 11, ktorý prieniesol viaceré významné objavy.

• Kaplnka bola až do 30. rokov minulého storočia známa vo verejnosti ako pôvodný Pribinov kostolík z 9. storočia. Výskum však toto datovanie vyvrátil.
• Až do výskumu v rokoch 1988 - 92 bola kaplnka považovaná za najstaršiu časť baziliky sv. Emeráma. Vtedy totiž objavili zvyšky kostola z 11. storočia.
• Masívna podkovovitá apsida má vzhľadom na čas vzniku v našom regióne dosť nezvyčajný tvar, typický skôr pre staršie veľkomoravské stavby. Pôvodne ju zvonka podopierali štyri oporné piliere, ktoré však boli neskôr (možno už koncom 13.
• Ide najmä o dvojice stĺpikov, osadených v triumfálnom oblúku, z ktorých sa zachovali už len poškodené hlavice a pätky. Hlavice sú zdobené bobuľovým vzorom.
• Súčasťou kamenosochárskej výzdoby kaplnky bol zrejme aj reliéf postavy sediacej na kostole, známy v staršej literatúre ako Torzo s donátorom.
• Až do roku 2011 boli odborníci presvedčení, že priečku medzi románskou kaplnkou a dolným kostolom postavili až v 16. - 17. storočí. Začiatkom roku 2012 tu však došlo po stranách hodnotného ranobarokového oltára k objavu vzácnych fresiek z druhej polovice 14. storočia, ktorých autorom je zrejme taliansky majster.
• V kaplnke je uložená relikvia sv.

Kaplnka je súčasťou biskupskej katedrály sv. Emeráma. Po nedávnej obnove je v dobrom stave. Bohoslužby: príležitostne, sv. omšu je možné nahlásiť/požiadať o ňu vopred. Kaplnka je ako súčasť biskupskej katedrály v Nitre na hradnom kopci jednoducho dostupná.

Horný a Dolný Kostol

Pôvodne gotický Horný kostol postavili v rokoch 1333 až 1335. O tri storočia neskôr k nemu pripojili Dolný kostol, s ktorým ho spája široké schodisko. Dnešný vzhľad katedrála získala v rokoch 1710 až 1736, pričom z tohto obdobia pochádza aj zariadenie interiéru. V čase, keď hrad prestal mať strategický význam, bol celý chrámový priestor v duchu barokového slohu od základov prestavaný podľa projektov talianskeho architekta Domenica Martinelliho. Pri prestavbe došlo k uzavretiu barokového celku, čím sa dosiahlo uzavretie románskej časti priečnej steny a zúženiu lode dolného kostola.

Románsky kostol pochádza z prelomu 11. a 12. storočia. Niektorí ho spájajú s prvým kostolom kniežaťa Pribinu, ktorý posvätil salzburgský arcibiskup Adalrám okolo r. 830. V oltári zo zlatého onyxu sú uložené relikvie sv. Emeráma, sv. Cecílie, sv. Krescenta a sv. Terézie z Lisieux. Donedávna sa tam nachádzali aj relikvie sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika. Teraz sú však uložené v novom oltári v hlavnej lodi katedrály. Sú uložené v hodnotnom striebornom relikviári z roku 1674. Relikviár sv. Cyrila je darom pápeža Pavla VI. z roku 1969 (1100 výročie smrti sv. Cyrila).

Horný kostol začal stavať biskup Meško, pôvodom Poliak, a bol postavený v rokoch 1333-1355 v gotickom slohu. V rokoch 1710-1720 biskup L. A. Erdödy katedrálu prestaval, lebo ju zničili vojská Fr. Rákociho v rokoch 1704 a 1708. Hlavný oltár Najvätejšieho Spasiteľa dal postaviť biskup L. A. Erdödy. Jeho autorom je Rakúšan Domenico Martinelli. Sochy predstavujú: sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika, sv. Augustína, sv. Ambróza, Pannu Máriu a sv. Jozefa. Menšie sochy nad oltárom znázorňujú uhorských kráľov: sv. Ladislava a sv. Štefana.

Freska na klenbe presbytéria - Nanebovzatie Panny Márie a jej oslávenie pochádza od rakúskeho umelca G. A. Galliartiho. Stredobodom obrazu je Panna Mária. Na zemi kľačí sv. Štefan, ktorý obetuje kráľovskú korunu Panne Márii. V ľavom dolnom rohu je postava sv. Imricha, vedľa neho postava biskupa Erdödyho a za ním podoba maliara Galliartiho. V rohoch sú zobrazené postavy štyroch evanjelistov: sv. Lukáša s hlavou býka, sv. Jána s orlom, sv. Matúša s anjelom a sv. Marka s levom. Steny presbytéria zdobia maľby: vpravo Poklona troch kráľov a Ježišov krst v Jordáne, vľavo Dvanásťročný Ježiš v chráme a Premenenie Pána na vrchu Tábor. Sú dielom tohože majstra z roku 1720. Freska v kupole lode znázorňuje oslávenie sv. Emeráma a pripisuje sa viedenskému umelcovi Š. Bopovskému-Bujakovi. Aj oltár Všetkých svätých pochádza z doby biskupa L. A. Erdödyho. Vľavo je socha sv. apoštola Jakuba st. a vpravo zasa socha sv. Pôvodný oltár sv. Barbory pochádza z čias biskupa J. Telegdyho. Súčasný oltár je zo salzburgského mramoru a pochádza zo šesťdesiatych rokov 19.storočia. Sochy po bokoch predstavujú: sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika. Oltárny obraz je z roku 1860 a jeho autorom je F. Schilcher. Fresky na klenbe znázorňujú sv. Andreja-Svorada vľavo a vpravo sv. Beňadika.

Organ pochádza z dvadsiatych rokov 17. storočia, pravda už v úprave z rokov 1930-1933. Nad ním sú fresky sv. Cecílie a kráľa Dávida. Pochádzajú z osemdesiatych rokov 18. storočia. Cenným kovolejárskym dielom je bronzová krstiteľnica, ktorú v roku 1643 zhotovil Martin Weigel z Banskej Bystrice. Po obvode sú postavy a mená dvanástich apoštolov a Pána Ježiša. Drevený vrchnák s vyobrazením Kristovho krstu pochádza z 18. storočia.

Pod horným kostolom sú umiestnené dve krypty. Dolný kostol dal postaviť J. Telegdy v rokoch 1622-1642 a to po vyplienení katedrály vojskom G. Betlena. Najcennejším je oltár Snímanie z kríža, ktorý tvoria dve plastiky: Snímanie z kríža z roku 1662 od rakúskeho majstra J. Perneggera, a predela Kladenie do hrobu, ktorá sa pripisuje talianskemu sochárovi Donatellovi alebo najskôr jeho škole. Sochy po bokoch oltára predstavujú sv. Annu a sv. Joachima. Keď v rámci obnovy interiéru katedrály objavili v roku 2012 za oltárom Snímania z kríža vzácnu fresku zo 14. storočia s mariánskym motívom, kompetentní rozhodli, že celý oltár bude v roku 2013 premiestnený na náprotivnú stenu Dolného kostola.

Obrazy dolného kostola vyjadrujú niektoré deje z krížovej cesty Pána Ježiša. Nástropné fresky znázorňujú niektoré výjavy zo života Krista. Pôvodné maľby pochádzajú od G. A. Galliartiho a jeho školy a od nitrianskeho maliara E. Massányiho. Dolný kostol má ďalšie dva oltáre: Nepoškvrnenej Panny Márie so sochami sv. Petra vľavo a sv. Pavla vpravo, oltár sv. Františka a oltár sv. Mikuláša. Vznikli roku 1720. Oltár zasvätený sv. Jánovi z Nepomuka pochádza z roku 1769.

Súčasný interiér Kostola sv. Emeráma je výsledkom veľkej rekonštrukcie. Vysoký drevený kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom na modernom oltári zo zlatého ónyxu je dielom J. Pospíšila. Z Ríma sa prostredníctvom biskupa Karola Kmeťka dostala vzácna relikvia pozostatkov sv. Cyrila. Návštevníkov môžu zaujať farebné vitráže okien od Ľudovíta Fullu s postavami sv. Ondreja a sv. Benedikta. Interiér dolného kostola neoplýva takou velebnosťou ani takým umelecky vyzdobeným interiérom ako horný kostol. Priestor obohacuje najcennejšia umelecká pamiatka celej katedrály z hľadiska sochárskej výzdoby - po architektonicko-sochárskej stránke jedinečný oltár. Plastický reliéf Snímanie z kríža tvorí ústrednú časť oltára. Pod hlavnou plastikou sa nachádza mramorový reliéf Kladenie do hrobu. Medzi ďalšie pamiatky patriace dolnému kostolu sú tri náhrobky nitrianskych biskupov a tri bočné neskorobarokové oltáre z 18. storočia. Jedným z posledných objavov v tejto časti katedrály je gotická freska - Smrť a Korunovanie Panny Márie objavená v roku 2012. Ide o vzácny objav, ktorý bol pred zrakmi ľudí ukrytý niekoľko storočí. Jej vznik kladieme na prelom 14. a 15.storočia. Freska bola pravdepodobne súčasťou mariánskeho oltára a zobrazuje Pannu Máriu, ktorá zomiera, okolo nej stoja učeníci, medzi nimi možno rozpoznať Petra, ktorý má pápežské insígnie.

Interiér Katedrály sv. Emeráma

Nitrianska Katedrálna Kapitula

Nitra 29. septembra (TK KBS) Pri príležitosti slávenia spomienky na sv. Emeráma, biskupa a mučeníka, ktorého titul nesie aj katedrálny chrám na Nitrianskom hrade, celebroval v nej nitriansky biskup Mons. Viliama Judák spolu s pomocným nitrianskym biskupom Mons. Petrom Beňom, veľprepoštom katedrálnej kapituly Mons. Štefanom Vallom a kapitulnými kanonikmi slávnostnú svätú omšu. Počas nej boli inštalovaní novovymenovaní katedrálni kanonici, ktorými sa stali nitriansky dekan a farár farnosti Nitra - Dolné mesto Mons. Pavol Zahatlan, Mons. Karol Hanulík, duchovný DSS Promerite Quieti v Nitre a Mons. Marián Dragúň, rektor Kňazského seminára sv. Gorazda. Noví katedrálni kanonici nahradia uprázdnené miesta aj po nedávno zosnulých kanonikoch Mons.

„Kanonik“ je cirkevný hodnostár pri biskupskom sídle. Kanonici sa napríklad denne stretávajú pri konaní chórovej modlitby kňaz­ských hodiniek a slúžení spoločnej, tzv. konventuálnej svätej omše. Okrem toho kapitula pri katedrále plní úlohy, ktoré jej zveruje samo cirkevné právo alebo diecézny biskup. Podľa starého cirkevného zákonníka mala katedrálna kapitula povinnosť postarať sa o vedenie diecézy, keď nastal čas uprázdnenia biskupského stolca tým, že zvolili kapitulného vikára, ktorý riadil diecézu do príchodu nového biskupa. Hoci sú prvé počiatky nitrianskej kapituly neznáme, nedá sa poprieť, že je v strednej Európe najstaršia a že existovala už v 9. storočí.

Po maďarskej okupácii Veľkej Moravy, legát pápeža Jána IX. (898-900) vysvätil menom nezná­meho biskupa. Po jeho smrti sa v Nitre udržalo kolégium kanonikov so svojím prepoštom. Táto kontinuita pretrvala do čias kráľa svätého Štefana (+1038). Počas svojho kraľovania sa v roku 1006 dostal do Nitry a z jeho nitrianskeho pobytu sa z tohto roku datuje aj listina v tomto znení: „My, Štefan, z Božieho milosrdenstva a milosti Apoštolskej stolice kráľ uhorský, dávame všetkým na známosť touto našou úpravou. Keď nám bola na pomoci Božia dobrotivosť, usilovali sme sa vo všetkých častiach nášho kráľovstva ustáliť všetkými spôsobmi pravú a jedine spasiteľnú vieru. Prišli sme na náš hrad Nitra, kde na našu nevysloviteľnú potechu, napriek všetkému očakávaniu stalo sa nám, že sme našli deväť kňazov presbyterov Svätej rímskej cirkvi, ktorí sa nazývali kapitulskými kanonikmi chrámu blaženého mučeníka Emeráma, nachádzajúceho sa na tomže hrade Nitra. Božie chvály stále spievali na spôsob deväť zborov anjelských. My sme sa ku nim pripojili, počas viacerých dní spolu spievali a nepremeškali sme odpustenie našich hriechov, posilnenie našej pravej viery a vyprosenie jej vzrastu. Zároveň sme darovali aj osadu Malý Tormoš (dnes Nitra-Chrenová) pozdĺž rieky Veľká Nitra nachádzajúcu sa z dolnej časti prameňa sv. Martina, aj so všetkými pocestnými, s vinicami tohože územia na pokojné užívanie, ako aj vinice s horským právom a desiatkami až po rovnú cestu, bokom rozdeľujúcu vrch Zobor, pokiaľ sa nepríde k inému prameňu nazývanému Ďurková, podľa ktorého tečúceho potoka sa ohraničujú vinice, až pokiaľ sa nepríde zahnutým chodníkom podľa dražovskej cesty až po hranice viníc, po samý kraj viníc, odtiaľ odtokom vody z jej prameňa až oproti mestu Nitre, kde je kopec a stojí strom dub. Tiež sme darovali desiatky z vína a obilia mesta Nitry, osady Párovce, Molnoš, Kynek, Kereškýn a Ďurková.

Členovia Nitrianskej katedrálnej kapituly sv. Emeráma dodnes používajú kanonickú insígniu - osemramenný kríž v tvare hviezdy, ktorý jej udelil rakúsky cisár a uhorský kráľ František II. (1792-1835) slávnostným dekrétom zo dňa 18. augusta 1803. Štefan, kráľ, ktorý udeľuje darovaciu listinu z roku 1006 nitrianskym kanonikom, čo je takisto prejav dávnej tradície.

Významné Dáta v Histórii Nitry a Jej Kostolov

Samotná história kresťanstva v regióne je ešte staršia. Figuruje v nej nitriansky knieža Pribina, ktorý dal postaviť v Nitre kostol, niekedy v rokoch 828 - 829 posvätený salzburským arcibiskupom Adalrámom. Keď sa v čase Svätoplukovej vlády nachádzala Nitra na vrchole svojej slávy, bulou Industriae tuae pápeža Jána VIII. Vtedajšia Nitra sa takto vďaka pápežskej bule stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a vo východnej Európe, čiže aj prvou diecézou medzi slovanskými národmi. Pamiatka slovanských bratov vierozvestov zo Solúna sa v Nitre každoročne pripomína 5. júla.

Vývoj Farností a Kostolov v Nitre: Farnosť je starobylá. V r. 1787 biskup František Xaver Fuchs rozdelil veľkú nitriansku farnosť na niekoľko menších. Farským chrámom sa stal Piaristický kostol sv. Ladislava, ktorý túto úlohu plnil až do r. 1992, odkedy ho znova spravujú otcovia piaristi. Základný kameň súčasného farského kostola Navštívenia Panny Márie položil r. 1854 biskup Imrich Palugyai. Dokončený a posvätený bol biskupom Augustínom Roškoványim r. 1861. V meste sa nachádza aj moderný evanjelický kostol i kalvínsky kostol. Gréckokatolíci majú bohoslužby v rímskokatolíckom Kostole svätého Štefana Kráľa, ktorý si začiatkom 90. rokov 20. storočia upravujú.

Medzi významné kostoly v Nitre patria: Bazilika svätého Emeráma na Nitrianskom hrade, Kostol svätého Michala Archanjela v miestnej časti Nitra-Dražovce, Piaristický Kostol svätého Ladislava, Evanjelický Kostol Svätého Ducha. Kostol tvoril súčasť kláštorného komplexu, v ktorom pôsobili sestry zo Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta. Až do násilnej likvidácie rehôl r. Spomedzi nitrianskych kostolov má najväčší organ Kostol svätého Ladislava (piaristický). Motív Baziliky svätého Emeráma sa zase nachádza na špeciálnej memo eurobankovke, ktorá bola vydaná ako spomienka na návštevu pápeža Jána Pavla II. V Bazilike svätého Emeráma je uložená časť telesných pozostatkov (relikvií) svätého Konštantína-Cyrila, ktoré si z Ríma vyžiadal nitriansky biskup Karol Kmeťko. Dnešný kalvínsky kostol bol v roku 1911 posvätený ako kostol pre evanjelikov a kalvínov, ktorí ho mali istý čas v spoločnom vlastníctve. P. Ľubomír Stanček, CM - História Bošáckej doliny 1988 č. 1/2.

Veľký počet kostolov akiste odráža starodávnosť mesta i Nitrianskeho biskupstva. Rímskokatolíckych kostolov je 21, z toho vo výstavbe je kostol v rámci Komunitného centra Orechov dvor.

Prehľad Významných Dát

tags: #nitra #farnost #chram #sv #emerama