Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku: História a Architektúra

Drevené kostolíky na východnom a severnom Slovensku sú pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Pri pohľade na ne sa natíska otázka, ako je vôbec možné, že sa niečo také podarilo postaviť z dreva, a že prežili toľké storočia.

Na Slovensku sa nachádza množstvo drevených kostolov, ktoré sa dajú rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.

Medzi tieto významné stavby patrí aj drevený kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky v Nižnom Komárniku. Poďme sa pozrieť na jeho históriu a architektúru.

História Kostola

Pôvodný gréckokatolícky drevený kostolík v obci Nižný Komárnik bol postavený pravdepodobne v polovici 18. storočia. Tento drevený chrám počas prvej svetovej vojny vyhorel.

Dnešný drevený kostolík bol postavený v roku 1938 a je opätovne venovaný sviatku Presvätej Bohorodičky Ochrankyne. Presvätá Bohorodička ochraňuje našu zem. Jej ochrana je štítom proti útokom zlých duchov i proti nešťastiu.

Na konci druhej svetovej vojny, v roku 1944, bola celá obec kompletne zničená a chrám poškodený. Po skončení vojny v roku 1946 bol chrám opravený a ďalšie veľké opravy boli realizované v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia.

Zaujímavosťou je, že dnešný chrám bol ako jediný gréckokatolícky chrám na Slovensku postavený v zrubovom štýle pod dohľadom architekta.

MOJE SLOVENSKO - Drevené kostolíky na východnom Slovensku

Architektúra a Interiér

Chrám pozostáva zo svätyne, chrámovej lode a predsiene. Každá časť budovy má vežu s kupolou a krížom. Strecha každej časti chrámu je vyhotovená vo forme osemuholníka a pokrytá drevenými šindľami.

Tento drevený kostolík má dva vchody: južný vchod od svätyne a západný vchod do predsiene.

Chrám má ikonami ozdobenú stenu s tromi dverami, ktorá stojí medzi chrámovou loďou a svätyňou. Tento ikonostas pochádza z prvej polovice 18. storočia. Má netypickú trojradovú architektúru. Na ikonostase chýba rada ikon veľkých byzantských sviatkov. Ikony prorokov visia na stene svätyne.

V hlavnom rade ikonostasu sú nasledovné ikony: sv. Mikuláš z Myry, sv. Bohorodička Hodegetria (ukazovateľka cesty), Kristus ako Učiteľ a Majster a ikona patrocínia Presvätej Bohorodičky Ochrankyne. Nad cárskymi dverami je ikona Poslednej večere. Na hlavným radom ikonostasu je rad svätých apoštolov s ikonou Kristus Veľkňaz. Celkom hore na ikonostase je ikona ukrižovania Krista, ktorý má po bokoch sv. Bohorodičku a sv. evanjelistu Jána. Tento ikonostas je ozdobený vyrezávanými vyobrazeniami rastlín.

Na severnej strane chrámu stojí drevená zvonica s jedným zvonom.

Ikonostas bol reštaurovaný v rokoch 2002 až 2005.

Väčšina gréckokatolíckych kostolov pozostáva z troch spojených častí, ktoré symbolizujú svätú Trojicu. Sú usporiadané na východnozápadnej osi, pričom v tomto smere postupne narastá aj výška ich veží. Ten vytvára charakteristický vzhľad. Vďaka nemu pôsobia ako zvlnená hadia koža. Väčšina týchto kostolov má kamenné základy a zvyčajne polygonálny tvar s tmavohnedými trámami, ktoré sú na oboch koncoch vrúbkované. Pri stavbe sa kládol jeden trám na druhý a okná tento proces komplikovali.

Prvá z vnútorných častí drevených kostolov je pri vstupe a býva označovaná aj ako ženská časť (babinec), pretože muži a ženy sa bohoslužieb zúčastňovali oddelene. Stredná časť je samotná chrámová loď, v ktorej sa zhromažďovali muži. Tie zobrazujú príbehy zo Starého aj Nového zákona. Aj umiestnenie samotných chrámov malo svoje pravidlá. Mnohé kostoly mali v oplotení zvonicu a ich súčasťou zvykol byť aj cintorín s útlymi náhrobkami.

Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb. Podľa pamiatkara Milana Dudáša bol však dôvod úplne prozaický: „Zruční majstri železo nepotrebovali, lebo vedeli, ako ho pevne spojiť čapmi.”

Na našom území sa následkom toho mohlo nachádzať až vyše 300 drevených kostolov. Podľa Dudáša bol drevený kostol v každej tretej dedine. Najväčšie zastúpenie medzi zachovanými kostolíkmi majú gréckokatolícke.

Drevený kostol v Nižnom Komárniku. Zdroj: Wikimedia Commons

Drevené Kostolíky v Okolí

V regióne môžte nájsť aj ďalšie drevené kostolíky. Za návštevu stojí napríklad:

  • Drevený chrám svätého Mikuláša v Bodružali
  • Drevený chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky v Hunkovciach
  • Drevený chrám sv. Michala Archanjela UNESCO v Ladomírovej
  • Drevený chrám Svätej Paraskevy vo Svidníku

Tri z nich (Ladomirová, Bodružal, Ruská Bystrá) sú v zozname UNESCO.

Ďalšie drevené kostoly na Slovensku:

  • V Brežany: Kostol sv.
  • V Tročany: Kostol sv.
  • V Frička: Kostol sv.
  • V Krivé: Kostol sv.
  • V Hervartov: Kostol sv.
  • V Vyšná Polianka: Kostol sv.
  • V Svidník (skanzen): Kostol sv.
  • V Ladomirová: Kostol sv.
  • V Bodružal: Kostol sv.
  • V Medvedie: Kostol sv.
  • V Dobroslava: Kostol sv.
  • V Krajné Čierno: Kostol sv.
  • V Vyšný Komárnik: Kostol sv.
  • V Príkra: Kostol sv.
  • V Šemetkovce: Kostol sv.
  • V Potoky: Kostol sv.
  • V Habura: Kostol sv.
  • V Jalová: Kostol sv.
  • V Topoľa: Kostol sv.
  • V Ruský Potok: Kostol sv.
  • V Uličské Krivé: Kostol sv.
  • V Kalná Roztoka: Kostol sv.
  • V Hrabová Roztoka: Kostol sv.
  • V Inovce: Kostol sv.
  • V Ruská Bystrá: Chrám Prenesenia ostatkov sv.
  • V Humenné (skanzen): Kostol sv.
  • V Košice (Východoslovenské múzeum): Kostol sv.
  • S Žilina - Trnové: Kostol sv.
  • S Martin (skanzen): Kostol sv.
  • S Istebné: Kostol sv.
  • S Zuberec (skanzen): Kostol sv.
  • S Korytnica - kúpele: Kostol sv.
  • S Tatranská Javorina: Kostol sv.
  • S Malá Franková: Kostol sv.
  • S Stará Ľubovňa (skanzen): Kostol sv.
  • S Lukov-Venécia: Kostol sv.

tags: #nizny #komarnik #kostol #ochrany #presvatej #bohorodicky