Historici venujúci sa vzájomným vzťahom medzi Židmi a slovenským obyvateľstvom v 19. storočí sa často upriamujú na zovšeobecňujúci pohľad a vychádzajú z názorov a postojov slovenských národovcov voči židovskému obyvateľstvu, resp. z postojov niektorých Židov vo vzťahu k oficiálnej politike uhorských vládnucich kruhov. Počas výskumu a prípravy tohto príspevku som sa snažil o iný prístup. Hľadal som konkrétne (lokálne) prejavy dobrých vzťahov medzi Židmi a slovenským obyvateľstvom rímskokatolíckeho vierovyznania v „dlhom“ 19. storočí.
Prvý prípad, ktorému chcem venovať pozornosť, sa viaže k zemplínskej obci Nižný Hrušov (v 19. storočí).
Nižný Hrušov bol v polovici 19. storočia obec s 1 070 obyvateľmi, väčšinou Slovákmi. Miestni obyvatelia žijúci v cca 200 domoch, boli prevažne chudobní sedliaci. Väčšina z nich bola rímskokatolíckeho vierovyznania, druhou najpočetnejšou konfesionálnou skupinou boli gréckokatolíci. Tunajšia rímskokatolícka farnosť mala v roku 1861 sedem fílií.
Obec Nacina Ves je miestom, ktoré bolo osídlené už v dávnych dobách. Kamenné artefakty svedčia o osídlení chotára v neolite, mohylové násypy medzi obcami Nacina Ves a Nižný Hrušov hovoria o prítomnosti roľnícko-pastierskeho ľudu v eneolite.
Legendy a zázračné udalosti podmienili vznik a rozvoj niektorých miest a dedín. Pre nedostatok archívnych materiálov nevieme, síce presnejšie - na deň, týždeň, mesiac určiť začiatok súvislého osídlenia, z ktorého vyrastal Nižný Hrušov, nepriame dôkazy však svedčia o tom, že Nižný Hrušov písal svoje dejiny už v dobe Arpádovcov v XIII. storočí.
Povedzme si najprv niečo o pôvode a postavení Zempléni Moskovitzovcov v Nižnom Hrušove. Na začiatku príbehu tejto rodiny je potrebné spomenúť židovského lekára Dr. Móra Moskovitza, pôvodom z Rozhanoviec. Dr. Moskovitz bol synom chudobného krčmára. V detstve osirel a len s podporou súrodencov sa mu podarilo vyštudovať. Po absolvovaní medicíny vo Viedni, vrátil sa na Zemplín a začal pracovať v Satorajaujhely.
V roku 1831 sa stal známym v celej Zemplínskej stolici pre úspechy, ktoré dosiahol počas liečby cholerovej epidémie. Nadviazal dobré vzťahy so šľachtickým rodom Andrássyovcov a staral sa aj o grófa Gyulu Andrássyho, ktorý sa neskôr stal uhorským ministerským predsedom a ministrom zahraničných vecí Rakúsko-Uhorska. Gróf G. Andrássy prijal Dr. Móra Moskovitza do kruhu svojich priateľov.
Práve vzťahy s vplyvnými Andrássyovcami, ktorých Dr. Moskovitz liečil, viedli k jeho spoločenskému postupu. V roku 1867 bol Dr. Mór Moskovitz panovníkom nobilitovaný a získal šľachtický predikát Zempléni. Bol to syn Dr. Móra Zempléni Moskovitza, Gejza, kto naplno uplatnil majetkové práva svojho rodu v Nižnom Hrušove a zároveň podporoval miestnych rímskokatolíkov. Gejza Zempléni Moskovitz plne využíval to, čo dosiahol jeho otec. Sám bol vyštudovaný právnik a s pomocou Andrássyovcov sa venoval župnej politike.
Stal sa tiež členom správnej rady Hornobodrockej spoločnosti, bol členom šľachtických spolkov a kamarátil sa so statkármi z okolia. Žil dosť nákladným životom. Pokiaľ ide o spomínaný vzťah k rímskokatolíkom v Nižnom Hrušove a okolí, možno povedať, že Gejza Zempléni Moskovitz dbal o dobré vzťahy s Rímskokatolíckou cirkvou a jej veriacimi.
Gejza Zempléni Moskovitz zomrel v roku 1913, rok pred vypuknutím prvej svetovej vojny, ktorou sa podľa historikov končí „dlhé“ 19. storočie.
Nielen nobilitovaní Židia boli schopní podporiť slovenských rímskokatolíkov v ich náboženskom živote. Aj Židia, ktorí nepatrili do radov šľachty vedeli v sledovanom období prejaviť dobré vzťahy s miestnym slovenským obyvateľstvom rímskokatolíckeho vierovyznania. Takýto prípad nachádzame vo východoslovenskom mestečku Zborov (vtedy Zboro), kde v polovici 19. storočia.
Židia žili v Zborove od konca 17. storočia. Už v roku 1690 sa tu objavuje jedna židovská rodina. Ďalšie rodiny sa prisťahovali z Poľska až v priebehu 18. storočia. V roku 1771 žilo v Zborove 92 Židov a aj keď v nasledujúcich rokoch početnosť židovskej komunity trochu poklesla v prvej polovici 19. storočia sa počet Židov v obci začal zvyšovať. V rokoch 1819 - 1848 sa počet židovských rodín v obci zvýšil z 19 na 50. V roku 1857 žilo v Zborove už 534 Židov.
Zborov bol sídlom rabinátu už v 18. storočí, keď tam pôsobil rabín Arje Jehuda Leb. Začiatkom 19. storočia.
V dokumente, ktorý tiež pochádza z Arcidiecézneho archívu v Košiciach, a ktorý je vybavený pečaťou zborovskej židovskej náboženskej obce sa doslovne uvádza: „Mi Nižej Podepsani všecka Obec Varoša Zboro Israelitska familie hodnoverne, opravedlive vyznavame a visvedčujeme to že običej kteru ešče Neboščik pan Pleban Francz Sztankovicz a przedešle Duchovne Pastire Každoročne s koliedu na Rok novo nastavajici Domi svojich obivateloch tak i naše navštivujice odbavoval - totu istu a starodavnu Običej teraznejši Pan pleban v Roku 1853im odbavoval niesam ze sebe ale skrz žadosti našej jak svojich obivateloh tak i po našich domoh vikonavali a to sice nie pre žaden zisk a dajake dochodki, lem jedine steho ohledu, že Čeladka z Viri Rimsko Katolickej ktera po našich Domoh služi teho požehnani učastna bit mohla na to hodnoverne uznavame a pre lepšu pevnost menoh naših vlastnu ruku podpisanih a z položenim pečeti našej obecnej potverzujeme. Sigi. Zboro. dne 17.6.1854. (minimálne) po začiatok 19. storočia.
Dnes môžeme len špekulovať nad dôvodmi, pre ktoré bol uvedený dokument vydaný. Je možné, že nástupca farára Františka Stankovicza, farár Tomáš Kapy, ktorý v roku 1853 pokračoval v praxi svojho predchodcu mal pre uvedenú prax nejaké problémy a miestni Židia v lete roku 1854 dobromyseľne dosvedčili, že konal na ich žiadosť a nezištne pre dobro rímskokatolíkov, ktorí pracovali v ich obydliach.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že pokiaľ sa na vzťahy medzi Židmi a slovenským rímskokatolíckym obyvateľstvom pozrieme z perspektívy mikrohistórie aj v sledovanom „dlhom“ 19. storočí.
Sakrálne pamiatky v Nižnom Hrušove
Nižný Hrušov, obec v okrese Vranov nad Topľou, má bohatú históriu, ktorá sa odráža aj v jej sakrálnych pamiatkach. V obci sa nachádzajú rímskokatolícke a gréckokatolícke kostoly, ktoré sú dôležitými súčasťami kultúrneho dedičstva.
Farnosť je z hľadiska dátumu jej ustanovenia (2001) mladou farnosťou. Jej korene siahajú až do polovice 18. storočia, kedy podľa historických zápisov veriaci východného obradu navštevovali drevený chrám v susednej obci Voľa. Pozoruhodnou je aj tá skutočnosť, že gréckokatolícke spoločenstvo tejto obce (o ktorom súčasní pamätníci hovoria, že jeho počet bol vždy aspoň taký ako počet rímskokatolíkov) sa potešilo svojmu vlastnému chrámu až v nedávnej minulosti (1993).
Otcom myšlienky miestnych gréckokatolíkov postaviť si svoj vlastný chrám bol o. Bartolomej Leško, správca farnosti z Vole, ktorý začal sláviť bohoslužby v miestnom Dome smútku. Výstavba novej cerkvi trvala vďaka jeho nadšeniu a nadšeniu veriacich krátky čas (1991 - 1993). 8.júna 1991 bol posvätený základný kameň chrámu a dňa 25. júla 1993 posvätil Chrám svätých Cyrila a Metoda Mons. Ján Hirka, vtedajší prešovský biskup. Hlavným projektantom chrámu bol Ing. arch. Martin Gajdoš. Dnes sa v obci rozvíjajú katolícke spoločenstvá oboch katolíckych obradov, ktoré sa pýšia titulom farnosti.
Poloha okresu Vranov nad Topľou na mape Slovenska
Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Eucharistie
Pôvodne rímskokatolícky chrám Najsvätejšej Eucharistie z druhej polovice 14. storočia mal novú vežu z roku 1615, neskôr prestavanú v roku 1836. V súčastnosti je to už gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky.
Plány nového kostola naprojektoval Ján Balogh 20. februára 1913 a schválil ich košický biskup Augustín Fischer-Colbrie 5. júna 1913. Zároveň nariadil, aby sa kostol začal stavať a bol zasvätený Najsvätejšiemu Kristovmu Telu a Krvi Pána. V tom istom roku sa začala s jeho výstavbou, ktorá bola kvôli vojnovým udalostiam prerušená. Kostol v neorománskom slohu vystavali talianski majstri. Stavba chrámu bola dokončená v roku 1917. Nový rímskokatolícky kostol slávnostne vysvätil vo štvrtok 5. septembra 1918 diecézny biskup ThDr. Fischer Colbrie a ThDr.
Vo svätom kostole bol postavený hlavný oltár v neogotickom štýle zostrojený okolo roku 1914 pravdepodobne v južnom Rakúsku. Hlavný oltár je celý bohatý zlatý a zdobený. V hornej časti oltára je socha Boha Otca sediaceho na tróne a žehnajúc pravou rukou. Hlavný oltár s polychrómovou drevorezbou tvorí ústredný výjav Kristovej Poslednej večere (120x140cm), ktorý je umiestnený nad bohostánkom s dvoma adorujúcimi anjelmi.
Bočný oltár umiestnený v lodi vľavo je zasvätený Panne Márii. Vo výklenku je plastika Panny Márie s korunou na hlave, pod nohami mesiac, zašliapnutý mal zemeguľu. Za pevnou kazetou sú umiestnené Jasličky. Nad baldachýnom kazateľnice je plastika Krista dobrého Pastiera.
V lodi vpravo je bočný oltár pôvodne zasvätený sv. Jozefovi pestúnovi Pána Ježiša. Od roku 2007 je v oltári vybavený obraz Milosrdného Ježiša. Plná oltárna kazeta bola v roku 2008 nahradená presklenou, kde sú umiestnené vzácne relikvie svätej Faustíny. V roku 2015 k nim pribudli relikvie prvého slovanského pápeža svätého Jána Pavla II., ktoré farnosti podaroval jeho dlhoročný osobný tajomník Mons. Stanislav kardinál Dziwisz.
Oltár sv. Jána Krstiteľa s výjavom krstu Božieho Syna je po pravej bočnej strane. Najvyššie a najväčšie oblúkovité okná chrámu zdobia nádherné farebné vitráže sv. Petra a Pavla s atribútmi a slovanských vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda s atribútmi. Výrazná kostolná veža s krížom je veľmi vysoká a ukrýva v sebe tri zvony. Veľký zvon nesie meno sv. Jána Krstiteľa má priemer 104 cm a výšku 86 cm. Váži 604 kg a bol odliaty v roku 1914. Stredný zvon Sv. Cyrila a Metoda bol odliaty v roku 1986. Na plášti malého zvona je reliéf Panny Márie sediacej v oblakoch s dieťaťom v náručí.
V posledných rokoch prebiehala rozsiahla rekonštrukcia interiéru a exteriéru chrámu ako príprava na storočnicu postavenia a posvätenia chrámu. K stému výročiu kostola rodina Barkóciová darovala sochu Dobrého pastiera z autorskej dielne Mgr. umenie. Jána Feča, ktorá je umiestnená pred chrámom v záhrade. Námestie Jána Pavla II. 26. júla sviatok sv. Joachima a sv.
Gréckokatolícky kostol
Kostol postavený v rokoch 1905 - 1910 v pseudorománskom slohu. Jednoloďová stavba s polkruhovým uzáverom presbytéria, priečnou loďou a predstavanou vežou. Vnútorné zariadenie pochádza z čias stavby kostola.
Kostol v Nižnom Hrušove
História farnosti siaha do začiatku 18. storočia. Jej vznik je datovaný rokom 1708. Už z biskupských vizitácií, konaných v rímskokatolíckej farnosti Nižný Hrušov sa dozvedáme o počtoch gréckokatolíckych veriacich v Dlhom Klčove, ktorí v obci nemali vlastný kostol. Zároveň sa v jednej z nich uvádza, že v roku 1733 miestni gréckokatolíci užívali dlhoklčovský kostol spoločne s rímskokatolíkmi.
Gréckokatolícky chrám v Dlhom Klčove bol postavený v roku 1925. Iné zdroje (schematizmy katolíckej cirkvi východného obradu) datujú jeho vznik rokom 1924. Novopostavený kostol bol zasvätený Nanebovzatiu Presvätej Bohorodičky. Cirkevný život gréckokatolíckych veriacich a ich kňazov bol narušený začiatkom 50. rokov nášho storočia. Zmena nastala až po roku 1968, po obnovení gréckokatolíckej cirkvi.
Za pôsobenia farára Jána Krličku došlo k rozsiahlym stavebným úpravám miestneho kostola (1992 -1993) a následne v roku 1996 začala aj stavba novej farskej budovy v Sačurove.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Nižnom Hrabovci
Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v obci sú spojené s farnosťou Nižný Hrušov, ktorej bol Nižný Hrabovec fíliou. Na bohoslužby slúži nový kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je dominantou obce.