Medzi príležitosti, keď sa do kostolov často vyberú aj tí, ktorí do nich nezablúdia počas celého roka, patrí aj noc z 24. na 25. decembra. V rímskokatolíckych farnostiach sa vtedy slúžia polnočné omše. Plnšie chrámy v porovnaní so zvyškom roka nám potvrdili viacerí kňazi.
Dôležitosť chvíle naznačuje tiež fakt, že polnočná sa zvykne konať aj tam, kde ju čaká málokto. V roku 2009 sa napríklad slúžila pre slovenských vojakov v Afganistane priamo v tábore. Práve v tom čase sa na polnočnej omši vo Vatikáne odohrala dráma, keď sa už na jej začiatku na pápeža Benedikta XVI. vrhla duševne chorá žena. Pápež spadol, našťastie sa nezranil. Na rozdiel od francúzskeho kardinála Rogera Etchegaraya, ktorý si zlomil stehennú kosť.
Podľa kaplána Mareka Vadrnu z Marianky oslava narodenia Krista más svoj pôvod v nočných bdeniach - vigíliách, ktoré pred veľkými sviatkami slávili už prví kresťania. „Vôbec prvú polnočnú bohoslužbu na Vianoce vykonal v roku 1223 vo forme akéhosi posvätného divadla svätý František z Assisi v jaskyni blízko talianskej dedinky Grecio, kde nechal pripraviť jasle a priviedol živého oslíka a býčka. Hoci to nebola omša, ako ju poznáme dnes, dodnes slúži táto udalosť ako predloha k viacerým vianočným zvykom.“
Kristus sa podľa tradície narodil v noci. „Vyplýva to z evanjelia, v ktorom sa okrem iného uvádza, že Ježišovi rodičia celý deň hľadali ubytovanie v Betleheme. Žiadne však nenašli, takže Mária nakoniec porodila v maštali. Následne sa k novonarodenému zlietali anjeli, ktorí spievali Sláva Bohu na výsostiach, neskôr mu prišli vzdať úctu aj pastieri,“ vysvetľuje Vadrna.
Polnočná hodina aj dátum 25. decembra je však skôr symbolom ako realitou, keďže presný termín narodenia Krista nepozná nik. Dnešný dátum slávenia Vianoc má podľa rôznych zdrojov pôvod v pohanstve, keď sa slávil zimný slnovrat.
Vadrna tvrdí, že priebeh polnočnej omše sa od bežnej príliš neodlišuje. „Ide o slávnostnú omšu, zmena spočíva len v tom, že na nej po štyroch týždňoch adventu zaznie aj chválospev Sláva Bohu na výsostiach, teda to, čo spievali anjeli na oblohe, keď sa Ježiš narodil.“ Na konci sa zvykne zhasnúť svetlo v chráme a len pri osvetlenom vianočnom stromčeku spievať Tichá noc. Tá vznikla začiatkom 19. storočia. Prispôsobené je aj oblečenie kňaza. „Má na sebe biele alebo zlaté rúcho, kým počas adventu slúžil vo fialovom,“ dodáva kaplán.
Nie vždy je možné odslúžiť polnočnú omšu práve o polnoci. Vadrna uvádza, že „farnosti majú aj rôzne filiálky, takže ak jeden kňaz obsluhuje viac dedín, neostáva mu iné, ako niekde začať o niekoľko hodín skôr. Je to pragmatická záležitosť, inak by sa to nestíhalo.“ V praxi slúžil polnočnú omšu vo Vatikáne už o dvadsiatej druhej hodine napríklad aj pápež Benedikt XVI. v roku 2010.
Podľa Vadrnu sa do čias pápeža Pia XII. (hlavou cirkvi bol v rokoch 1939 až 1958) nesmeli omše konať poobede, ale len doobeda. „Vtedy mala aj polnočná omša slávnostnejší charakter. Dnes sa berie pragmatickejšie, a tak sa niekde koná skôr, než odbije polnoc.“
Pohľad Gréckokatolíckej cirkvi
Trochu iná situácia je u gréckokatolíkov. Hovorca Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove Ľubomír Petrík vysvetľuje, že z dôvodu spoločných území s rímskokatolíkmi alebo obradovo zmiešaných rodín sa kedysi zvykli polnočné sväté liturgie sláviť aj u nich. „Nie je to však pôvodná prax východných cirkví. Vo väčšine farností sa už nekonajú. Radostne sa však slávi veľké povečerie, ktoré sa začína niekde už pred polnocou, občas sa predĺži aj za ňu. Nejde o eucharistické slávenie, ale o jednu časť z liturgickej modlitby dňa. Svätá liturgia má svoje miesto skôr, už počas Štedrého dňa, a na Narodenie Pána 25. decembra.“
V chrámoch sa vtedy vyjadruje radosť z Božieho vtelenia. Podľa Petríka sú tomu prispôsobené všetky spevy, čítania zo Starého zákona, z prorokov a podobne. „Vyvrcholením veľkého povečeria je nádherný hymnus s názvom S nami Boh.“ Kedysi sa pritom narodenie Krista na východe slávilo spolu so sviatkom Bohozjavenia 6. januára. Podľa rímskeho vzoru, teda 25. decembra, sa začalo sláviť až od 4. storočia.
Štedrý deň sa u gréckokatolíkov začína takzvanými kráľovskými hodinkami, na ktorých sa spolu modlia kňazi s veriacimi. Názov vychádza z tradície, keď v Konštantínopole na túto bohoslužbu prichádzal aj kráľ. Popoludní prebieha liturgia svätého Bazila Veľkého s večierňou, potom ľudia doma absolvujú štedrú večeru, aby sa niekoľko hodín pred polnocou, niekde o polnoci, zišli na spomínanom veľkom povečerí. Kedysi bolo spojené s bdením počas celej noci, dnes je taký prístup unikátom.
Evanjelická cirkev augsburského vyznania
Polnočné omše nepozná ani evanjelická cirkev augsburského vyznania. Zborový farár z Veľkého Krtíša Ján Ruman tvrdí, že na Štedrý deň sa konajú večerné služby Božie, ďalšie nasledujú až ráno 25. decembra. Všetky majú trochu pozmenenú liturgiu a prebiehajú v slávnostnom duchu. Podľa Rumana platí, že 24. decembra prichádza do chrámu najviac ľudí.
Niektoré dni sú v živote človeka významnejšie ako iné dni. Podobne je to aj v živote kresťana. Tým najvýznamnejším dňom pre kresťana by mala byť nedeľa. Vtedy slávime Ježišovo zmŕtvychvstanie. Ale okrem toho nás Cirkev osobitne pozýva aj v iné dni sláviť Eucharistiu. Týmto dňom hovoríme tiež prikázané sviatky. V nedeľu a v iné prikázané sviatkysú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu (Kán 1247).
Túto povinnosť splní aj ten, kto sa nemôže z vážnych dôvodov zúčastniť na sv. omši v deň slávnosti, a na sv.
Medzi prikázané sviatky patria:
- Slávnosť Panny Márie Bohorodičky - 1. januára
- Zjavenie Pána - 6. januára
- Nanebovstúpenie Pána - pohyblivý sviatok
- Svätých Petra a Pavla, apoštolov - 29. júna
- Nanebovzatie Panny Márie - 15. augusta
- Všetkých svätých - 1. novembra
- Nepoškvrnené počatie Panny Márie - 8. decembra
- Narodenie Pána - 25. decembra
Medzi ďalšie sviatky patria:
- Obetovanie Pána - 2. februára
- Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie - 19. marca
- Veľkonočný pondelok - (pohyblivý)
- Zvestovanie Pána - 25. marca
- Turíčny pondelok - (pohyblivý)
- Najsvätejšieho Srdca Ježišovho - (pohyblivý)
- Sv. Cyrila a Metoda - 5. júla
- Narodenie Panny Márie - 8. septembra
- Sedembolestnej Panny Márie - 15. septembra
- Sv. Štefana, prvého mučeníka - 26. decembra
Na sviatok svätej Rodiny, sa na celom svete oficiálne začína Jubilejný rok. Pri tejto príležitosti sa požehnáva súsošie sv. Rodiny a zvon. Tie budú v budúcom roku inštalované do novopostavenej vyhliadkovej veže nad dedinou pri kríži. V jej spodnej časti vznikne kaplnka sv. Rodiny. Zvon je zasvätený sv.
O polnoci, z 24. na 25. decembra, sme sa stretli v našom farskom kostole Nanebovzatia Panny Márie, aby sme spolu oslávili narodenie nášho Pána Ježiša Krista. Svätú omšu sme slávili tak ako po minulé roky.
Na štvrtú adventnú nedeľu sa konalo požehnanie betlehemov, ktoré veriacim pripomenulo blížiace sa Narodenie Pána. Počas svätej omše si veriaci priniesli svoje betlehemy, aby ich spoločne posvätili. Obrad začal čítaním z Evanjelia o narodení Ježiša v Betleheme. Kňaz zdôraznil dôležitosť pokory a lásky, ktoré betlehem symbolizuje. Po modlitbe požehnania boli betlehemy pokropené svätenou vodou. Prítomní spoločne zaspievali tradičné vianočné piesne. Požehnané betlehemy sa stanú súčasťou domácich modlitieb počas Vianoc. Tento krásny obrad priniesol do Hladovky atmosféru pokoja a radosti. Tradícia zdôrazňuje duchovný význam Vianoc a Božiu prítomnosť v rodinách.
Priamy prenos polnočnej adorácie
Vo Svätú sobotu Cirkev zotrváva pri Pánovom hrobe a rozjíma o jeho utrpení, smrti, zostúpení k zosnulým a očakáva jeho vzkriesenie v modlitbe a pôste. Oltár je odhalený a Cirkev neslávi obetu omše až do slávnostnej vigílie, čiže nočného bdenia s očakávaním vzkriesenia. Tá je zdrojom veľkonočnej radosti. Sväté prijímanie v tento deň možno podávať iba ako viatikum.
Slávenie Veľkonočnej vigílie Pánovho zmŕtvychvstania nemá nikdy začínať pred tzv. horou competens, ktorú určuje západ slnka v dnešný deň. V tomto roku 2023 je západ slnka o 19.23. Kňazi by mali rešpektovať, že toto slávenie teda nemá začínať pred touto hodinou. Pápež sv. Ján Pavol II. nariadil, aby sa obrady začínali až po zotmení, teda nie hneď po západe slnka.
Veľkonočná vigília Pánovho zmŕtvychvstania je liturgicky najbohatšia bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov. V súčasnosti sú obrady skrátené. Začínajú sa Obradom svetla - požehnaním ohňa a veľkonočnej sviece - paškálom. Diakon alebo kňaz ju nesú v sprievode do chrámu. Po slovách „Svetlo Kristovo - Bohu vďaka“ sú od nej zapálené ďalšie sviece, ktoré si priniesli veriaci. Kríž vyrytý do sviece je znakom smrti, päť otvorov so vsadenými zrnkami tymiánu symbolizuje Kristove rany a písmená alfa a omega s letopočtom bežného roku hovoria, že Kristus je Pán času i večnosti, počiatok i koniec všetkého. Procesia s paškálom pripomína slová samotného Krista: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tmách, ale bude mať svetlo života“ (Jn 8, 12).
Potom nasleduje veľkonočný chválospev, v ktorom sa ospevuje dnešná slávnostná noc, vznešený spôsob nášho vykúpenia a nakoniec prosíme nebeského Otca, aby nám v našom živote svietil svetlom, ktorým je Kristus.
Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista - najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru.
Nový Liturgický rok začína Adventným obdobím, ktoré je časom očakávania príchodu Božieho Syna.
Pre advent typickým, dnes po dlhých rokoch zabudnutia postupne obnovovaným cirkevným zvykom sú takzvané roráty. Roráty sa zvyčajne začínajú v skorú rannú hodinu. Ich názov pochádza zo začiatočných slov verša z proroka Izaiáša: Rorate caeli desuper. Aj v našom farskom kostole sme mali takéto sv.
Malý plamienok, odpálený v Bazilike Narodenia Pána, sa odovzdáva osobným odpálením plamienka zo sviečky na sviečku, z ruky do ruky. Svetlo pokoja a mieru z Betlehema je krásny symbol, aby sme vytvárali pokoj a mier v našom vnútri, v našich životoch i v našom okolí. Táto akcia nesie v sebe obrovskú energiu, ktorá vie podmaniť celého človeka a pritiahnuť mnohých ľudí. A je úžasné že práve skauti majú možnosť sa podieľať na takejto krásnej tradícií.
Vianočná noc - 24.decembra - je noc plná radosti a svetla. Prorok Izaiáš ohlasoval: Ľud čo kráča vo tmách uzrie veľké svetlo, nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo. Toto proroctvo sa naplnilo narodením Ježiša v Betleheme. Pastierov v tú noc ožiarila Pánova sláva. Tej noci anjeli spievali a oznamovali pastierom: Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.
Túto veľkú radosť sme prežívali aj v našom farskom kostole. Kedy sme spoločne slávili polnočnú svätú omšu Ježišovho narodenia. Hlavným celebrantom bol o. kanonik Mons. Jozef Šechný spoločne s o.
Sviatok Narodenia Pána, ktorý je popri Veľkej noci a Turíciach najväčším sviatkom cirkevného roka, slávia 25. decembra kresťania na Slovensku i vo svete. Slávia sviatky jeho vtelenia, sviatky vykúpenia a lásky. Inak tomu nebolo ani v našej farnosti. Slávnostnú svätú omšu vo farskom kostole celebroval dp.
K Ježiškovi do Betlehema pôjdeme … tak znela pozvánka na jasličkovú pobožnosť, ktorú si pre nás pripravil detský spevácky zbor Benedicat s hosťami počas vianočného obdobia a to na sviatok sv.
Novoročnú svätú omšu na prikázaný sviatok Panny Márie Bohorodičky - 1. januára - vo farskom kostole o pol ôsmej ráno celebroval kaplán našej farnosti dp.
Medzi veriacimi je rozšírený názor, že sobotná omša s nedeľnou platnosťou je určená pre tých, ktorí musia nedeľu stráviť v práci alebo sa z iného, vážneho dôvodu nemôžu zúčastniť na bohoslužbe v nedeľu. Je to však naozaj tak? Na náboženstve nás učili, že ak nemôžeme z vážnych dôvodov ísť na svätú omšu v nedeľu, môžeme ísť v sobotu večer s platnosťou na nedeľu. „Vec sa má tak, že v sobotu večer je už nedeľa, ako keď aj slávnosť sa začína večer predchádzajúceho dňa,“ vysvetľuje liturgista. Ide o súvis so židovským vnímaním času, kde sa deň začína večerom predchádzajúceho dňa.
Povedzme príklad. V nedeľu chcem ísť od skorého rána na turistiku a v takom prípade budem večer na svätej omši veľmi unavený, a preto sa rozhodnem ísť radšej v sobotu večer. Svätiť nedeľu je zákon daný Stvoriteľom, ako by nám podľa Juhása pripomenul aj svätý Tomáš Akvinský. „Lex divinitus posita je daný najvyššou autoritou a je zakotvený vo Svätom písme, ale tiež zapísaný v ľudskej DNA. „Čiže ak napríklad turistika neprekáža vo vzdávaní kultu Bohu a prispieva k odpočinku, je v poriadku. Pri posudzovaní skutkov je tiež veľmi dôležitý aj úmysel konajúceho.
„Celú problematiku musíme vnímať aj v kontexte prvých dvoch prikázaní. Kto dá Pána Boha na prvé miesto v živote, dáva aj ostatné veci na to správne miesto. Je tiež dôležité sa spýtať, ako konkrétna aktivita ovplyvňuje môj vzťah s Bohom a blížnym. Vladimír Kiš si myslí, že hlavným dôvodom je prerušenie kontinuity slávenia ,Pánovej večere‘, z ktorej sa stali skôr ,Pánove raňajky‘. „Čo nie je priamo zlé, ale úplne sa tým prerušilo slávenie svätých omší v sobotu večer, dokonca aj veľkonočná vigília sa slávila v sobotu dopoludnia,“ reaguje.
Postupná reforma Veľkého týždňa a následne aj svätej omše a liturgického roka obnovila večerné slávenia Eucharistie. „Avšak sloboda, kedy ísť na svätú omšu, naozaj nemá byť príležitosťou len na splnenie si povinnosti, za ktorou nasleduje kresťanská ľahostajnosť,“ odpovedá Kiš. Ako negatívny príklad uvádza, keď ideme napríklad v sobotu večer alebo hoci aj v nedeľu ráno na omšu len preto, aby sme mohli celú nedeľu pracovať. K tejto téme ešte patrí aj dovolenie cirkvi, aby sa nedeľná platnosť vzťahovala aj na sobášne omše, ktoré sú pomerne skoro v sobotné popoludnie.
Po Druhom vatikánskom koncile bolo prijaté rozhodnutie zakotviť starobylú tradíciu „vigílnych“ svätých omší v kánonickom práve. Druhý vatikánsky koncil a pápež Pavol VI. však nie sú prví, ktorí zavádzajú túto zmenu v novodobých dejinách cirkvi. Podľa viacerých liturgistov je to pápež Pius XII. apoštolskou konštitúciou Christus Dominus z roku 1953. Tento dokument ustanovuje novú prax eucharistického pôstu, ale povoľuje aj sväté omše v inom čase ako ráno. V úvode dokumentu sa Pius XII. Paschálna večera sa slávila v noci ako vigília alebo bdenie - stráž či očakávanie. Odvoláva sa aj na tradíciu prvých nedeľných vešpier, ktoré sa slávia tiež v sobotu večer.
Aký zmysel má vigília? Cirkev nevymyslela slávenie sviatku, z nášho pohľadu v „predvečer nasledovného dňa“. V starovekom svete nemerali čas chronometrami, ktoré máme k dispozícii dnes. Neurčovali našich 24 hodín. Táto prax má podľa Juhása aj biblické základy. Podľa židovských zákonov „šabbat“ je deň odpočinku a slávenia, ktorý sa začína v piatok pri západe slnka a končí sa v sobotu po zotmení. Jedno z odôvodnení tejto praxe pochádza z tradície hebrejskej Paschy.
Podľa liturgistu Maria Righettiho zmätok nastal aj zvykom kvalifikovať eucharistickú slávnosť v sobotu večer ako „predsviatočná“, ako píše v druhom zväzku diela História liturgie, čo nie je chybné označenie, ale môže nepriamo uviesť do omylu.
Na základe rozhodnutia vlády SR budú od piatka 10. decembra 2021 na Slovensku znovu povolené verejné bohoslužby. Zúčastniť sa na nich môže 30 osôb v režime OP (čo znamená „očkovaní a prekonali covid-19 v ostatných 180 dňoch“). Pre nezaočkovaných je k dispozícii režim individuálnej pastorácie, t.j. Pre účastníkov bohoslužieb je povinný platný covid pass.
Konferencia biskupov Slovenska rozhodnutie vlády, ktoré aspoň čiastočne sprístupňuje bohoslužby, rešpektuje. Kňazov a veriacich prosí o jeho zachovanie a trpezlivosť, predovšetkým kvôli kritickým okolnostiam v zdravotníctve.
Biskupi - vzhľadom na predchádzajúce plošné zákazy verejných bohoslužieb - trvajú na efektívnom spôsobe rešpektovania náboženskej slobody ako esenciálnej súčasti života spoločnosti, a to aj v pandemickej situácii.
V prvý deň kalendárneho roka celebroval nitriansky biskup Mons. Viliam Judák svätú omšu vo svojom katedrálnom chráme. Na jej začiatku zaželal prítomným veriacim požehnaný nový rok a pripomenul slávenie sviatku Panny Márie Bohorodičky, Svetového dňa pokoja a 26.
V homílii hovoril o istote, o ktorú sa možno oprieť na začiatku ďalšieho časového úseku. Je to Boh, ktorý sa narodil ako človek z Panny Márie. Zdôraznil dôležitosť vzťahu kresťana s Bohom, nutnosť nájsť si každý deň chvíle - podľa vzoru Božej Matky - na rozjímanie nad tajomstvami spásy. Nitriansky biskup ďalej dodal, že s tým súvisí aj prístup veriaceho človeka k medziľudským vzťahom.
