Životopisy významných osobností Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku

V tomto článku sa pozrieme na životopisy významných osobností Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (ECAV). Priblížime si pôsobenie emeritného generálneho biskupa Júliusa Fila a biskupa Jána Hroboňa. Zameriame sa na ich teologické názory a angažovanosť v cirkevnom živote.

Martin Luther, jeden z hlavných predstaviteľov reformácie.

Július Filo - emeritný generálny biskup ECAV

Prof. ThDr. Július Filo, Dr. h. c., emeritný generálny biskup Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku (1994-2006), pedagóg, spisovateľ, sa narodil 17. decembra 1950 v Palúdzke (dnes súčasť mesta Liptovský Mikuláš) ako syn evanjelického farára, neskôr biskupa Východného dištriktu Júliusa Fila st.

Je ženatý, s manželkou Annou majú tri deti. Študoval na Strednej škole v Poprade a evanjelickú teológiu na Evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave a na Teologickej sekcii Univerzity v Lipsku (ordinácia 3. novembra 1974). Roku 1981 promovaný na doktora evanjelickej teológie.

Rok bol seniorálnym kaplánom Liptovsko-oravského seniorátu v Ružomberku a päť rokov duchovným správcom teologického domova v Bratislave. Potom bol farárom vo Svätom Jure (1980). Do 1984 zastával funkciu podpredsedu Ekumenickej rady mládeže Európy, poradca Rady SLZ, člen komisie pre teológiu a štúdie SLZ a študijného programu o službách Božích a kultúre.

Bol vedúcim programu pre mládež a študentov vo Svetovom luteránskom zväze (SLZ) v Ženeve (1980 - 1985). Bol vedúcim Katedry praktickej teológie na bohosloveckej fakulte, kde prednáša liturgiku, cirkevné právo, pastorálnu a praktickú exegézu. Bol dekanom fakulty (1994), v súčasnosti je vedúcim Katedry praktickej teológie.

Dva razy ho zvolili za generálneho biskupa ECAV na Slovensku (1994 - 2000, 2000 - 2006). Na Valnom zhromaždení SLZ v Hongkongu ho zvolili jedného z piatich viceprezidentov celosvetovej luteránskej organizácie na obdobie siedmich rokov (1977).

Počas pôsobenia v jednotlivých funkciách sa zoznámil so životom a úlohami sesterských evanjelických cirkví v mnohých krajinách a slúžil cirkvám v Afrike, Ázii a Latinskej Ameriky prípravou seminárov a konferencií a publikáciami.

Je členom právneho, ekumenického, diakonického, masmediálneho a bohoslužobného výboru ECAV, ako aj predsedom revíznej komisie Tranoscia, a.s. Prezident Slovenskej republiky udelil prof. ThDr. Júliusovi Filovi štátne vyznamenanie Pribinov kríž I.

Publikačná činnosť

• Reneweing Worship: Summarising study based on activies od the Youth and Student´s program 1985 - 1990. [habilitačná práca]. 1. vyd. 52 s.
• Viditeľné slovo. [Teologický zborník o úlohe sviatostí pri obnove cirkvi]. [Zostavovateľ zborníka; vlastný príspevok 45 s.]. 250 s. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 1998.
• Sloboda. Liptovský Mikuláš: Tranoscius 1998.
• Horizonty obnovy cirkvi. 210 s. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2001.
• Liturgika. [skriptá.] 95 s.
• Základy pastrálky. [skriptá.] 69 s.
• Agenda ECAV.

Ján Hroboň - biskup Západného dištriktu ECAV

Ján Hroboň bol v roku 2018 zvolený za biskupa Západného dištriktu ECAV. Od roku 2022 je predsedom Bohoslužobného výboru ECAV. Narodil sa v roku 1967 v Revúcej v rodine evanjelického farára Jána Bohdana Hroboňa. Po vyštudovaní evanjelickej bohosloveckej fakulty pôsobil ako kaplán v cirkevnom zbore v Lazoch pod Makytou. Po absolvovaní farárskej skúšky sa v bratislavskom cirkevnom zbore venoval najmä mládeži.

Ján Hroboň hovorí aj o tom, že homosexuáli majú byť v ich cirkvi prijatí, majú byť prijímaní v úcte, nemajú byť zosmiešňovaní či ostrakizovaní. No odmieta, keď sa do stredu pozornosti v kresťanstve kladie človek a jeho sexualita. Vysvetľuje tiež, že vedenie cirkvi zatiaľ nemôže disciplinárne či pracovnoprávne trestať tých, ktorí sa nedržia stanoviska biskupov, pretože kľúčové je stanovisko vieroučného výboru, s ktorým sa musí stotožniť synoda.

Kontroverzie a názory

V bratislavskom staromestskom evanjelickom zbore sa konala konferencia Kráčajme spolu - LGBTQ ľudia sú súčasťou nášho života, ktorá vzbudila záujem aj vášne, lebo na nej došlo aj k dehonestácii biskupov. List biskupov, ktorí v ňom dali svoje stanovisko k tejto téme, posmešne čítal Michal Havran. Konferencia vzbudila pozornosť, ale z môjho pohľadu nevzbudila vášne. Na tú akciu neboli výnimočne prudké odozvy, aspoň som ich nepostrehol, aj keď reakcií bolo pomerne dosť. Tie, ktoré sme dostali k nášmu stanovisku, boli vo vysoko prevažujúcej miere kladné. Nebolo veľa tých, ktorí reagovali na posmešný prejav Michala Havrana. Mňa osobne nie. Ale priznám sa, že spomínaný prejav som nepočúval a ani nemám záujem.

Anna Polcková sa samozrejme snaží Michala Havrana všemožne brániť, aj keď ten prekračuje hranice elementárnej slušnosti. Platí tu princíp súdržnosti za každú cenu. Čo tak navrhnúť Michalovi Havranovi prejavy takého Mariána Kuffu označiť za „jemu vlastné“ a verejne sa z nich nevysmievať?

Je dobré, keď sa v prostredí cirkvi venuje pozornosť tejto téme a keď sa cirkev a cirkevné zbory pastoračne zamerajú aj na túto skupinu ľudí a venujú sa im. Hlavná otázka pre nás je, akým spôsobom sa táto pastoračná služba k týmto ľuďom v zbore odohráva a ako má nastavené pravidlá. Liberálno-progresivistická ideológia v kresťanstve je druhá vec a tu treba jasne povedať, že odmietame, keď sa do stredu pozornosti v kresťanstve kladie človek a jeho sexualita.

My nikoho nenútime, aby toto stanovisko prijal, a ako s tým človek osobne naloží, je na ňom. Homosexuálne správanie nevnímame ako nejaký exkluzívny, špeciálny hriech, ktorý by bol horší ako ostatné. Však aj na tých miestach v Božom slove, či už je to Rímskym 1, Prvý Korintským 6, alebo Prvý Timoteovi 1, sa homosexuálne správanie nachádza v katalógu hriechov spolu s ostatnými. Rovnaký postoj máme aj k cudzoložstvu, pýche, lakomstvu, proste k tým hriechom, ktoré Písmo menuje, ako „títo ľudia nebudú dedičmi kráľovstva Božieho“. Pre nás homosexuálne správanie nie je nejaký exkluzívny hriešny prejav.

Odmietame ideologizáciu témy LGBT a politiku, ktorú robia. Aj tu musíme rozlišovať dva postoje. Jeden je náš postoj k homosexuálom. Treba ich rešpektovať, mať v úcte, pristupovať k nim s láskou, s prijatím, odsudzujeme akékoľvek znevažovanie, posmievanie, ostrakizovanie týchto ľudí a zasadzujeme sa za ich citlivé a láskavé prijatie v prostredí cirkvi. A potom je tu ideológia LGBT v zmysle populistickej demagógie, napríklad, že cirkev je homofóbna.

Nedá sa ani nevidieť, že celá LGBT ideológia je napojená na výdatné finančné zdroje. „Nedá sa nevidieť, že celá LGBT ideológia je napojená na výdatné finančné zdroje. Povedali ste, že ste stanovili hranice. Ťažko je mi na túto otázku odpovedať. My ako biskupi sme formulovali svoje stanovisko. To však nie je právne záväzné. Takže nie je možné, aby človek, ktorý podľa nás prekračuje stanovené hranice, bol disciplinárne alebo pracovnoprávne stíhaný. V našej cirkvi to funguje tak, že vieroučné stanovisko k takémuto problému dáva vieroučný výbor. Pripravuje ho. Keď bude hotové, bude predložené riadnym legislatívnym postupom na synodu. Keď sa s ním synoda stotožní, potom už má právnu záväznosť.

My sme o tom s biskupmi hovorili a dohodli sme sa, že jeden z nás tam pôjde. Bola z našej strany ochota, ale pán generálny biskup, ktorý tam osobne chcel ísť, sa pozrel potom do svojho diára a mal v tom termíne dlhodobo plánovanú cestu do zahraničia. Neodmietali sme účasť alebo dialóg. Žiaľ, administratívnym nedopatrením sa stalo, že sme organizátorom nedali včas vedieť, že na konferenciu zašleme iba písomné stanovisko.

Čo sa týka ľudských práv, jasne sa deklaruje, že všetci ľudia sú si rovní. Aké iné práva by mala mať menšina LGBT? Toto je naratív, ktorý nás stavia do homofóbneho svetla, že my sa nedokážeme zasadzovať za ich práva, ale pre nás je normou Božie slovo. A keď Božie slovo hovorí o praktizovanej homosexualite ako o hriechu, tak my predsa nebudeme bojovať za práva ľudí, ktorí si vyžadujú legitimizáciu hriešneho spôsobu života.

Pre nás sú normatívne tri miesta v Novej zmluve (Rim 1, 1Kor 6, 1Tim 1), kde sa jasne hovorí, že praktizovaná homosexualita je hriech. Ale okrem konkrétnych biblických výrokov dávame na pováženie toto: predstava, že ten istý apoštol Pavel, ktorý formuluje napríklad zásadné formulácie z 1. Nijako ju neospravedlňoval, nezľahčoval ani jej nepriťažoval. Nikde nám však nedal ani priestor, aby sme rozvíjali v otázke o nej nejaký iný koncept. Pavlovi veci do seba zapadajú, Pavel je integrovaný teológ a človek. Dvaja Pavlovia, ktorí by boli na výber, proste nejestvujú. Predstava, že Pavel je voči praktizovanej homosexualite zdržanlivý až otvorený a zároveň píše pasáže z listu Rímskym a mnohé ďalšie, je proste absurdná.

Sú určité princípy, ktoré sa nemenia, a medzi tieto otázky patrí otázka spasenia. Spasenie alebo záchrana je dielo milosti pána Ježiša Krista. Na druhej strane je tu naša hriešnosť. Keď niečo Biblia pomenuje ako hriech, tak to proste nemôžeme prekrútiť v zmysle, že to nie je celkom tak.

Nie, nevidím túto tému v našej cirkvi ako rozdeľujúcu. Máme dôležitejšie témy. Vidím ju ako vec, ktorá sa týka jedného cirkevného zboru. A ťažko povedať ako početnej skupiny ľudí v našej cirkvi.

Zohľadnili to, ako verejne vystupoval na dúhových pochodoch. Zbor biskupov má kompetenciu odňať kánonickú misiu. Keďže sa medzitým tento spor nesmierne vyhrotil a je extrémne citlivý, musíme mať všetky veci zabezpečené tak, aby sme mali celkom zreteľnú oporu vo vieroučných stanoviskách cirkvi a v cirkevnej legislatíve. Z môjho pohľadu vtedy ako bežného farára som mal dojem, že je tam aj osobná animozita a mohlo to byť celé poctivejšie odkomunikované. Mohla tomu predchádzať aj celocirkevná a kompetentná diskusia. Mal som dojem, že sa to neudialo.

Na spomínanej konferencii vystúpil aj politológ Pavol Hardoš, ktorý tvrdí, že tu existuje nejaký konšpiračný naratív o gender ideológii. Podľa tejto konšpirácie existujú zlé a zvrátené elity, ktoré chcú zničiť Západ, kresťanstvo a rodinu. Vy ste vo svojom stanovisku síce nespomínali gender ideológiu, ale spomínali ste LGBT ideológiu. Je to problém. Majú veľa iných priestorov a takáto konferencia sa zmestí do bežnej spoločenskej sály.

Keď rozprestrú dúhovú vlajku pred oltárom, tak čo tým chcú asi povedať? Každý sa bude zodpovedať za svoje postoje. Čo je on Boží advokát? My sa nemáme za čo hanbiť, stojíme na princípoch Písma, Písmo je pre nás najvyššou autoritou a naše postoje sú v súlade s Písmom. Sme o tom presvedčení.

Myslím si, že v prostrediach väčších miest táto otázka viac-menej rezonuje, ale primárne je to považované za záležitosť Bratislavy a vedenia staromestského zboru. Áno, máme také informácie a z môjho pohľadu ten zbor viditeľne upadá, čo sa týka účasti na službách Božích.

Ján Hudec a cirkevný zbor Hranovnica

Tento článok sa venuje životu a pôsobeniu farára Jána Hudeca v kontexte Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) a jeho pôsobeniu v cirkevných zboroch. V nasledujúcich odstavcoch sa pozrieme na históriu a súčasnosť cirkevného zboru Hranovnica, kde Ján Hudec pôsobil, a tiež na širšie súvislosti reštrukturalizácie a financovania ECAV.

História a súčasnosť cirkevného zboru Hranovnica

Vznik prvého samostatného cirkevného zboru v Hranovnici s vlastným chrámom, kňazmi a učiteľmi nie je presne datovaný. Prvý známy časový úsek sa viaže k roku 1545. V roku 1587 bol okres hornohornádsky označený za luteránsky. Cirkevný zbor mal chrám, školu, majetok i kňaza.

V roku 1674 bol chrám vrátený katolíkom, hoci v obci bolo viac evanjelikov. V roku 1747 zbor nemal chrám, školu ani kňaza, jezuiti vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili. 120 občanov Hranovnice sa vrátilo na katolícku vieru.

Cisár Jozef II. v roku 1781 vydal tolerančný patent, ktorý umožnil protestantom vydržiavať súkromné služby Božie a stavať modlitebnicu a školu tam, kde žilo aspoň sto duší. V Hranovnici to využili niektoré rodiny, cítiac sa Nemcami, a odpadli od katolíckej viery. V roku 1798 bolo ich 62 duší. Navštevovali katolícku školu, ale na služby Božie chodili do Batizoviec, kam patrili ako fília cirkevného zboru.

Tento stav trval do roku 1835 (1843 ?), keď vo Švábovciach bola zriadená samosprávna evanjelická fara, kam bola pridelená aj Hranovnica. Evanjelickí veriaci v Hranovnici začali opätovne prejavovať túžbu po vlastnom chráme, hoci fília počítala len 110 duší. Seniorálne presbyterstvo podporilo túto snahu.

Keď cirkevný zbor požiadal obecné predstavenstvo o povolenie stavby a vymeranie pozemku, obecné predstavenstvo stavbu povolilo, ale miesto určilo von z dediny, povedľa cigánov. Horlivý cirkevník Ondrej Kukla s manželkou Máriou, rod. Slavkovskou, darovali cirkvi celý svoj majetok - dom s bočnými budovami, dve záhrady a 12 jutár zeme. V jednej z darovaných záhrad postavili si evanjelici chrám.

Dňa 2. júla 1855 dostala Hranovnica kladnú odpoveď na výstavbu chrámu. Kvôli cholere bol základný kameň položený až na jar 2. apríla 1856. V tom istom roku bol chrám vymurovaný, pokrytý a zaobstaralo sa vnútorné zariadenie, vrátane organa, ktorý bol zakúpený zo Šváboviec. Pri zariaďovaní chrámu sa podieľali viaceré cirkevné zbory a senioráty. Chrám bol posvätený 22. novembra 1857.

Keď evanjelici videli, že odňatá škola im nebude vrátená, v roku 1862 pribudovali k bytu jednu drevenú učebňu a v roku 1926 postavili novú školu, ktorá bola v roku 1945 poštátnená. Smutným dňom zboru bol 31. máj 1941, keď počas búrky udrel blesk do kostola a zničil ho. Kostol bol opravený a slúži cirkevnému zboru dodnes.

V roku 1999 sa podarilo zakúpiť a sprevádzkovať organ od cirkevného zboru vo Vranove n/Topľou. Taktiež sa urobilo plynové vykurovanie kostola a zborového domu, bola upravená zborová miestnosť. V roku 2006 sa vymenili plastové okná na zborovom dome. V súčasnosti prebieha zbierka pre obnovu strechy kostola.

Hranovnica je od roku 1843 súčasťou Cirkevného zboru Švábovce ako dcérocirkev. Služby Božie sa konajú spravidla každú nedeľu. Veľkú zásluhu na rozvoji zboru má doc. ThDr. Daniel Veselý, ktorý pôsobil v zbore 25 rokov. V júli 2012 nastúpila sestra farárka Zuzana Vaľovská a v auguste 2012 bol za zborového farára volený Martin Zaťko.

Medzi aktivity na duchovnom poli patrí spevokol, detská besiedka a výučba konfirmačnej prípravy. V advente a pôstne sa konajú večerné služby Božie. Dobré ekumenické vzťahy s inými cirkvami v obci.

Medzi farárov, ktorí pôsobili v Švábovciach a Hranovnici, patrí aj Ján Hudec (1950 - 1952).

Evanjelický kostol v Hranovnici.

Reštrukturalizácia a financovanie ECAV

Reštrukturalizáciou a financovaním cirkvi sa zodpovedné orgány ECAV zaoberajú už od roku 1998. Vznikali rôzne komisie, ktoré problém nedoriešili. Dôvodom bola neochota, tvrdohlavosť a postranné záujmy, ktoré prevýšili lásku k cirkvi.

Pred vojnou, teda pred rokom 1939, nemecké evanjelické zbory patrili do ECAV. Počas vojny sa spojili do samostatnej cirkvi a ECAV opustili. V roku 1945 bolo toto osamostatnenie vyhlásené za neplatné. Majetok sa dal do správy ECAV na Slovensku. Následne ho štát znárodnil.

Veľká časť majetku, ktorý mal patriť ECAV, pripadla bývalému cirkevnému zboru Bratislava. Následne prišli pochybné predaje v CZ Bratislava, za sprostredkovanie predaja dotyční dostávali aj 39 - 52% provízie. Dnes je skutočnosť taká, že cirkev nemá na platy duchovných a pritom CZ v Bratislave majú skoro miliónové zisky z nájmov a môžu si platiť služby aj ďalších duchovných ako aj ďalších pracovníkov.

Už dávno sme sa zaoberali tým, či naša cirkev potrebuje dištriktuálne biskupské úrady. Preto bol vypracovaný model jedného biskupského úradu - GBÚ, ktorý pripravil D. Vagaský. Náklady na chod jedného dištriktuálneho biskupského úradu sú totiž okolo 400 000 eur. ECAV má celkovo 220 730 členov a 3 biskupské úrady. Na bežný chod takého úradu potrebujeme cca 400 000 eur.

My nepotrebujeme neefektívne biskupské úrady, ale oddaných farárov, zapálených pre prácu, ktorí idú príkladom a budú aj príkladom nielen nám, ale aj našim deťom či vnúčatám. Je zbytočné mrhanie peňazí na dištriktuálne biskupské úrady. Potrebujeme posilňovať zbory.

Náklady ECAV vzrastajú okrem iného aj vzhľadom na rast minimálnej mzdy. Najväčšou položkou sú mzdy duchovných. Celkovo tvoria (pri koeficiente 1,15 - stupeň náročnosti práce) ročne sumu 5 333 497,29 €. Ďalšie náklady, ktoré ECAV musí znášať, tvoria celkovú sumu nákladov 6 289 897 €. Deficit financií je 1 291 432,29 €. Túto sumu teda treba vykryť súčasnými navrhovanými zmenami vo financovaní.

Varujem pred zdieraním cirkevných zborov. Účinok tohto bude devastačný po hmotnej stránke, ale hlavne morálnej. Je to ožobračovanie zborov, je to vydieranie! Pritom skromnosť sa na biskupských úradoch nenosí. Dnes, keď stúpa nezamestnanosť a vládne sociálna neistota v dôsledku koronakrízy, sa na všetkých biskupských úradoch kupujú nové autá a nie lacné.

Aké sú navrhované zmeny reštrukturalizácie? Základom je zbor. Musí mať právnu subjektivitu, je základným stavebným kameňom v štruktúre cirkvi. Zbory sa združujú do seniorátov. Ústredie cirkvi resp. GBÚ - má biskupa, predsedníctvo cirkvi tvorí biskup a generálny dozorca, sú štatutármi cirkvi. Reformata, s. r. o. môže fungovať samostatne za plného rešpektovania zákonov štátu i cirkevných, jej funkcia musí byť nastavená podľa nich.

Čo sa získa reštrukturalizáciou? Úspora vo výdavkoch cca 1 milión eur. Ekonomickejším využívaním majetku ECAV (Reformata a Beckovská Vieska) sa dá získať cca 100 000 €. Ponechanie ústredia či GBÚ v potrebnom rozsahu a duchovní budú platení z ústredia resp.

Cirkev rastie z lásky a obetavosti. Kresťan dá rád z požehnania, ktoré prijal. Ale nezneužívajte to. Je to prinajmenšom veľmi nepekné a nekresťanské.

Zhrnutie

V tomto článku sme si priblížili životopisy dvoch významných osobností Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku. Predstavili sme si emeritného generálneho biskupa Júliusa Fila a biskupa Jána Hroboňa. Zameriavali sme sa na ich pôsobenie, teologické názory a angažovanosť v cirkevnom živote. Tiež sme sa pozreli na históriu a súčasnosť cirkevného zboru Hranovnica a na širšie súvislosti reštrukturalizácie a financovania ECAV.

Prehľad nákladov a deficitu ECAV

tags: #novy #evanjelicky #biskup