Najväčší kostol na Slovensku: Dóm sv. Alžbety v Košiciach

Slovensko je známe svojimi nádhernými náboženskými stavbami, a mnohé z nich sú prístupné aj verejnosti. Medzi ne patrí aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach, ktorý je nielen najväčším kostolom na Slovensku, ale aj jednou z najkrajších gotických pamiatok u nás.

História a výstavba

Dominanta námestia Košíc a najkrajšia gotická pamiatka u nás - Dóm sv. Alžbety - je opradená mnohými „naj“ aj tajomstvami. Ide o najväčší kostol na Slovensku a zároveň o najvýchodnejšie ležiacu katedrálu západného typu v Európe. Výstavba tohto impozantného chrámu začala už v roku 1380 a po niekoľkých etapách bola hlavná výstavba ukončená až v roku 1508.

Keď v roku 1884 odkryli pôvodné základy Dómu, bolo zistené, že pred ním tu stál menší kostol, ktorý v roku 1378 vyhorel. Dnešný, veľkosťou skutočne impozantný chrám začali stavať tak, že ten menší obstavali. Po dokončení obvodových múrov novostavby starý kostol zbúrali.

Vzorom pre pôvodný architektonický výraz kostola mal byť kláštorný kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. Túto stavbu začala dielňa, o ktorej nie je nič známe. Tá prácu na stavbe skončila asi v roku 1420. Druhá stavebná dielňa vytvorila modernejší halový priestor a pozmenila pôvodný plán päťloďovej baziliky. V druhej polovici 15. storočia sa stavby ujal majster Štefan, keďže však v roku 1491 bol dóm výrazne poškodený pri obliehaní mesta, jeho obnovou sa zaoberal aj staviteľ a kamenár M.

V roku 1508 bola ukončená výstavba presbytéria, čo sa považuje za formálne ukončenie stavby Dómu. V roku 1556 poškodil Dóm veľký požiar. V 2. pol. 16. storočia tu bolo podpísané prvé protestantské vierovyznanie známe ako „Confessio Pentapolitana.“

V duchu rekatolizácie a za pomoci jezuitskej misie i Košickej univerzity (1657) bol Dóm katolíkom definitívne navrátený v r. 1671, keď sa vrátil do správy Jágerskej kapituly. V roku 1706 poškodil Dóm vojenský zásah Františka II. Rákociho. V 18. storočí prebiehali postupné opravy a interiérové úpravy. Po požiari v roku 1775 dostala Žigmundova veža novú rokokovo-barokovú helmicu.

Pod vedením Imricha Steindla prebehla rozsiahla regotizácia. Zmenila sa dispozícia chrámu - z rojloďovej na päťloďovú. V duchu neogotiky boli vymenené klenby, doplnené plastiky, chrliče a vežičky. Pôvodné plány na výrazné prestavby neboli zrealizované kvôli nedostatku financií. Katedrála bola nanovo konsekrovaná v roku 1896 biskupom Jozefom Samasom. Roku 1906 bola pod severnou loďou postavená krypta pre pozostatky Františka II.

Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.

Architektonické prvky a zaujímavosti

Dóm sv. Alžbety je úžasná stavba. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku. Košice ako prvé (a doteraz jediné) mesto na Slovensku má svojich oficiálnych 7 divov. Dóm sv. Alžbety je prvým z nich.

So svojou dĺžkou aj výškou 60 metrov je dominantou Hlavnej ulice v Košiciach. Jednoducho je neprehliadnuteľná. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe.

Áno, dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase) sú v Európe asi len dve. V Košiciach a v Grazi. Ostatné schodiská podobného typu sú mladšie a zaraďujú sa až do obdobia renesancie.

V Košickom dóme sa nachádza jeden z európskych unikátov - dvojité špirálovité gotické schodisko z 15. storočia, jediné svojho druhu na Slovensku. Na každom poschodí sa tieto dve schodiská zbiehajú, preto ich mnohí nazývajú schodisko lásky, aj keď oficiálny názov je Kráľovské schodisko.

Obidva oltáre sú opäť európskou raritou. Ten hlavný je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel. Od kedy bol postavený zo svojho miesta sa nepohol a z jeho 48 obrazov môžu návštevníci vidieť dvanásť. Všetky s výjavmi zo života sv. Alžbety Durínskej (mimochodom narodenej v Prešporku, teda v dnešnej Bratislave).

V pravej časti dómu umiestnený celokovový, podstatne mladší (posvätený bol v roku 1931) neogotický oltár sv. Kríža venovaný pamiatke obetí Prvej svetovej vojny.

V kostole je aj hrobka Františka II. Rákocziho - František II. Rákoczi je maďarský národný hrdina. Doslova. Bojoval proti naším Habsburgovcom za slobodu maďarského národa (rozumej najmä šľachty). Ibaže narodil sa v Borši. V dedinke na území dnešného Slovenska. Pochovaný je v Košiciach. Teda v metropole východného Slovenska. A je Maďar. Tak buď je táto osoba „bez hraníc“, alebo „šicki vyhodňare su maďare“.

Severná strana Dómu sa môže pýšiť najkrajšou a najbohatšou výzdobou. Ibaže! Ibaže severná strana bol vnímaná ako strana zla. Nesvietilo na ňu Slnko, bičoval ju dážď, bola studená. Veľakrát na tejto strane kostoly nemali ani vchod, ani okná. A tu odrazu úplne opačne. Prečo?

Jeden z kamenárskych majstrov mal vraj ženu, ktorá si nadovšetko rada vypila. Jedného večera ju dokonca spitú našli spadnutú v jarku. Majster sa jej pomstil tým, že jej podobizeň vyhotovil v podobe chrliča a umiestnil ho medzi ostatné zvieracie potvory nad západný portál.

Severnú vežu obtáča veniec ruží, z ktorých je každá iná. Pre bežného návštevníka sú doslova neviditeľné. Aby toho nebolo málo, sú vytesané z tvrdého a trvácneho andezitu. Čo však viedlo majstrov k tomu, aby tak tvrdo pracovali na niečom, čo vlastne nikto neuvidí, nevieme.

Dnes by sme povedali, že „cez čiaru“ sa dostali s vyobrazením Posledného súdu nad severným vchodom. Medzi zlosynmi v pazúroch Leviathana, v horiacom pekle končí aj biskup a mníška.

Hovorí sa, že je v nej jeden zvláštny kameň - ak by bol vybraný, celá katedrála sa zrúti. Iba stredovekí majstri vedeli, kde ten kameň zasadili - tak si údajne poistili výplatu za stavebné práce. Z hľadiska statiky je to samozrejme nezmysel.

Zvonku vytŕčajú z kostola dažďové chrliče. Jeden z nich má dokonca podobu ženy. Podľa legendy bol jeden zo staviteľov ženatý s alkoholickou „mrchou“, ktorej sa pomstil zvečnením jej ohavného vzhľadu. Tento príbeh ale určite nie je pravdivý!

Majstri, ktorých dodnes nepoznáme, tu zanechali množstvo odkazov, ktoré sa nikomu zatiaľ nepodarilo vysvetliť. Či už v obrazoch, ako je nočník na obraze na oltári pod posteľou, alebo najvyššiu severnú vežu, ktorú zdobí nenápadný pás z ruží. Každá je iná. Vysekať ruže do pevného andezitu muselo byť nesmierne náročné, no práca je aj napriek tomu veľmi precízne spravená a prevedená do najmenších detailov.

Severnú vežu dlho používali aj hasiči, ktorí kontrolovali, či niekde v Košiciach nehorí. Povráva sa, že žena majstra bola alkoholička a raz sa tak opila, že ju majster našiel spadnutú v potôčiku v bezvedomí.

Pôvodne bol kostol sv. Napriek novogotickým úpravám po požiaroch a zemetraseniach v 19. storočí si stavba uchovala množstvo pôvodných gotických prvkov a cenných umeleckých diel. Zaujímavým prvkom je stredoveký chrlič vody v juhozápadnom rohu, ktorý má podobu škaredej ženy a pravdepodobne predstavuje manželku staviteľa Štefana.

V interiéri kostola si zasluhuje osobitnú pozornosť hlavný oltár sv. Alžbety, postavený v rokoch 1474 až 1477. Jeho súčasťou je najväčší súbor 48 gotických tabuľových malieb v Európe. Na sochárskej a maľbárskej výzdobe oltára je viditeľný vplyv holandskej a švábskej umeleckej školy. Z liturgických predmetov sú najvzácnějšie diela zlatníckeho majstra J. Szilassyho z 18.

Dóm svätej Alžbety je najvýznamnejšou historickou pamiatkou Košíc. Rozprestiera sa na stredovekom námestí, dnešnej Hlavnej ulici. Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a Kaplnkou sv.

Výstavba Dómu sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etapách. Rok 1508 sa považuje za rok ukončenia stavebných prác, ktoré trvali viac ako 100 rokov. Dóm prekonal množstvo požiarov, víchric a povodní.

V komplexe Dómu je možné navštíviť jednak Dóm samotný, Rákocziho kryptu či Dvojité špirálové schody - najstaršie v Európe. Ďalej je možné navštíviť kaplnku svätého Michala stojacu neďaleko a nakoniec Žigmundovu respektíve Severnú vežu s jedným z najkrajších výhľadov na mesto.

Milan Bez Mapy - travel bloger, ktorý od roku 2013 trhá Slovákov z kancelárskych stoličiek. Autor úspešnej knihy Influencer a zakladateľ blogu Bez Mapy s viac ako miliónom prečítaní ročne. Dvojnásobný víťaz Social Awards a jeden z najvplyvnejších influencerov na Slovensku podľa Forbes.

Hoci ide o jeden z najznámejších kostolov na Slovensku, vieme o ňom veľmi málo. Prečo? Väčšina podkladov, stavebných návodov a postupov pri stavbe, zhoreli pri viacnásobných požiaroch v priebehu niekoľkých storočí. Zachovalo sa toho tak málo, že môžeme len hádať, ako bol Dóm svätej Alžbety v Košiciach postavený a kto je jeho autorom. Je však vysoko pravdepodobné, že tu nájdeme tajné miestnosti a chodby, ktoré bez plánov tak ľahko neobjavíte.

Čo som dlho netušil je fakt, že na mieste na ktorom dnes stojí Dóm svätej Alžbety, stál v minulosti iný, menší kostol. Dóm začal vznikať tak, že pôvodný kostolík obstavali novým, rozobrali ho a materiál použili na novú stavbu, ktorú poznáme v jeho dnešnej podobe. To, kto je autorom plánov a kto vyrobil oltár, je dodnes tajomstvom. Kým nebudú objavené historické listiny, nedozvieme sa to.

Kovový oltár, vraj jediný v Európe, bol postavený bol v roku 1931 na pamiatku obetiam prvej svetovej vojny. Hovorí sa, že bol odliaty zo zbraní vojakov.

Severný portál je najviac vyzdobená časť vonkajšej strany kostola, čo je sranda, lebo v stredoveku bol sever považovaný za zlo. Preto väčšina kostolov na svojej severnej strane nemá ani len dvere, nieto dáku honosnú výzdobu s ružami.

Zastavte sa aj pri Kaplnke svätého Michala a všimnite si zvláštne otvory pri vstupe do kaplnky. Vraj ich tu vyhĺbili čarodejnice, ktoré omietku z kaplnky používali do elixíru mladosti.

Hlavným prvkom námestia a celého mesta Košice je impozantná Gotická katedrála sv. Alžbety. V rozmeroch meria 60,5 m v pozdĺžnej osi a 39,5 m v priečnej osi. Severná veža chrámu dosahuje výšku 58,5 m. Jeho výstavba prebiehala pod kráľovským dohľadom v niekoľkých etapách od roku 1380, a hoci je možné povedať, že dodnes nie je úplne dokončený.

Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou.

Najkrajší výhľad na Košice sa naskytá zo Žigmundovej veže. Počas výstupu uvidíte hodinový stroj i zvony, na ktorých mladý košický zvonár zvoní dodnes.

Odporúčam vám aj môj článok s tipmi na bary a reštaurácie v Košiciach.

Najväčší a zároveň najkrajší kostol na Slovensku nemôže byť nikde inde ako v Košiciach! Katedrála sv.

Dóm sv. Dóm sv. Dóm sv. Hlavná loď Dómu sv. Orgán v Dóme sv. Oltár zasvätený sv. Dóm sv.

Prehľad najväčších kostolov na Slovensku

Uvedený údaj sa dlhodobo objavuje v rôznych článkoch, bedekroch a knižných publikáciách. Dostal sa aj do najnovšieho diela o tejto katedrále, ktorú v marci 2024 v knižnej edícii Luxusná knižnica vydalo vydavateľstvo Ikar (autori: Katarína Nádaská, Jan William Drnek).

Do značnej miery vyplývajú z toho, že sa zamieňajú údaje o veľkosti chrámu s údajmi o počte ľudí, ktorí sa doň zmestia.

Pokiaľ nás zaujíma zastavaná plocha kostola, je správne pýtať sa, ktorý kostol na Slovensku je najväčší. Pokiaľ sme zvedaví na to, koľko ľudí sa do kostola zmestí, správne by sme sa mali pýtať, ktorý kostol má najväčšiu kapacitu.

V snahe vniesť do tejto problematiky exaktnosť, opreli sme sa o údaje z katastrálnej mapy Slovenskej republiky, kde sa dá zistiť zastavaná plocha kostola.

Top 10 najväčších rímskokatolíckych kostolov

(kapacitne najväčší kostol na Slovensku, zmestí sa doň asi 6 000 ľudí)

Do prvej desiatky kostolov tejto denominácie sa len tesne nezmestil Kostol nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi s veľkosťou zastavanej plochy 1 296 m2, ktorý má najvyššiu vežu spomedzi všetkých kostolov na Slovensku - 87 m (po ňom nasleduje Dóm svätého Martina v Bratislave - 85 m).

Evanjelický kostol v Levoči. Foto: Zdenko Dzurjanin

Top 10 najväčších evanjelických kostolov

(1 200 miest na sedenie)

(kapacitne najväčší murovaný evanjelický kostol, zmestí sa doň 2 500 sediacich a 500 stojacich)

Tri najväčšie drevené evanjelické kostoly

(kapacitne najväčší evanjelický kostol na Slovensku, zmestí sa doň asi 5 000 ľudí)

Gréckokatolícka Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach. Foto: Zdenko Dzurjanin

Tri najväčšie chrámy Gréckokatolíckej cirkvi

(1 200 miest na sedenie)

Tri najväčšie kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi

(2 300 miest na sedenie)

Kostol reformovanej kresťanskej cirkvi v Komárne.

Kaplnka sv. Michala

Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky.

Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí. V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400.

Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku.

Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19.

Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.

Urbanova veža

Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner.

Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety. Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov.

V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912.

Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.

tags: #njaavacsi #kostol #na #slovensku