Svätý Peter, apoštol (* ?, Betsaida, † 64/67?, Rím), pôvodným menom Šimon, je jeden z dvanástich učeníkov Ježiša Krista. Sviatok sv. Petra a Pavla sa na Slovensku slávi 29. júna. Svätí Peter a Pavol sú dvaja najvýznamnejší apoštoli. predkovia ich nazývali apoštolskými kniežatami.

Bazilika svätého Petra vo Vatikáne
Životopisné údaje
- Patrón kostolov: Borský Mikuláš, Plavecký Peter, Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica
- Sviatok: 29. jún
- Roky života: 1. storočie
- Význam mena: skala (gr.)
- Emblém: kľúče, loď, kniha, kohút, obrátený kríž
- Patrón mesta Ríma, Trieru; pápežov, stavbárov mostov, kajúcnikov, mäsiarov, sklenárov, stolárov, zámočníkov, kováčov, zlievačov, hodinárov, hrnčiarov, murárov, tkáčov, rybárov, námorníkov; pred posanutosťou, epilepsiou, besnotou, horúčkou, pred uštipnutím hadom, pred chorobami nôh, pred lúpežami
Pôvod a povolanie
Sv. Šimon Peter sa narodil v Betsaide pri Tiberiadskom jazere. Jeho otec sa volal Ján (Jonáš). Spolu s ním a s bratom Ondrejom , tiež apoštolom, boli pôvodne rybármi. Bol to Ondrej, ktorý doviedol svojho brata Šimona k Ježišovi. Vtedy mu Ježiš dal meno Kéfas, po grécky Petros, čo znamená skala. Sv. Peter sa spomedzi apoštolov najviac spomína v evanjeliách. Podľa týchto opisov si môžeme dosť presne poskladať jeho život, ale aj povahu. Zdá sa, že mal sangvinický temperament.
Sv. Lukáš opisuje situáciu, keď Šimon na Ježišovo slovo spustil sieť do mora a chytil obrovské množstvo rýb. Peter vtedy padol Ježišovi k nohám a povedal mu: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ Ježiš mu povedal: „Neboj sa, od teraz už budeš loviť ľudí.“ Odvtedy Peter chodil s Ježišom, počúval ho a nasledoval. Keď sa raz pýtal Ježiš, za koho ho pokladajú, odpovedal práve on: „Ty si Mesiáš, Syn pravého Boha.“ Kristus mu povedal: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a brány pekelné ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva. Čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi.“
Peter sa vždy spomína ako prvý v zozname apoštolov. Patril k dôverníkom Ježiša, spolu s Jánom a Jakubom. Týchto troch zobral Ježiš so sebou na horu Premenenia, pri vzkriesení Jairovej dcéry a takisto aj v Getsemanskej záhrade ich pozval k spoločnej modlitbe. Keď ich Majstra zatkli, hneď sa postavil s mečom na odpor. Zanedlho však Ježiša trikrát zaprel, hoci predtým tvrdil, že s ním pôjde všade a neopustí ho.
Po vzkriesení to bol on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, či je pravda to, čo im vyrozprávali ženy. Sv. Ján apoštol spomína ešte jednu osobitnú príhodu, ktorá sa stala po vzkriesení a je dôležitá vzhľadom na osobu Petra. Kristus sa ho trikrát spýtal, či ho má rád. Peter zakaždým odpovedá „áno“. Ježiš mu vtedy odpovedá tiež trikrát: „Pas moje ovce.“
Pôsobenie po nanebovstúpení
Po nanebovstúpení má Peter neodškriepiteľné prvenstvo medzi apoštolmi. Na jeho slovo ustanovili ďalšieho apoštola namiesto zradcu Judáša, on začína prvý hovoriť pri zoslaní Ducha Svätého. On sa spomína ako prvý, ktorý urobil zázrak, on vyniesol rozsudok nad klamstvom Ananiáša a Zafiry.
Peter potom ďalej pôsobil v Jeruzaleme. Pokrstil pohana Kornélia, čím sa otvorili brány Cirkvi aj pre pohanov, nielen pre Židov. Herodes Agrippa ho uväznil, ale v noci k nemu prišiel anjel a zázračne ho vyslobodil z väzenia. Potom horlivo účinkoval v Jeruzaleme, v Antiochii, v Korinte a v Ríme. Pravdepodobne v Ríme napísal svoj prvý list, kde hovorí o Ríme ako o Babylone.
Údaje o jeho pôsobení na čele v tom čase malej skupiny kresťanov sa značne líšia. Podľa biblie ho touto úlohou poveril osobne Ježiš. Peter sa ocitá uprostred diania v osudovom momente veľkonočného týždňa; bol to práve on, kto vo chvíli, keď Ježiša zatýkali v Getsemanskej záhrade „vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu pravé ucho“ (Mt 26, 47-55; Lk 22,47-51; Jn 18,10, 11). No o niekoľko hodín nato, keď rímski vojaci obkľúčili aj jeho, aby ho zatkli, trikrát zopakuje, že tohto dovtedy velebeného Ježiša nepozná. V tej chvíli sa rozpamätal na to, ako mu Učiteľ predpovedal, že „kohút ešte nezaspieva a tri razy ho zaprie“ (porov. Jn 13, 38).
Vo veľkonočnú nedeľu to bol zase on, ktorý spolu s apoštolom Jánom pribehli k hrobu, aby sa presvedčili, že je pravda to, čo im vyrozprávali ženy (porov. Jn 20, 1-9). Evanjelista Lukáš píše: „Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo” (Lk 24, 12). Apoštolom sa Ježiš zjavil potom: najprv Petrovi a potom Dvanástim (porov. 1 Kor 15, 5). Teda Peter, povolaný posilňovať vieru svojich bratov, vidí Zmŕtvychvstalého skôr ako oni a na základe jeho svedectva spoločenstvo zvolá: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi“ (Lk 24, 34; porov. KKC: 448, 641).
Týmto spôsobom Ježiš dal najavo, že Petrovi odpustil jeho predchádzajúce zlyhanie. No ešte väčšmi ho Ježiš vyznamenal, keď mu v prítomnosti ostatných apoštolov slávnostne povedal: “Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu. Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16, 18-19). Tieto Ježišove slová predstavujú prvotný základ, na ktorom spočíva dodnes katolícka cirkev. Zároveň nimi ustanovil Petra za jej viditeľnú hlavu a prvého pápeža.
O zásadnom význame tohto výroku pre dejiny kresťanstva svedčí aj to, že v skrátenom alebo úplnom znení býva vytesaný na nespočetných podstavcoch, na ktorých sa týčia sochy tohto apoštola. Jeho latinská mutácia v kruhopise zdobí aj dolný okraj kupoly Baziliky svätého Petra: TU ES PETRUS ET SUPER HANC PETRAM AEDIFICABO ECCLESIAM MEAM ET TIBI DABO CLAVES REGNI CAELORUM (porov. Mt 16, 18-19).
Smrť a odkaz
Zomrel mučeníckou smrťou asi roku 64 v Ríme, podľa tradície ho ukrižovali dolu hlavou na Vatikánskom pahorku. Na tom mieste teraz stojí Bazilika sv. Petra, jej svätyňa je presne nad miestom, kde sa podľa tradície nachádza Petrov hrob. Jeho relikvie sú uložené v hlavnom oltári baziliky. Zobrazuje sa ako starší muž s kľúčmi a knihou. Jeho symbolmi sú tiež obrátený kríž, loďka a kohút.
Koncom 2. storočia spisovateľ opísal udalosť, v ktorej je Peter vystavený jednému z posledných pokušení. Kráča po Via Appia, uteká pred Neronovým prenasledovaním a stretáva sa s Ježišom idúcim opačným smerom, do mesta. “Quo vadis?” spytuje sa Peter prekvapene. A Peter pochopil, že Ježiš sa chystá zomrieť namiesto neho, a posledný raz si vyberá poslušnosť.
Hoci to môže byť legenda, tento dojímavý príbeh zdôrazňuje fakt, že najvýznamnejšou zmenou v živote tohto rybára, ktorý sa stal rybárom ľudí, nebola len táto jedna, ktorá ho viedla od Galilejského mora do Ríma. Ak hľadáme sprievodcu, ktorý nás bude sprevádzať na našich cestách, asi ťažko urobíme niečo lepšie, ako zveriť sa do rúk vodcu apoštolov, ktorý doslova i obrazne kráčal po tej istej ceste ako Ježiš.
Svätý Peter je nebeským patrónom viacerých diecéz a miest. Je predovšetkým patrónom pápežov a biskupov. Uctievajú si ho rybári, stavitelia mostov, kováči, kamenári, námorníci, hodinári.

Socha svätého Petra od Michelangela
Svätý Pavol
Svätý Pavol (Saint Paul)Pôvodne nazývaný Šavol, narodil sa okolo roku 5 po Kristovi v Tarze (dnešné Turecko), významnom kultúrnom a obchodnom centre Malej Ázie. Podobne ako Peter, aj Pavol zomrel mučeníckou smrťou v Ríme počas vlády cisára Nera, pravdepodobne v rokoch 64 až 67 po Kristovi . Keďže bol rímskym občanom, bol sťatý mečom neďaleko Ostijskej cesty . Nad jeho hrobom v Ríme stojí Bazilika svätého Pavla za hradbami, dôležité miesto pre kresťanských pútnikov .
Svätý Peter a svätý Pavol spolu tvoria základné piliere Cirkvi a sú považovaní za zakladateľov kresťanskej viery . Ich odlišné cesty a charizmy sa dopĺňali v spoločnom úsilí o šírenie evanjelia. Ich spoločný sviatok 29. júna je oslavou ich jednoty vo viere a ich obrovského prínosu pre Cirkev .
| Atribúty | Svätý Peter | Svätý Pavol |
|---|---|---|
| Symboly | Kľúče, obrátený kríž, kohút, loďka | Meč, kniha |
| Smrť | Ukrižovanie dolu hlavou | Sťatie mečom |
| Pôsobenie | Jeruzalem, Antiochia, Rím | Malá Ázia, Grécko, Rím |