História kostolov v Novej Bošáci

Bošáca a jej okolie sú bohaté na sakrálne pamiatky, ktoré svedčia o hlbokých náboženských tradíciách regiónu. Medzi najvýznamnejšie patria kostoly v Haluziciach, Bošáci a Novej Bošáci, ako aj filiálne kaplnky v okolitých obciach. Tieto stavby nielenže slúžia ako miesta pre bohoslužby, ale aj ako dôležité kultúrne a historické pamiatky.

Kostol v Haluziciach

Najstaršou stavebnou pamiatkou v Bošáckej doline je kostol v Haluziciach, na okraji štyridsať metrov hlbokej eróznej strže. Architektonické prvky prezrádzajú románsky sloh z 13. storočia. V 16. storočí bol kostol zväčšený predĺžením lode kostola. Vtedy bola pristavaná aj sakristia a spevnený múr okolo kostola.

Je to kostol jednoloďový s polkruhovitou konchou svätyne, vybudovaný z lomového kameňa v románskom slohu. V západnej časti lode bol pôvodný portál. Na predĺženej, zadnej časti lode sú zachované dve okná, jedno s kamennou gotickou kružbou. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1797 mal kostol hlavný oltár a dva bočné oltáre. Relikvie siedmich mučeníkov boli 7. mája 1778 prenesené a uložené v kaplnke v Trenčianskych Bohuslaviciach.

Ďalšími úpravami nadobudol kostol charakter gotický, avšak bez klenby, pretože mal drevený strop. Zvonica na okraji strže nahrádzala kostolnú vežu. Vo vežovej zvonici bol zvon z roku 1506. Obe boli chránené múrom so strieľňami, keďže mali aj funkciu pevnosti. V roku 1968 boli na stavbe kostola prevedené čiastočné záchranné práce.

Historické pramene uvádzajú, že v roku 1299 uhorské kráľovské vojsko dobilo od Matúša Čáka Trenčianskeho medzi iným aj Haluzický hrad, pod čím treba rozumieť spomenutý opevnený kostol. Vlastná obec Haluzice sa ako Villa Halhozycz a ako Possesio Halhwzycz spomínajú až v roku 1477, pričom boli súčasťou Beckovského panstva. Podľa I. Houdeka používali haluzický kostol v polovici 15. storočia aj bratríci, čo mu v podaní ľudu vyslúžilo epiteton „husitský“. Boli to českobratskí exulanti, ktorí po bitke na Bielej hore osídlili aj časť kopaníc Bošáckej doliny, o čom svedčia aj názvy niektorých rodín: Kusendovci, Kulíkovci a iní.

Podľa Jozefa Ľudovíta Hollubyho najskôr v rokoch 1545 - 1671 a potom v rokoch 1706- 1709 používali Haluzický kostol evanjelici. Kostol je kultúrna pamiatka. Haluzická farnosť je písomne doložená na súpise farností Nitrianskeho biskupstva z roku 1310 a v pápežských registroch od roku 1332. Po jej dočasnom zániku v šestnástom storočí bol kostol vrátený katolíkom a od roku 1690 bola aj haluzická farnosť úradne obnovená.

Kostol postavili okolo roku 1240. V 16. storočí predĺžili loď, pristavili sakristiu a okolo vybudovali pevnostný múr so strieľňami. Od roku 1810 je kostol opustený, dnes v ruinách. Ide o jednoloďový priestor s polkruhovitou konchovou apsidou bez víťazného oblúka, vybudovaný z lomového, riadkovo uloženého kamenného muriva. V západnej časti románskej lode sa nachádza pôvodný portál a otvory po trámoch drevenej empory. V predĺženej časti lode sa nachádzajú dve okná, jedno s gotickou kružbou.

Haluzický kostol je celý murovaný, sanktuárium je prekryté kamennou klenbou, loď je prekrytá drevenou povalou. Zasvätený je Všetkým svätým. Po Thökölyovskej vzbure (r. 1683) bol od odpadlíkov vytrhnutý a podľa katolíckeho rítu opäť posvätený. Je v ňom jediný oltár, privilegovaný, na ňom tabernákulum (jednoduchá stolárska práca), nad ním v prostriedku socha Bohorodičky s Jezuliatkom v náručí, po boku na doske maľované obrazy Panny Márie a sv. Jozefa, pestúna, nad nimi je obraz trpiaceho Pána. Oltárna menza je z kameňa, zariadenie na nej: plachty ozdobené, štyri svietniky, Božia muka, tabuľky s tichými modlitbami, portaticus (misál, omšová kniha?), ktorý konsekroval biskup gróf Ladislav Erdödy. Krstný prameň je v medenej nádobe, sväté oleje v trojdielnej buxe, uschované na dôstojnom mieste, pod dobrým závorom.

Sakristia na strane evanjelia je murovaná, prekrytá, ale tesná. Je v nej skriňa pre zariadenie s dobrým zámkom a gravírovaná buxa na hostie. Vchod do kostola - vpredu je zámok, zboku sú na závoru. Pre spevákov je chór nad vchodom, so štvorregistrovým organom. Pre veriacich je drevená galéria, pozdĺž celej lode. Kazateľnica na strane epištoly je nízko, chatrná, neforemná. Nad svätyňou je vežička, pokrytá šindľom. Zvonica je oddelená od kostola, stojí pri vchode na cintorín. Sú v nej dva zvony, oba vo váhe štyroch centov, jeden má zvuk jasný, druhý tupý, pretože je prasknutý. Cintorín je celý ohradený múrom, nachádza sa na ňom drevená kostnica.

Farský kostol v Bošáci

V Bošáci bol v roku 1733 vybudovaný katolícky kostol, ktorý sa v roku 1778 stal farským kostolom, keď fara z Haluzíc prešla do Bošáce. Už predtým stál v Bošáci drevený františkánsky kláštor a malá zvonica. Bošáca sa spomína v roku 1380 ako „Hospes de Bosach“, roku 1398 ako „Poss. Bosach“, roku 1477 ako „Villa Besacz“, roku 1506 ako „Poss. Bessecz“.

Základný kameň kostola bol položený v roku 1729. Kostol bol postavený vďaka štedrosti Mikuláša Príleského, nitrianskeho kanonika (+ 6.5.1730). Kostol je však farským až od 12. decembra 1778, kedy sa vtedajší farár Štefan Terlanday presťahoval aj do pripravenej fary dokončenej v roku 1776. 23. augusta 1789 bol konsekrovaný nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom.

Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Bošáci bol vybudovaný v rokoch 1729-1733 v neskorobarokovom slohu ako jednoloďový, so svätyňou trojbokého záveru a predstavenou vežou. Vonkajšie murivo je členené lizénami (zvislý plochý výstupok, napodobňujúci stĺp na čelnej strane budovy bez hlavice a pätky). Veža kostola má helmovité zastrešenie s nadstavenou laternou (malá nadstavba - vežička na kupole s osvetľovacími otvormi). V lodi kostola sú vsadené piliere, ktoré vytvárajú kaplnkovité priestory.

Strop kostola má valenú, lunetovú klenbu, podobne aj priestor pod vežou. Po bokoch sú vybudované pavlače (chórová ochodza). Zo severnej strany kostola, nad sakristiou je oratórium. Hlavný oltár stĺpovej architektúry je tirolská drevorezba z roku 1928. Je bohato zdobený a zlátený s farebnými plastikami. Uprostred je výjav Nanebovzatej Panny Márie, po stranách sú sochy sv. Augustína a sv. Mikuláša, na vrchole pod korunkou Boh-Otec. Pôvodný oltár mal uprostred olejomaľbu, vedľa sochy sv. Gregora, Viliama, Alžbety, matky sv. Jána Krstiteľa a Anny.

Vo svätyni je zhotovené nové liturgické zariadenie zodpovedajúce duchu II. Vatikánskeho koncilu a následnej liturgickej obnovy. Kazateľnica má bohatú výzdobu s plastikami anjelov, symbolov, na strieške je Pán Ježiš. Krstiteľnica má v pozadí jemne zdobenú dosku so sv. Michalom archanjelom a sv. Anjelom strážcom (z kostola na Skalke). Bočné oltáre: zľava oltár Božského srdca Ježišovho so sochami sv. Františka Assiského a sv. Antona Paduánskeho a druhý - oltár sv. Jozefa, so sochami sv. Jána Nepomuckého a sv. Ignáca Loyolského, pôvodne z kostola na Skalke pri Trenčíne. Prvé bočné oltáre - sv. Martina a Panny Márie Šaštínskej - Sedembolestnej.

Maľba stropu v lodi kostola je iluzórna - barokizujúca, z roku 1906, dielo majstra Jozefa Hanulu. Pozostáva zo štyroch hlavných výjavov - Najsvätejšia Trojica; skupina svätcov - sv. Andrej-Svorad a Benedikt, Vojtech, Augustín, Cyril a Metod; sv. Štefan uhorský kráľ, Gizela, jeho manželka a bavorská princezná, syn Imrich, ktorý zahynul ako mladý 24 ročný, nitrianske knieža a neskorší uhorský kráľ Ladislav I., Alžbeta, Margita; Panna Mária s Božským dieťaťom; anjeli oslavujúci Boha a iné symboly a nápisy napr. Venite ad me omnes, et ego reficiam vos („Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ Mt 11, 28 ).

Generálne opravy: 1983 - nová elektrifikácia kostola (elektrické kachle), potom rozsiahla rekonštrukcia celého kostola, 2003 - zhotovenie schodiska do farského kostola, 2004 - oprava a výmaľba fasády farského kostola. Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu.

Filiálny kostol sv. Cyrila a Metoda v Novej Bošáci

Filiálny Kostol sv. Cyrila a Metoda v Novej Bošáci slúži ako duchovné centrum pre veriacich z obce a okolia. Svojím zasvätením odkazuje na cyrilo-metodské dedičstvo, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť slovenského kresťanského a kultúrneho života. Jeho základný kameň bol posvätený 18. decembra 1969 nitrianskym kapitulným vikárom Jánom Pásztorom. Kostol bol dobudovaný a požehnaný 14. septembra 1971.

Základný kameň posvätil 18.12.1969 nitriansky kapitulný vikár ThDr. Ján Pásztor. Kostol bol dobudovaný a konsekrovaný spomínaným kapitulným vikárom 14.septembra 1971. Je zasvätený vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi. Sú v ňom cenné diela od nár. umelca Vincenta Hložníka. Je teraz v dobrom stave.

V roku 1972 bol v Novej Bošáci postavený dvojvežový kostol sv. Cyrila a Metoda. Interiér kostola zdobia diela od nár. umelca Vincenta Hložníka. V areáli kostola sa nachádza lurdská kaplnka.

Na úvod hodovej svätej omše arcibiskup Orosch požehnal vodu a pokropil ňou prítomných veriacich na znak pokánia a pamätania na krst. „Nech v tomto dome modlitby prebýva Boh, milosrdný Otec, a nech milosťou Ducha Svätého očistí chrám, v ktorom prebýva, a tým chrámom sme my,“ povedal. Vo svojej homílii zdôraznil duchovný význam chrámu ako „domu Božieho a brány do neba“. Pripomenul, že v Oltárnej sviatosti v ňom mimoriadnym spôsobom prebýva Kristus, a vyzval veriacich, aby otvárali „svätostánok svojho srdca“ a nosili Pána v sebe. „Ak sa s ním budeme stretávať tu na zemi, určite sa s ním stretneme aj v nebi,“ uviedol. „Aj tento novobošácky Kostol sv. Cyrila a Metoda bol posvätený preto, aby sa stal miestom prežívania prítomnosti živého Boha medzi nami.“ Po homílii nasledovala konsekračná modlitba a pomazanie oltára a stien kostola krizmou. Po incenzovaní oltára a kostola sa ako výraz radosti uskutočnilo slávnostné osvetlenie chrámu. Následne sa pokračovalo eucharistickou liturgiou a slávením svätej omše obvyklým spôsobom.

Ďalšie sakrálne pamiatky v Bošáci a okolí

• Filiálny kostol v Trenčianskych Bohuslaviciach - Zasvätený Nepoškvrnenému Počatiu Panny Márie, bol budovaný od r. 1762-1763.
• Filiálna kaplnka Najsvätejšieho Srdca Ježišovho vo Štvrtku, požehnaná v roku 1993.
• Kaplnka sv. Anny v Bošáci bola postavená v r. 1850.
• Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie postavená v roku 1940.

Správcovia farnosti

Zoznam správcov farnosti od roku 1332:

tags: #nova #bosaca #kostol