Nový Katechizmus katolíckej Cirkvi (KKC) je komplexný dokument, ktorý verne a organicky podáva učenie Svätého písma a živej tradície Cirkvi. Je považovaný za posledný dokument Druhého vatikánskeho koncilu a zaraďuje sa medzi tzv. veľké a univerzálne katechizmy.
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) tvorí spolu s Bibliou fundament každej veriacej domácnosti. Len poznané môže byť milované a preto by tieto dve knihy mali byť v rodinách pravidelne čítané - aby sa ruka v ruke prehlbovala viera s poznaním. KKC na viac ako 900 stranách podáva základnú náuku Katolíckej cirkvi.
Praktizujúci kresťan vďaka čítaniu KKC získava potrebné základné znalosti nielen na hĺbkové poznanie svojej viery, ale aj jej obhájenie. Nájde tu vysvetlenie týchto a ďalších okruhov:
- Modlitba
- Liturgia
- Problematika hriechu a odpustenia
- Bohatstvo a krásu sviatostí
- Desať Božích prikázaní
- Povolanie človeka k svätosti
- Vyznanie viery
- Nasledovanie Krista
- Život v Duchu Svätom
- Kresťanské spoločenstvo
Štruktúra Katechizmu
KKC, podobne ako Tridentský katechizmus, sa delí na štyri časti, ktoré Ján Pavol II. pomenoval nasledovne:
- Vyznanie viery (v čo Cirkev verí)
- Slávenie kresťanského tajomstva (sviatosti)
- Život v Kristovi (život v Duchu a Božie prikázania)
- Kresťanská modlitba (čo a ako sa Cirkev modlí)
Štruktúra tohto Katechizmu sa pridržiava veľkej tradície katechizmov, podľa ktorej je katechéza zostavená okolo štyroch „základných pilierov“: vyznanie krstnej viery (Symbol viery), sviatosti viery, život podľa viery (prikázania) a modlitba veriaceho („Otče náš“).
Katechizmus najprv vysvetľuje, v čom spočíva Zjavenie, ktorým sa Boh obracia na človeka a dáva sa mu, a viera, ktorou človek odpovedá Bohu (prvý oddiel). Vyznanie viery zhŕňa dary, ktoré Boh ako Pôvodca každého dobra, ako Vykupiteľ a Posvätiteľ dáva človeku, a usporadúva ich okolo „troch kapitol“ nášho krstu: je to viera v jedného Boha: Otca všemohúceho, Stvoriteľa; v Ježiša Krista, jeho Syna, nášho Pána a Spasiteľa; a v Ducha Svätého vo svätej Cirkvi (druhý oddiel).
Druhá časť Katechizmu vysvetľuje, ako sa Božia spása, ktorú raz navždy uskutočnil Ježiš Kristus a Duch Svätý, sprítomňuje v posvätných úkonoch liturgie Cirkvi (prvý oddiel), ale najmä v siedmich sviatostiach (druhý oddiel).
Tretia časť Katechizmu ukazuje posledný cieľ človeka stvoreného na Boží obraz: blaženosť a cesty, ktoré do nej vedú, čiže správne a slobodné konanie s pomocou Božieho zákona a Božej milosti (prvý oddiel); konanie podľa dvojitého prikázania lásky (k Bohu a k blížnemu), ako ho rozvíja Desatoro Božích prikázaní (druhý oddiel).
Posledná časť Katechizmu hovorí o význame a dôležitosti modlitby v živote veriacich (prvý oddiel). Končí sa krátkym komentárom k siedmim prosbám modlitby Pána (druhý oddiel). V nich totiž nachádzame súhrn dobier, v ktoré máme dúfať a ktoré nám chce náš nebeský Otec udeliť.
Tento Katechizmus je koncipovaný ako organický výklad celej katolíckej viery. Preto ho treba čítať ako jeden celok. Početné odkazy na okraji textu (číslice vytlačené menším písmom sa vzťahujú na iné paragrafy, ktoré sa zaoberajú tou istou témou) a vecný register na konci knihy umožňujú vidieť každú tému v spojitosti s celým obsahom viery.
Texty Svätého písma sa často necitujú doslovne, ale sa na ne iba odkazuje (skratkou „porov.“) v poznámke. Na hlbšie pochopenie takých miest treba použiť príslušné texty.
Citácie z patristických a liturgických prameňov, z dokumentov Učiteľského úradu a zo spisov svätých vytlačené menším typom písma majú slúžiť na obohatenie výkladu učenia.
Séria krátkych textov na konci každého tematického celku zhŕňa v stručných formuláciách podstatný obsah učenia.
Tento Katechizmus kladie dôraz na náukový výklad. Chce totiž pomôcť hlbšie poznať vieru.
Vzhľadom na svoj cieľ tento Katechizmus nemieni prispôsobovať výklad a katechetické metódy, ako si to vyžaduje rozdielnosť kultúr, veku, duchovnej zrelosti, spoločenského a cirkevného postavenia tých, na ktorých sa katechéza obracia. Tieto nevyhnutné prispôsobenia sú úlohou osobitných katechizmov a ešte väčšmi tých, čo učia veriacich.
Na záver tohto úvodu je vhodné pripomenúť pastoračnú zásadu, ktorú uvádza Rímsky katechizmus: „Toto je totiž tá vznešenejšia cesta, ktorú… ukázal Apoštol, keď celý zmysel svojho učenia a výchovy zameral na lásku, ktorá nikdy nezanikne.
„Keď bolo treba povedať jasne, čo robí katolíckeho kresťana katolíckym kresťanom a evanjelického kresťana evanjelickým, stal sa katechizmus tým najosvedčenejším nástrojom. Bol to práve Martin Luther, ktorý svojím katechizmom podnietil Tridentský koncil, aby v reakcii na jeho vydanie bol spísaný Rímsky katechizmus.
Ďalším dôležitým katechizmom v dejinách cirkvi bol Katechizmus pápeža Pia X., ktorý vyšiel v roku 1908. Ako približuje docent na Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku Ľuboslav Hromják, tento katechizmus bol vydaný vo forme otázok a odpovedí.
Súčasný Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC), ktorý je aj najnovší, vyšiel z podnetu svätého pápeža Jána Pavla II. To potvrdil aj emeritný pápež Benedikt XVI. slovami, že „viera ako taká je identická a aj Katechizmus Pia X.
Ako približuje české vydanie portálu Vatican news, prípravou súčasného katechizmu poveril Ján Pavol II. v roku 1986 komisiu dvanástich kardinálov, ktorým predsedal Joseph Ratzinger, vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery. Ján Pavol II. ešte predtým zvolal synodu biskupov pri príležitosti 20.
V záverečnej správe synody sa píše: „Mnoho biskupov vyjadrilo prianie, aby bol zostavený katechizmus alebo kompendium celej katolíckej náuky týkajúcej sa viery, mravov, aby sa stal takmer referenčným bodom pre katechizmy a kompendiá, ktoré sú pripravované v rôznych regiónoch.
Taliansky jezuita a bývalý riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice Federico Lombardi pre Vatican news približuje, že „rovnako ako po Tridentskom koncile zhromaždili Rímsky katechizmus v rozsiahlom a organickom texte prezentácie katolíckej náuky, tak po skončení II.
Ľuboslav Hromják hovorí, že súčasný KKC bol schválený 11. októbra 1992 apoštolskou konštitúciou Fidei depositum, ale definitívnu formu dostal 15.
Tomáš Cyril Havel pripomína, že zásluhu na dnešnom katechizme má nielen emeritný pápež Benedikt XVI., ale aj viedenský arcibiskup.
Cesta k súčasnému KKC však nebola jednoduchá. Ako uviedol Frederico Lombardi, dokonca aj mnohí teológovia a katechéti pochybovali o novom katechizme.
Kardinál Ratzinger v roku 1997 na Medzinárodnom katechetickom kongrese priznal, že „katechizmus sa svojim kritikom javil nie ako možnosť jednoty, ale ako hrozba proti vitalite a pluralite, ako pokus formuláciami spútať alebo dokonca zablokovať odvážne perspektívne myslenie, ako prostriedok disciplíny a kontroly.
Prvá verzia KKC vyšla v roku 1989 vo francúzštine a bola zaslaná na konzultáciu všetkým svetovým biskupom, kongregáciám, teologickým fakultám a odborníkom. Do Ríma prišlo vyše 24-tisíc posudkov.
V roku 1992 bol KKC uvedený, a to v deň výročia ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu.
Podľa kňaza Tomáša Cyrila Havla je dôležité mať vďaka katechizmu ucelený súbor náuky kresťanskej viery. „Spolu s tým však musíme vedieť, že to nie je všetko. Keď niekto vie celý katechizmus naspamäť, ešte neznamená, že sa to premieta aj do jeho životných postojov.
Ľuboslav Hromják si netrúfa odhadnúť, ako dlho budeme používať súčasný KKC. „Rímsky katechizmus ako ovocie Tridentského koncilu bol záväzný dlho od roku 1566 až do roku 1908. Takže je ťažké predvídať budúcnosť. Je pravdou, že dnes sa otvárajú nové otázky, do popredia sa dáva ekologická otázka, je tu internet, digitálna doba prináša príliv informácií.
Pripomína, že dnes sú tu aj nové morálno-etické otázky, ekologické a sociálne témy.
Cyril Tomáš Havel dodáva, že katechizmus môže meniť pápež, a uvádza aj konkrétny príklad, keď pápež pôvodný text katechizmu o treste smrti upravil tak, že po novom je trest z katolíckeho pohľadu neprípustná skutočnosť.
„Keďže nám katechizmus pomôže toto v konkrétnom živote napĺňať, je iste dobré, že ho máme. Rozhodne by sme mu neporozumeli, keby sme ho brali ako súbor predpisov.
Katechizmus Katolíckej cirkvi verne podáva učenie Svätého Písma a živej tradície cirkvi. Pomáha osvecovať nové situácie a problémy, ktoré sa v minulosti neobjavili.
Svojím obsahom a určením sa KKC radí medzi tzv. veľké a univerzálne katechizmy. Verne a organicky podáva učenie Svätého písma a živej tradície Cirkvi, autentického učiteľského úradu, ako aj duchovné dedičstvo otcov, učiteľov, svätcov a svätíc Cirkvi. Berie do úvahy náukové vyhlásenia, ktoré Duch Svätý v priebehu stáročí vnukol Cirkvi, a pomáha osvecovať nové situácie a problémy, ktoré sa v minulosti neobjavili.
Katechizmus Katolíckej cirkvi verne podáva učenie Svätého Písma a živej tradície cirkvi.
Delí sa na štyri časti: 1. Vyznanie viery, 2. Slávenie kresťanského tajomstva, 3. Život v Kristovi a 4. Impulz na jeho zostavenie vznikol pri príležitosti spomienky na 20. výročie skončenia koncilu.
Toto duchovné dedičstvo otcov, učiteľov, svätcov a svätíc Cirkvi považoval Ján Pavol II.
Za mimoriadne dôležité sa považuje, že katechéza má misijný charakter a pomáha katechumenom a katechizovaným primknúť sa k viere vo svete, ktorý zahmlieva zmysel pre náboženstvo. Osobitne dôležitý je význam, aký nadobúda katechéza dospelých v pláne katechizácie mnohých partikulárnych cirkví.
Pokiaľ ide o obsah katechézy, pretrvávajú tu rôzne problémy. Konštatujú sa isté náukové medzery týkajúce sa pravdy o Bohu a človeku, o hriechu a milosti a o posledných veciach. Potrebná je tu solídnejšia morálna formácia. Stretávame sa aj s neprimeraným podávaním cirkevných dejín, so slabým dôrazom na jej sociálnu náuku.
Nový Katechizmus katolíckej Cirkvi, ktorý potvrdil svojou autoritou Svätý Otec Ján Pavol II. v roku 1992, sa venuje aj otázkam, ktoré sa týkajú obrany života a spoločnosti. Katechizmus však pripomína, že účelom trestu je predovšetkým náprava neporiadku, obrana verejného poriadku a bezpečnosť osôb. Trest má prispievať k náprave vinníka.
Svätý Otec venuje pozornosť trestu smrti aj v encyklike Evangelium Vitae (Evanjelium života). Stále rastúci odpor verejnej mienky voči trestu smrti považuje za „znak nádeje" (27). V čl. 56 hovorí: „Tak v Cirkvi, ako aj v civilizovanej spoločnosti sa stále všeobecnejšie hlása požiadavka čo najviac obmedziť alebo ho úplne zrušiť... Treba dôkladne zvážiť uloženie trestu smrti... nemá sa pritom siahať k poprave páchateľa okrem prípadov absolútnej nutnosti, keď niet iných spôsobov ochrany spoločnosti.
Nemožno považovať za preukázané, že by trest smrti väčšmi ako iné prísne tresty (napr. doživotné väzenie) odstrašoval zločincov, a teda i jeho „preventívny" účinok je problematický. Odradzujúco pôsobí nielen výška trestu, ale aj vedomie, že každý zločin bude odhalený, zločinec postavený pred súd a potrestaný. Z tohto hľadiska je pre znižovanie kriminality potrebné sústrediť sa predovšetkým na dôsledné vyšetrenie a primerané potrestanie všetkých spáchaných zločinov.
Katechizmus by rozhodne nemal chýbať v knižnici žiadneho katolíka, pretože objasňuje a vysvetľuje základné pravdy našej viery. Je to presne to, čo som hľadal. Všetko pomenované, krátko, ale zároveň výstižne a plnohodnotne. Vrelo odporúčam každému, kto má nejaké otázky a nejasnosti v otázkach viery. Spolu s Bibliou by asi nemala chýbať v žiadnej knižnici. S knihou som veľmi spokojná.
Tabuľka: Štruktúra Katechizmu Katolíckej Cirkvi
| Časť | Obsah |
|---|---|
| Prvá | Vyznanie viery (v čo Cirkev verí) |
| Druhá | Slávenie kresťanského tajomstva (sviatosti) |
| Tretia | Život v Kristovi (život v Duchu a Božie prikázania) |
| Štvrtá | Kresťanská modlitba (čo a ako sa Cirkev modlí) |
KATECHIZMUS KATOLÍCKEJ CIRKVI ( 0001-0049 / z 2865 ) (Úvod + 1.Kapitola) Pápež Sv. J.Pavol II. č.1
tags: #novy #katechizmus #katolickej #cirkvi