Slovo "svätý" má viacero významov a kontextov použitia. Primárne označuje bytosť, osobu alebo vec, ktorá je považovaná za posvätnú, nadprirodzenú a oddelenú od bežného, profánneho sveta. V náboženskom kontexte označuje bytosť s božskými atribútmi, majúcu blízky vzťah k Bohu alebo bohom, prípadne je samotným Bohom.
Osoba, ktorá bola Cirkvou kanonizovaná (vyhlásená za svätého) pre jej výnimočný život plný viery a dobrých skutkov, je tiež označovaná ako svätá. V prenesenom zmysle slova, "svätý" označuje niečo, čo je veľmi vážne, posvätné a nedotknuteľné. Kontext použitia slova svätý závisí od konkrétnej situácie.
Slovo svätý je prídavné meno akostné.
Slovo svätý má staroslovanský pôvod. Pochádza zo slova „svętъ“, ktoré malo význam silný, mocný, posvätný.
Svätec význam tohto slova poukazuje na osobu, ktorá dosiahla vysoký stupeň duchovnej dokonalosti a je uctievaná pre svoje skutky, vieru a príkladný život.
Slovo „svätec“ je podstatné meno mužského rodu, životné. Slovo svätec pôvod slova má v praslovančine, koreň *svętъ, čo znamená „silný, mocný, posvätný“. Odvodené od *svętiti, „robiť svätým“.
Použitie slova "svätec" v bežnej komunikácii
Milujem hriešnikov. Kto upadne do hriechu, je človek. Kto smúti nad ním, je svätec.
Poznám množstvo ľudí, ktorým nechýba vízia, ale vôľa ju naplniť. Veria, že sa môžu zaobísť bez disciplíny a dospieť k svätosti pohodlnou skratkou. Často sa ju usilujú dosiahnuť jednoduchým povrchným napodobnením svätcov - odídu do púšte alebo sa stanú tesármi.
Niektorí sú dokonca presvedčení, že sa takýmto napodobnením skutočne prorokmi a svätcami stali. Nedokážu si priznať, že sú ešte stále deťmi.
Pravidlá slovenského pravopisu
Pri príprave PSP z r. 1991 sa urobili pravopisné úpravy, ktoré nadobudli platnosť od 1. 9. 1991 (Úvod do PSP, s. 14).
V prvej časti je druhové označenie objektu, napr. generála Ludvíka Svobodu, Dóm sv. Martina, mys Dobrej nádeje, ostrov sv. Heleny.
Doplnili sa niektoré gramatické tvary. Dôsledne sa doplnili prípony 3. slovesnej triedy (napr. na -ium (napr. gymnázium -zia D a L -iu mn. rodu atď.). Doplnili sa tvary 3. osoby mn. čísla pri slovesách typu tiecť tečie tečú tiekol, minúť -ie -ú -ul.
Upustilo sa od uvádzania skrátených podôb odvodených slov. rodu sa vo väčšine prípadov doplnili tvary lokálu. doplnené a prepracované vydanie PSP.
Oproti vydaniu PSP z r. 1991 nastala jedna výraznejšia zmena.
Kto sú svätí?
Skratky a tituly
Ako písať čiarku, keď po priezvisku nasleduje skratka rádu? Z hľadiska súčasného úzu je používanie čiarky rozkolísané: P. MUDr. Milan Kračunovský OFM, M. Katolícke noviny); P. ThDr h. c. Emil Krapka, SJ; P. doc. Ladislav Csontos, SJ; P. Jozef Kyselica, SJ... Ako vidno, úzus v používaní čiarky je rozkolísaný.
Ak nejde o niečo iné, berieme do úvahy upozornenie P. Ružičku (pozri Pauliny, E. - Ružička, J. Slovenská gramatika. SPN 1963, s. 164). V uvedených príkladoch je skratka utvorená z latinského názvu rádu. Ide o genitív príslušného substantíva.
Dávame teda prednosť písaniu P. MUDr. CSc. pred variantom s dvoma čiarkami (P. MUDr., CSc.).
Deriváty s negatívnymi vlastnosťami
V skúmaní sme pokračovali naďalej. J. Horecký (1971, s. 252) uvádza, že pomenovania osôb sú vyjadrené slovesným slovotvorným základom. Odvodené slová (deriváty) s negatívnymi vlastnosťami majú expresívnosti.
Znárodniť a jeho nedokonavou podobou znárodňova sa po r. 1948 označovalo vyvlastnenie, resp. prechod do vlastníctva v prospech štátu. Príponou -č utvorený derivát dvíhač: ... dvíhač telefónov... (Národná obroda, 24. 8. 1994, s. 9).
Slovies príponou -č, ktoré označujú zamestnanie: zatepľovač, grafik zalamovač. Prišli zatepľovači (Sme, 7. 12. 1994, s. 5). Zaoberajú sa zatepľovaním budov, t. j. tepelnú izoláciu. Odmeriavači sú promptní (Sme/Smena, 10. 12. 1997, s. 12).