Rím, "Večné mesto", je plné kresťanských a kultúrnych pamiatok, ktoré svedčia o bohatej histórii a viere. Pre veriaceho človeka je návšteva týchto miest hlbokým zážitkom, ktorý spája históriu s duchovnosťou. Tento článok sa zameriava na význam Vstúpeného a Osláveného Pána Ježiša v kontexte rímskych bazilík a Vatikánu.
Pápežské Baziliky: Srdce Rímskeho Kresťanstva
Rím sa pýši štyrmi pápežskými bazilikami, ktoré majú v katolíckej cirkvi osobitné postavenie. Sú to:* Bazilika svätého Petra vo Vatikáne* Arcibazilika svätého Jána v Lateráne* Bazilika svätej Márie Väčšej* Bazilika svätého Pavla za hradbami
Súkromná prehliadka vnútra Baziliky svätého Petra vo Vatikáne
Bazilika Santa Maria Maggiore
Pápežská bazilika Santa Maria Maggiore patrí medzi štyri hlavné rímske patriarchálne baziliky. Je tiež jedným zo siedmich takzvaných pútnických kostolov, ku ktorým už od raného stredoveku putovali veriaci prichádzajúci do Ríma. Dejiny predchodkyne dnešnej baziliky siahajú až do 4. storočia, pričom jej vznik je spájaný s legendou o zázračnom snežení uprostred leta (akurát počas noci zo 4. na 5. augusta) a dvojitom mariánskom zjavení.
Bazilika Santa Maria MaggioreInteriér dnešnej baziliky si zo všetkých rímskych veľkých sakrálnych stavieb, napriek viacerým prestavbám, najväčšmi zachoval svoj pôvodný ranostredoveký vzhľad. Tri lode sú stále od seba vizuálne oddelené dvoma radmi po dvadsiatich iónskych stĺpoch. V hlavnej lodi návštevníka zaujme nádherný kazetový strop vyzdobený zlatom, ktorý bazilike v roku 1492 venovali katolícke veličenstvá Izabela I. Kastílska a Ferdinand II. Aragónsky. V apside dominuje mozaika Korunovácie Panny Márie od Jacopa Torritiho z roku 1295, zhotovená podľa predlohy z 5. storočia.Pod hlavným oltárom sa nachádzajú relikvie sv. Matúša evanjelistu, sv. Hieronyma a ďalších svätých. Tiež sa tu nachádzajú jasličky donesené z betlehemskej maštaľky. Tie sú umiestnené na striebornom oltári, v podzemnej kaplnke pod hlavným oltárom.Sixtínska kaplnka (po Sixtovi V.) je najkrajšia a najbohatšia z barokových kaplniek v Ríme. Skôr než dal Sixtus V. postaviť v kaplnke svoj pomník, myslel na svojho predchodcu, pápeža sv. Pia V., ktorý v roku 1566 vydal rímsky katechizmus, v roku 1568 prepracovaný kňazský breviár a v roku 1570 misál. Založil aj Svätú ligu v boji proti Osmanom a zázračne vycítil veľké víťazstvo tejto ligy proti Osmanom v bitke pri Lepante (1571), vďaka čomu dal oslavne zvoniť skôr, než mu správu o víťazstve fyzicky doručili. V náhrobku Pia V. boli v roku 1672 pri príležitosti blahorečenia uložené jeho ostatky. Steny kaplnky pokrýva mramor získaný zo starých antických stavieb.
Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne
Arcibazilika Najsvätejšieho Spasiteľa a Jána Krstiteľa a Jána Evanjelistu v Lateráne, „Matke a hlave všetkých kostolov mesta a sveta“. Pôvod mena Laterán siaha až do antického Ríma, kedy miestny palác patril rodu Laterani.O niekoľko storočí neskôr dal na tomto mieste postaviť chrám zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi (Basilica Salvatoris) prvý kresťanský cisár Konštantín I. Išlo o votívny chrám za cisárovo víťazstvo v bitke pri Mulvijskom moste v roku 312. Keď v nasledujúcom roku Konštantín vydal Milánsky edikt zaručujúci v ríši náboženskú rovnoprávnosť, dozrel čas pre vybudovanie stavby, ktorá by symbolizovala novú epochu v dejinách impéria.Postavenú baziliku spolu s palácom daroval cisár pápežovi Silvestrovi I., čím sa Laterán stal sídlom pápežov, kde už cisár nebol zvrchovaný vládca. Do baziliky vedie päť brán, z ktorých jedna je tzv. Porta sancta (Svätá brána), ktorá sa otvára iba počas milostivých (jubilejných) rokov. Bronzové dvere strednej brány boli pôvodne na antickej senátnej budove zvanej Curia Julia.Interiéru baziliky dominuje drevený kazetový pozlátený strop, vytvorený za pápeža Pia IV., ktorý sa oproti jemne profilovanej štruktúre stien javí ako mohutný a ťažký. Hlavnú loď baziliky lemujú kolosálne sochy dvanástich apoštolov, ktorí vám vyslovene evokujú piliere Cirkvi, keď kráčate k hlavnému pápežskému oltáru, kde sa Kristus v rukách pápeža sprítomňuje vo Sviatosti oltárnej. Pri pápežských oltároch smel totiž slúžiť svätú omšu len sám pápež. Oltár pozostáva z drevenej oltárnej menzy, pri ktorej podľa legendy slúžili omše už prví rímski biskupi. Nad menzou sa nad štruktúrou baldachýnu dvíha nádherné mohutné tabernákulum zdobené freskami a sochami, ktoré vo svojom vnútri obsahuje v strieborných relikviároch hlavy apoštolov sv. Petra a Pavla. Pred oltárom sa ešte nachádza náhrobok pápeža Martina V., ktorého voľbou v roku 1417 sa skončila veľká západná schizma.
Santuario Scala Santa
V blízkosti hlavnej pápežskej baziliky sa nachádza Santuario Scala Santa. Nájdeme tu Sväté schody (Scala Santa), po ktorých kráčal zbičovaný Ježiš Kristus v paláci Pontia Piláta v Jeruzaleme. Na niektoré schody padali kvapky Jeho svätej Krvi. Hoci neexistujú žiadne zdroje, ktoré by túto skutočnosť mohli písomne potvrdiť, mramor použitý pri stavbe schodov je identický s tým, ktorý sa našiel neďaleko Jeruzalema.
Scala SantaV roku 1723 rozhodol pápež Inocent XIII., aby boli schody zakryté a predišlo sa tak ich poškodeniu. Na hornej plošine schodov sa nachádza Sancta Sactorum, čo je pápežská kaplnka, integrálna súčasť budovy Svätých schodov.
Bazilika sv. Pavla za hradbami
Dosť vzdialenou od centra je neoklasicistická Basilica Papale San Paolo fuori le Mura, teda Bazilika svätého Pavla za hradbami, ktorej návštevu v roku 2019 som spojil s cestou do Ostie, čo je jediný mestský obvod Ríma pri Tyrrhenskom mori.Bazilika bola postavená v 4. storočí za mestskými hradbami - odtiaľ jej meno. Pôvodná stavba, svojho času väčšia ako Bazilika svätého Petra, sa dochovala až do roku 1823, kedy bola zničená požiarom. Predpokladá sa, že predchodcom dnešnej baziliky bol malý kostolík založený rímskym cisárom Konštantínom I. nad miestom, kde bol asi dva kilometre od hradieb mesta pri ceste do Ostie pochovaný apoštol Pavol.Po požiari v 19. storočí sa pápež Lev XII. rozhodol, že namiesto vybudovania kostola v modernejšom slohu obnoví baziliku v jej pôvodnej podobe. Na jej znovuvybudovanie prispelo viacero krajín, napr. egyptský vicekráľ venoval alabastrové stĺpy a ruský cár Mikuláš I. drahocenné malachity a lazurity. V bazilike je možné pod baldachýnom pápežského oltára zadať intenciu (úmysel) na sv. omšu: hromadný úmysel 5 €, individuálny úmysel (len váš úmysel na sv. omšu) je za 10 €.
Vatikánsky Mestský Štát a Bazilika Svätého Petra
18. novembra roku Pána 1626 bola v Ríme pápežom Urbanom VIII. vysvätená najznámejšia patriarchálna bazilika - Bazilika svätého Petra. Výstavba renesančno-barokového chrámu trvala 120 rokov, pričom stojí na mieste pôvodnej neskoroantickej sakrálnej stavby, ktorú dal postaviť cisár Konštantín I. na žiadosť pápeža Silvestra I. Tá križovala Nerov cirkus, kde mal zomrieť sv. Peter.Pri spätnom pohľade na históriu výstavby dnešnej baziliky možno povedať, že to, čím je stavba dnes, je výsledok zvláštnej súhry štyroch géniov svojej doby. Renesančný architekt Donato Bramante, stojaci pri jej zrode, Michelangelo, ktorého návrh detailov stavby ako i kríženia lodí zavŕšeného kupolou vtlačil stavbe pečať vrcholnej renesancie a ranobarokový umelec Carlo Maderno so svojím riešením monumentálneho priečelia.Architektonický a výtvarný odkaz týchto umelcov zavŕšil svojím veľkolepým prínosom Gian Lorenzo Bernini, geniálny sochár a architekt, ktorého meno ostane navždy spojené nielen s dotvorením chrámového interiéru - legendárny baldachýn nad oltárom a hrobom sv. Petra (ktorý bol v dobe svojho vzniku považovaný súčasníkmi za paškvil kvôli použitému bronzu, ktorý pochádzal z Pantheonu), tzv. Cathedra Petri s vrchným ukončením diela v podobe Berniniho Glorie s oknom a vznášajúcou sa holubicou, viacero sôch, umeleckých doplnkov a náhrobkov - ale najmä realizáciou námestia pred bazilikou, ktoré dotvára jeho slávna kolonáda. Tá v súlade s prianím pápeža Alexandra VII. symbolizuje objatie Cirkvi bojujúcej, ktorá prichádza na návštevu Baziliky svätého Petra, Cirkvou Víťaznou, na ktorú odkazuje 140 sôch svätých zdobiacich balustrádu kolonády. Práve preto sa kolonáda skladá z dvoch radov stĺpov lemujúcich gigantický ovál, ktorý predstavuje dve ramená obklopujúce návštevníka.
Bazilika Svätého PetraOdporúčam navštíviť baziliku hneď ráno o siedmej, kedy je tam pokoj. Petra hľadajú aj Michelangelovu Pietu z rokov 1498 až 1500. Michelangelo ju dokončil ako 24-ročný, a je to jeho jediná socha, na ktorú sa podpísal. Podpis nájdeme na stuhe, ktorá ide cez Máriine prsia. Doslova je tam napísané: „Michelangelus Buonarrotus Florent Faciebant“, čo v preklade znamená „Vytvoril Michelangelo Buonarroti z Florencie“. Nakoľko socha bola v roku 1972 poškodená mentálne narušeným Laszlóm Tóthom, ktorý s výkrikom „Ja som Ježiš“ odbil geologickým kladivom časť ruky Panny Márie, priamy prístup k nej nie je možný.Pri pohľade na túto krásnu sochu sa vám môže vynoriť otázka - prečo vyzerá Panna Mária mladšia ako jej syn Ježiš Kristus. Michelangelo to totiž stvárnil takto naschvál - Panna Mária ako mladé dievča v rozkvete a Ježiš Kristus vo svojom historickom veku 33 rokov. Mladistvý vzhľad Panny Márie je Michelangelovým odkazom na Jej nepoškvrnenosť a zdržanlivosť akejkoľvek myšlienky od hriechu.
| Bazilika | Dôležitosť | Zaujímavosť |
| Santa Maria Maggiore | Pútnický kostol | Legenda o snežení |
| Sv. Jána v Lateráne | Matka kostolov | Svätá brána otváraná len počas jubilejných rokov |
| Sv. Pavla za hradbami | Miesto pochovania apoštola Pavla | Obnovená po požiari v 19. storočí |
| Svätého Petra | Najznámejšia bazilika | Michelangelova Pieta |
tags:
#vstupeny #a #oslaveny #pan #jezis