Dominantou malého mestečka Pukanec, ktoré leží v Levickom okrese, je predovšetkým rímskokatolícky farský kostol sv. Mikuláša, patróna mesta. Rímskokatolícky kostol je významnou dominantou celej obce a nachádza sa priamo na námestí na miernej vyvýšenine a vďaka jeho veži ho nie je možné prehliadnuť. Kostol sv. Mikuláša je najvýznamnejšou pamiatkou obce Pukanec. Jeho múry odolali nielen zubu času, ale aj tureckým nájazdom, či bojom počas 2. svetovej vojny. Je to gotický skvost, plný architektonických pokladov, ale aj plastík z dielne majstra Pavla, aj keď nie toho z Levoče, ale z Budína, po nemecky Ofenu, keďže väčšinu obyvateľstva tam tvorili Nemci.
Pukanec je bývalé slobodné kráľovské banské mesto ležiace na južných svahoch Štiavnických vrchov. Obec sa nachádza trocha mimo hlavnej cesty spájajúcej Levice s Banskou Štiavnicou, ale vďaka svojej mierne vyvýšenej polohe je Pukanec dobre viditeľný.
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci je unikátnym predstaviteľom gotickej architektúry s pozoruhodným mobiliárom. Kostol sv. Mikuláša, podľa niektorých historikov, stojí na mieste románskeho kostola z 13. storočia. Pukanec - kostol sv. Kostol sv. Mikuláša je prekrásne gotické architektonické dielo pozostávajúce z dvoch lodí s pozoruhodnou sieťovou klenbou a pôvodným vnútorným zariadením. Úprimne - ja som za svoj život už navštívila veľmi veľa kostolov v rôznych krajinách. No. Niečo spoločné majú, to áno. Oltár, lavice, lustre, svietniky, sochy. A potom sú tu kostoly, ktoré vám vyrazia dych svojou atmosférou. Kostoly ako ten v Pukanci, ktorý má fascinujúci unikátny strop, prenádherné gotické oltáre - okrem hlavného oltára sú v kostole ešte štyri menšie krídlové oltáre, a množstvo ďalších cenných historických artefaktov.
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
História Kostola
Patrocínium: sv. Mikuláša. Vznik: cca prvá tretina 14. Traduje sa, že tento gotický kostol bol postavený niekedy okolo roku 1320, pôvodne ako jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou a pristavanou sakristiou. Kostol postavili zrejme v súvislosti s udelením mestských práv Pukancu kráľom Karolom Robertom v roku 1323 (čas vzniku stavby sa uvádza aj v roku 1320 či 1321) na námestí na miernej vyvýšenine. Vznik kostola je spájaný so založením mesta, kedy Karol Róbert udelil Pukancu mestské práva (1323). Chrám bol súčasťou opevneného mestského hradu, podobne ako je to aj v ostatných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica).
Pukanský kostol bol súčasťou opevneného mestského hradu podobne ako je to aj v ostaných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica). Túto podobu zachytáva jedna dobová kresba uverejnená v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857. Mestský hrad mal viacúčelovú vstupnú vežu, opevnenie a mohutnú kostolnú vežu situovanú nad svätyňou kostola. Veža i pevnosť bola zbúraná počas prestavby v rokoch 1864-67.
Jednotlivé lode kostola boli stavané v dvoch etapách. Najstaršia je južná loď s pravouhlou svätyňou a sakristiou. Okolo roku 1400 dala niektorá z miestnych meštianskych rodín, resp. bratstvo baníkov pristaviť k severnej lodi kostola ďalšiu bočnú loď čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie. Okolo roku 1400 pristavili k pôvodnej dispozícii severnú bočnú loď. Vznik severnej lode je datovaná do rokov 1410 - 1414. Od hlavnej lode je oddelená mohutnou trojdielnou arkádou. Každé z rebier vo vedľajšej lodi dosadá na kružbovú konzolu. Ukončená je malým polygonálnym presbytériom s jedným klenbovým poľom a uzáverom. Úzky triumfálny oblúk bočnej lode je ozdobený bohatou netradičnou figurálnou výzdobou.
Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba ukončená štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou. Hlavná loď bola pôvodne prekrytá len dreveným stropom. Najvýraznejšia architektonická zmena na kostole nastala v roku 1506, kedy zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou. Zaklenutá bola až v rokoch 1509 - 1510 bohatou gotickou sieťovou klenbou banskoštiavnického typu. Z toho istého obdobia pochádza aj zaujímavé kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu a s letopočtom 1506.
Na prelome 15. a 16. storočia sa realizovali aj vďaka hospodárskej prosperite mestečka v kostole rozsiahle práce. Obdobie najväčšej hospodárskej prosperity mesta (2. pol. 15. stor. )sa odrazilo aj na bohatom vybavení kostola nádhernými neskorogotickými oltármi, ktoré pochádzajú z konca 15. storočia.
Počas reformácie kostol využívali protestanti aj katolíci, rozdelili si ho však na dva chrámy zamurovaním arkádových oblúkov medzi hlavnou a severnou loďou. Počas reformácie boli obidve lode predelené plným múrom, ktorý odstránili až roku 1940.
Výraznejšie zmeny nastali iba v interiéri niekedy v 2. pol. 18. storočia, keď pribudol nový barokový mobiliár. Barok do architektúry kostola nejak významnejšie nezasiahol a aj preto sa nám Pukanský kostol zachoval v takmer neporušenej stredovekej forme.
Pôvodne mal chrám dve veže. Väčšia z nich, na ktorej boli od roku 1585 aj hodiny, sa týčila nad sanktuáriom. V čase osmanských vojen slúžila aj ako pozorovateľňa. Menšia stála nad dnešným vchodom do chrámu. Obe veže boli poškodené pri zemetrasení. Keďže stále trvalo nebezpečenstvo ich zrútenia, menšia zanikla okolo roku 1800, väčšia z nich bola v roku 1864 zbúraná. Počas prestavby kostola v rokoch 1864 - 67 postavili dnešnú štvorcovú vežu na mieste pôvodnej, ktorú museli po zemetrasení na zač. 19. storočia zbúrať.
Práce na obnove kostola a jeho zariadenia sa rozbehli začiatkom 21. storočia. Okrem iného bolo vybetónované po obvode severnej strany objektu. Napriek všetkým stavebným úpravám, ktoré kostol poznačili, ostal stredoveký ráz kostola zachovaný a môžme konštatovať že je to jedna z najlepšie zachovaných gotických pamiatok v regióne juhozápadného Slovenska.
Architektúra a Interiér
Z hľadiska architektúry ide okrem hrubej stavby predovšetkým o krížovú rebrovú klenbu v tzv. krásnom slohu v bočnej lodi a neskorogotickú sieťovú hviezdicovú klenbu v hlavnej lodi blízku klenbe Kostola sv. Unikátnu neskorogotická sieťovú hviezdicovú klenba v hlavnej lodi, ktorú postavili v roku 1506, o čom svedčí aj nápis na nástennej maľbe pod terajšou neskorobarokovou výmaľbou. Na Slovensku nájdeme podobnú sieťovú klenbu iba v B. Štiavnici v kostole sv. Kataríny. Vychodiskovo najbližšie je však k Pukanskej klenbe neskorogotická klenba v Maďarskom Nyírbátore.
Peknou ukážkou gotického kamenárstva je aj svätyňa bočnej lode. V kostole sa zachovalo aj niekoľko gotických portálov. Vstupy s lomeným oblúkom nájdeme na južnej strane lode a na západnom priečelí, sedlový portál prepája hlavné presbytérium a severnú sakristiu. Veľmi zaujímavé ale často nepovšimuté sú pôvodné dverné krídla, ktoré je často možné vidieť v takýchto starých stavbách. V tomto prípade jedno takéto veľmi pekné a vzácne je na západnej stene v sakristii. Ide o neskorogotické oplátované dvere z vonkajšej strany oplechované. Kedže takýmto detailom vo všeobecnosti nie je prikladaný veľký význam aj v tomto prípade sú zakryté skriňou.
V interiéri sa pod omietkami nachádzajú doložené neskorogotické nástenné maľby (začiatok 16. V kostole sa nachádza náhrobný kameň istého Albrechta/Alberta s čiastočne zachovaným nápisom vo vrcholnogotickej majuskule a datovaným cca do roku 1320.
Oltáre v Kostole sv. Mikuláša
Nepochybne jednou z najväčších výnimočností tohto kostola je unikátny súbor neskorogotických oltárov, ktoré vynikajúco dopĺňajú gotický výraz celého interiéru. Asi najvzácnejší je neskorogotický hlavný oltár Ukrižovania z obdobia okolo r. 1500 aj vďaka svojej umeleckej hodnote ale aj forme.
Hlavný oltár Ukrižovania z roku 1498 má v centrálnej časti bohatú scénu Kalvárie s hneď ôsmimi vyrezávanými postavami. Má ísť o najkompletnejšiu spracovanú Kalváriu v rámci celého stredovekého Uhorska. Výnimočnosťou tohto oltára nie je len spojenie barokovej predely na ktorej je staršia gotická skriňa, ale aj najkompletneší súbor gotických plastík Ukrižovania na území bývalého Uhorska. Podobné črty v sochárskom prevedení tejto kalvárie nájdeme napr. aj na kamenných plastických konzolách v kaplnke sv. Jána Almužníka v B. Bystrici.
Bočný oltár Najsvätejšieho Spasiteľa z roku 1488, so stojacou sochou žehnajúceho Krista v strede a po bokoch v menších nikách sochami sv. Apoštolov nemá na Slovensku paralelu. Bočný oltár Korunovania P. s tabuľovými maľbami inšpirovanými grafikami Martina Schongauera. Aj oltár Korunovania Panny Márie má mnohé prvky príbuzné so svätobeňadickou školou. Bočný oltár Panny Márie z roku okolo 1475 je typ tzv. "viereraltaru". Neskorogotický bočný oltár, ktorý je umiestnený vo svätyni bočnej lodi má v strede skrine novodobú sochu sv. Jozefa, ale tabuľové obrazy po stranách a na predele sú z obdobia okolo r. 1480.
Spojenie gotických oltárov ako aj barokových častí mobiliáru (kazateľnica, krstiteľnica, lavice, bočný oltár, neskorobaroková nástenná maľba atď.) tvoria jedinečnú atmosféru interéru. Zaujímavosťou je aj že v celom interiéri sa nachádza jediný barokový bočný oltár sv. Jána Nepomuckého, v západnej časti bočnej lode. V kostole sa nachádza len jeden barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z 18. storočia. Má stĺpovú architektúru konkávne komponovanú, so sochami sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého a sv. Petra.
Barokový mobiliár kt. tvorí veľmi zaujímavá vyrezávaná kazateľnica, bočný oltár sv. Jána Nepomuckého ale asi najzaujímavejšia je unikátna neskorobaroková krstiteľnica s vyrezávaným vyrchnákom s figuratívnym motívom Kristovho krstu a malou sochou Boha otca nad ním.
Prehľad Oltárov
| Oltár | Obdobie vzniku | Charakteristika |
|---|---|---|
| Hlavný oltár Ukrižovania | Okolo 1500 | Spojenie barokovej predely a gotickej skrine, najkompletnejší súbor gotických plastík Ukrižovania |
| Bočný oltár Najsvätejšieho Spasiteľa | 1488 | Socha žehnajúceho Krista, sochy sv. Apoštolov |
| Bočný oltár Korunovania Panny Márie | 1484 | Tabuľové maľby inšpirované grafikami Martina Schongauera |
| Bočný oltár Panny Márie | Okolo 1475 | Typ "viereraltaru", sochy baníckych svätíc |
| Bočný oltár sv. Jozefa | Okolo 1480 (tabuľové obrazy) | Novodobá socha sv. Jozefa, tabuľové obrazy z obdobia okolo 1480 |
| Barokový oltár sv. Jána Nepomuckého | 18. storočie | Stĺpová architektúra, sochy sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého a sv. Petra |
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi.