Slovenské Veľkomoravské Hradisko Svätý Jur: História a Archeologické Nálezy

Hradisko Neštich predstavuje najstaršie zachované pozostatky staviteľstva na území mesta Svätý Jur. Okrem toho je dôkazom kontinuálneho osídlenia tejto oblasti v priebehu dvoch tisícročí a miestom, kam sa v čase nebezpečenstva utiekali celé generácie miestnych obyvateľov.

Nálezisko sa vypína nad intravilánom mesta Svätý Jur (okres Pezinok) na výbežku Malých Karpát s výškou 342 m n. m. Nálezisko dodnes identifikujú včasnostredoveké valy eliptickej akropoly a dve mladšie podkovovité predhradia, pripojené zo severozápadu.

Hradiská zohrávali v dejinách Veľkej Moravy nezastupiteľnú úlohu. Podľa poznatkov o kultúrach žijúcich na našom území vieme, že budovanie hradísk bolo typické pre Slovanov.

Doklady o pohybe ľudí sú však o niekoľko storočí staršie ako dochované valy. Zastupujú ich predmety z počiatku strednej doby bronzovej (16. − 15. stor. pred n. l.), neskôr, v dobe halštatskej (8. − 5. stor. pred n. l.), tu vzniklo výšinné sídlisko kalenderberskej kultúry, tvorené zemnicovými obydliami.

V dobe laténskej (5. − 1. stor. pred n. l) využívali výbežok ako útočisko Kelti a v dobe rímskej a v dobe sťahovania národov Germáni (1.− 6. stor.). Azda najstarším z týchto národov boli Germáni, ktorí na tomto území žili krátko po prelome letopočtov a vytvorili tu štátny útvar zvaný Vanniovo kráľovstvo. Z ich čias pochádzajú nálezy germánskych železných sekier. Rovnako sem spadá aj jeden z najnovších nálezov - strieborný denár Antonia Pia, razený v rokoch 138-161.

Záujem Slovanov o výšinnú polohu nad Svätým Jurom zaznamenávame od 2. pol. 8. storočia n. l., kedy vzniká najstaršie − eliptické opevnenie. Najstarší rozpoznaný horizont slovanského osídlenia zastupujú neskoroavarské a karolínske kovania opaskov.

Koncom 8. storočia dochádza k mocenskému úpadku avarského kaganátu a, naopak, k vzrastu moci Slovanov. Dôkazom procesu sú i pevnosti budované severne od avarskej hranice, ktoré sa na prelome 8. a 9. storočia, popri franských útokoch, podieľali na zániku avarskej ríše. Jednou z týchto pevností bolo akiste i hradisko vo Svätom Jure, ktoré sa stalo centrom okolitého regiónu.

Najpravdepodobnejšia doba vzniku hradiska sú tridsiate roky deviateho storočia. Najstaršou časťou hradiska je pravdepodobne elipsovité nádvorie v najvyššej časti vrchu, označované ako Nádvorie IV. Po jeho vzniku sa tu usadila stála posádka. Po niektorom z útokov bolo postupne vybudované aj Nádvorie III, a pri neustále narastajúcom napätí v nasledujúcich desaťročiach aj Predhradia I a II. Celý komplex tak nadobudol rozlohu 3,26 ha, z čoho na samotné hradisko pripadá asi polovica.

Po pripojení Nitrianska Moravou v roku 833 bolo hradisko zväčšené výstavbou dvoch podkovovitých predhradí. Materiálna kultúra a zväčšovanie opevnenia poukazujú na to, že najväčší rozmach dosiahlo v priebehu 9. storočia. Celková dĺžka opevneného areálu po prístavbe predhradí bola okolo 680 m. Spolu s bratislavskými hradiskami museli jeho obyvatelia za panovania Rastislava nesporne čeliť viacerým útokom Frankov.

Komplex hradiska bol podľa vtedajších zvyklostí usporiadaný tak, že v najvyššej (a zároveň najstaršej) časti sídlili význačné osoby a vojaci. Zároveň tu museli žiť aj bohaté ženy, čoho dôkazom sú nálezy bronzových náušníc. Podobné náušnice sú známe len z hradiska v Nitre (pohrebisko Lupka), čo svedčí o existujúcom prepojení medzi oboma sídlami. V druhej časti hradiska (Nádvorie III) boli usadení bežní obyvatelia. Zároveň tu museli stáť hospodárske objekty. Doložená je výroba železa, ale nie jeho spracovanie. Podľa nálezov z ostatných hradísk je vysoko pravdepodobné, že na hradisku sa musela nachádzať aj sakrálna stavba. Kvôli obrovskej rozlohe je ale jej skorý objav len málo pravdepodobný.

Výška obrannej hradby dosahuje i dnes miestami jedenásť metrov. Na akropole ju tvoril val nasypaný zo zeminy a kamenia, spevnený drevenými roštami, na čele stál kamenný múr. Val prvého predhradia bol prestavaný, fixovaný bol kolmi a trámami, z vonkajšej strany i kamenným múrom. Vznikol zrejme v priebehu 1. polovice 9. stor. Jeho účinnosť zvyšovalo zdvojenie až strojenie hradby. Ťažbou materiálu tu vznikla vnútorná priekopa. Predpokladáme, že val druhého predhradia postavili v 2. polovici 9. storočia, prípadne začiatkom 10. storočia.

Obyvatelia stavali obydlia − drevené zruby - na miestach upravených terás a prirodzených plošín. Dochovali sa po nich mierne zahĺbenia v podloží a ohniská. Desiatky predpokladaných zrubov mohli poskytnúť domov a ochranu i niekoľkým stovkám obyvateľov. Preskúmané boli i viaceré hospodárske objekty. Výnimočným nálezom z roku 2011 je na sucho kladená kamenná podmurovka zrubovej stavby, ktorú spájame s miestnou elitou.

Na hradisku musíme počítať aj s prítomnosťou kostola, v staršom období dokonca s objektom tradičného (pohanského) slovanského náboženstva. S duchovným životom je zviazaná i existencia pohrebiska.

Dokladmi o živote ľudí sú predovšetkým početné nálezy keramiky; prítomnosť rôznych vrstiev spoločnosti signalizujú nálezy šperkov (náušnice, gombíky, prstene, koráliky, závesok), súčasti výstroja a výzbroje - sekery (hlavne z polôh mimo hradiska), hroty šípov a kopijí, krúžky z brnení, dýka, skvostný strmeň, ostrohy, bočnice zubadiel, kovania a nákončia remeňov, pozornosť si zasluhujú pracovné nástroje (pílky, vrták, hladidlá, kováčske kliešte), obzvlášť zaujímavé sú nálezy železnej trosky.

Poľnohospodárske nástroje poznáme ako z hradiska (radlica, motyky, kosáky), tak i z iných miest v okolí (motyky, krájadlo).

Medzi najstaršie predmety, s ktorými možno spájať prítomnosť Slovanov patrí zlomok železnej slovanskej ostrohy s háčikom. Obzvlášť dôležité sú nálezy tzv. avarských bronzov z polohy Hradisko, ktoré si našli obľubu i u Slovanov. Jedným je bronzové prelamované kovanie s vyobrazením gryfa, nájdené na prvom predhradí. v blízkosti valu predhradia a valu akropoly Predmet je zatiaľ najstarším nálezom, ktorý možno spájať s pobytom Slovanov na hradisku. Náleží do I . Ďalšími zaujímavými nálezmi sú artefakty západného pôvodu, resp. ich deriváty, ktoré možno datovať do obdobia tzv. blatnicko-mikulčického horizontu a ich výskyt sa sčasti prekrýva s cirkuláciou avarských bronzov. Bronzom tauzovaný strmeň nájdený vo vale predhradia, železné jazykovité nákončia opaskov, členenú prevliečku, platničku zdobenú vruborezom. Neskoroavarské kovania, ako i ďalšie predmety z okolia hradiska, zjavne ukazujú na záujem o lokalitu doloženú najneskôr okolo polovice 8. storočia.

Predpokladané, nepriamo doložené staršie neopevnené sídlisko, mohlo byť vzápätí sčasti obohnané valmi na najmenej prístupnej časti - akropole najneskôr v posledných desaťročiach 8. storočia. Opevnenie sa stalo útočiskom pre obyvateľov priliehajúcej otvorenej osady. Dokladom po zánikovom horizonte tohto otvoreného sídliska je prepálená keramika, mazanica, zvieracie kosti, karolínsky strmeň, nájdený vo vale predhradia, napokon i rozloženie avarských bronzov.

Archeologický výskum a nálezy zo súkromných zbierok za posledné roky jasne dokladajú predpoklad V. Turčana, že hradisko sa pred vznikom Veľkej Moravy stalo centrom regionálnej správy, ovládaným rodiacou sa mocenskou elitou, disponujúcou vojenskou silou. Charakter nálezov z hradiska poukazuje dokonca na skutočnosť, že to bolo centrum významné, ktoré nemá mimo hradiska na Devíne v tomto čase a priestore paralelu.

Po vzniku Veľkej Moravy v roku 833 sledujeme ďalší rozmach svätojurského hradiska ako regionálneho centra a remeselného strediska. Vidíme to v rozšírení opevnenia o predhradie, ktoré sa najpravdepodobnejšie udialo po zjednotení krajín. V období 2. polovice 9. storočia zažíva hradisko rozmach, ktorý sa okrem výstavby prvého predhradia prejavil i výstavbou predhradia druhého. Pokračovanie existencie hradiska svedčí o jeho význame i po spojení krajín, kedy si Nitriansko zjavne zachovalo istú mieru samostatnosti prejavujúcu sa i v konfliktoch kniežat nitrianskych s moravskými.

Dokladmi o vojenskej zložke medzi osadníkmi sú nálezy zbraní, sekier, početných hrotov šípov, kopijí/oštepov. Dve sekery sme doposiaľ poznali z polohy Hradisko, jeden štíhly tvar a časť bradatice. V súkromných zbierkach sa však nachádza ďalších sedem sekier z tohto náleziska. Z novších nálezov si pozornosť zasluhujú predovšetkým kopije/oštepy. Z militárií sú najpočetnejšie zastúpené hroty šípov, najmä s krídelkami, menej listovité a trojlisté tvary. K výstroju jazdca patril spomínaný skvostný strmeň, ktorý akiste patril príslušníkovi vyššej spoločenskej vrstvy. Z novších nálezov sa pristavme pri ostrohách a bočniciach zubadiel. Bežnejšie nálezy predstavujú pracky opaskov. Dôležitou súčasťou výstroja bojovníka boli i nákladné drôtené košele z ktorých krúžky sme našli na viacerých miestach hradiska.

Na hradisku sa našli i početné doklady o živote jeho obyvateľov, ktoré reprezentujú predmety osobnej potreby ako sú keramické nádoby a ich zlomky, rôzne typy kovaní vedierok, nože, ocieľky. Zaujímavé sú i nálezy kľúčov. Hákovité typy zastupujú nálezy zo súkromnej zbierky. Nástroje remeselné, či ich súčasti, poznáme doposiaľ (mimo sekier) len z hradiska. Zastupujú ich čepele pílok, sekery, vrták (obr. 10: 1, 2), nožnice, šidlá, keramické závažia a prasleny, kamenné brúsiky a hladidlá. Tieto predmety dokladajú prácu remeselníkov ako je spracovanie dreva, výrobu odevnú, produkciu keramiky, doloženú nepriamo početnými nálezmi črepového materiálu, ktorá bola točená na kruhu a opatrená najmä typickými zväzkami vlnoviek a línií. Kováčsku výrobu dokladajú nálezy klieští. Súvisí s ňou i výroba polotovarov a zároveň platidiel - sekerovitých hrivien v rôznych veľkostiach, nachádzaných ako v celku, tak často aj v zlomkoch.

Dokladmi po klasickom horizonte veľkomoravského obdobia sú nálezy ženských šperkov podunajského typu reprezentovaných piatimi bronzovými náušnicami (jedna pozlátená) nájdenými na prvom predhradí, údajne v mieste prierezu valom. Do horizontu zapadá i nález pozláteného gombíka a depot pozostávajúci zo siedmich náušníc (dve byzantsko-orientálneho štýlu, z nich jedna pozlátená, druhá postriebrená), bronzového gombíka a prsteňa z chaty nájdenej na akropole, spolu s celou nádobou, hrotom oštepu a dýkou. Zdá sa, že obydlie zaniklo požiarom. Vzhľadom na obsah depotu môžeme uvažovať o zániku objektu niekedy koncom 9. až v priebehu 1. pol. 10. storočia.

Z ďalších slovanských šperkov spomenieme kotúčovitý sklenený korálik, sklený gombík, bronzový, vybíjaním zdobený štítok prsteňa. Dnes vieme, že obyvatelia stavali obydlia na miestach upravených terás, ako i v miestach prirodzených plošín.

Pomerne dobrú predstavu máme o obydliach obyvateľov, ktoré zastupovali zruby. Pokiaľ ide o počet obydlí, ťažko ho stanoviť. Rádovo to mohli byť desiatky zrubov poskytujúce prístrešie, v najväčšom rozmachu, i niekoľkým stovkám obyvateľov. Na hradisku sa tiež nachádzalo niekoľko neobytných, zväčša menších objektov hospodárskeho charakteru. Mohlo ísť o šopy, chlievy či stajne. Jamy predstavovali chladničky na potraviny. Zjavná je prítomnosť výrobných objektov. Nepriamo je doložená nálezmi kováčskych klieští a strusky, o ktorých sme sa zmienili.

Konštrukcia hradby na akropole bola tvorená zeminou s kamením spevnenou drevenými trámami nad sebou - azda roštami. Zo strany predhradia sa zistil kamenný múr (šírka hradby minimálne 4,5 m). Z vonkajšej strany bola vykopaná priekopa kónického tvaru (šírka 2,6 a hĺbka 1,5 m). Vnútorná priekopa tu skúmaná nebola. Tento najstarší opevnený areál bol dlhý okolo 325 m a široký najmenej 170 m.

Opevnenie prvého predhradia zaniklo požiarom. Kedy sa tak udialo, ťažko povedať. I po opustení bolo počas zvyšného stredoveku hradisko refúgiom. Val prvého prehradia bol dvakrát prestavovaný, postavený zo zeminy fixovanej kolmi a trámami, z vonkajšej strany opatrený kamenným múrom (pôvodne 3 m, po prestavbe 4,5-5 m). Účinnosť opevnenia zvyšovalo zdvojenie hradby prvého predhradia. Val druhého predhradia, ako i prestavba prvého sa zrejem uskutočnili v priebehu druhej polovice 9. alebo začiatkom 10. storočia. Súčasťou opevnenia boli i priekopy vykopané pred valmi. Celková dĺžka opevneného areálu po prístavbe opevnení predhradí dosiahla približne 680 m, vrátane nízkeho valu druhého predhradia, ktorý dosiaľ nebol skúmaný.

Po Svätoplukovej smrti došlo záverom 9. storočia k destabilizácii ríše v dôsledku rozporov panovníka Veľkej Moravy Mojmíra II. so svojím bratom Svätoplukom II., kniežaťom Nitrianska. V tomto nepokojnom období zohralo hradisko dôležitú úlohu pri ochrane obyvateľstva. Po roku 907 sa osud oslabenej Veľkej Moravy definitívne spečatil pod vojenským tlakom staromaďarských kmeňov, ktoré sa stali mocenským hegemónom na strednom Dunaji. Nitriansko bolo začlenené do vznikajúceho stredovekého Uhorska.

Rozpad mocenskej štruktúry prežili len centrálne opevnené sídliská. V priebehu 1. polovice 10. storočia bolo hradisko refúgiom. Zastúpenie nálezov na hradisku je dočasne prerušené na konci 10. storočia. V nasledujúcich asi 200 rokoch bolo opäť len dočasným úkrytom v čase útokov. Tento stav sa zmenil až s príchodom grófov zo Svätého jura a Pezinka, za ktorých vlastníctva sa trvalé osídlenie obnovilo pre obdobie od začiatku 13. až do konca 14. storočia. Oni nechali vybudovať palácovú stavbu, vodovodnú cisternu a hlinené potrubie v dĺžke asi 3 kilometre. Napriek tomu, že grófi sa postarali o prestavbu hradiska, už o niekoľko desaťročí neskôr pristúpili k stavbe kamenného hradu na kopci na druhej strane doliny. Stalo sa tak pravdepodobne po tatarskom vpáde v roku 1241. Po ich presídlení na hrad Biely kameň bola na pôvodnom hradisku ešte dlhší čas udržiavania stála posádka.

V roku 1209 daroval panovník Svätý Jur do rúk grófa Šebeša, ktorý zrejme na akropole vybudoval svoje prvé dočasné sídlo. Za jeho pozostatok sa považuje palácová stavba s vežami na suchej podmurovke. Z týchto čias pochádza i maltou murovaná kamenná cisterna a brána. Cisterna sa napĺňala vodou z prameňa pomocou unikátneho keramického potrubia, ktorého zhotoviteľmi boli akiste italskí majstri. Z týchto čias pochádza z hradiska keramika, hroty šípov, bronzový prsteň, ostroha s kolieskovým bodcom a iné nálezy.

Hradisko bolo po vybudovaní hradu Biely kameň v priebehu 13. storočia opustené.

V čase stredovekého osídlenia bolo nutné zabepečiť neustálu dodávku pitnej vody do priestorov hradiska. Na to slúžilo hlinené potrubie budované v dĺžke niekoľkých kilometrov, ktoré vytvorilo prepojenie hradiska s prameňom mimo systému valov. Potrubie bolo vyrobené z hliny. Jednotlivé jeho časti merali 55 -58 cm, svetelnosťou potrubí 8,5-13,0 a 7,7-13,0 zapadali jednotlivé časti dokonale jedna do druhej. Okrem rúr obsahovalo aj šachtičky, ktoré slúžili na jeho odvzdušňovanie ale aj zachytávanie nečistôt a kalu. Jednotlivé časti potrubia sú objavované už niekoľko desaťročí pri rôznych výkopových prácach.

Neštich patrí medzi slovanské hradiská s pomerne jednoduchým prístupom a jasným a prehľadným označením. Prejdete cez centrum Jura, na kruháči rovno, okolo známeho stredovekého kostolíka s úžasnou akustikou (nahrávali sa tu niektoré významné kvalitné CD - napr. projekt Mater od Godára), potom sa cesta rozdvojuje, pre auto je jednoduchšie ísť vpravo, a asi po 150 metroch je parkovisko. Ďalej pokračuje asfaltka so zákazom vjazdu. Zdatní turisti sa nemusia okúňať a môžu sa vydať priamo skrz vrstevnice po prudkom svahu a dostanú sa priamo na hradisko, pohodlnejší pôjdu po asfaltke, pričom po niekoľkých sto metroch sa asfaltka rozdvojuje. Tu treba zabočiť vľavo a na vrchole kopca opäť vľavo a ste na hradisku. Pred vonkajším valom je veľký kameň s vytesaným nápisom "Veľkomoravské hradisko" a vedľa neho nájdeme veľmi pekne spracovanú informačnú tabuľu o histórii hradiska.

Prvé výkopy na nálezisku údajne vykonali piaristi ešte pred prvou svetovou vojnou. Na existenciu hradiska odbornú verejnosť v 20. rokoch minulého storočia upozornil J. Eisner a Š. Janšák, ktorý nálezisko aj geodeticky zameral. Prvý profesionálny výskum lokality vykonalo Slovenské národné múzeum pod vedením Ľudmily Kraskovskej v rokoch 1957, 1958 a 1962. V priebehu jej výskumu sa v dvadsiatich archeologických sondách zistilo osídlenie z doby halštatskej, z 13. − 14. storočia, a predovšetkým z 9. − 10. storočia.

Význam hradiska, zvýraznený nálezmi „hľadačov pokladov“, viedol k obnoveniu archeologického výskumu. Pri výskume realizovanom Malokarpatským múzeom v Pezinku pod vedením autora tohto príspevku sa v rokoch 2006 - 2009, 2011 a 2012 získali doklady o pobyte ľudí aj v iných obdobiach, pričom sa prehĺbili poznatky o slovanskom osídlení. Pre potreby výskumu bolo hradisko geodeticky zamerané pracovníkmi Archeologického ústavu SAV (E. Blažová, M. Bartík) a na vrcholových plošinách prvého predhradia a akropoly sa vykonal geofyzikálny prieskum (J. Tirpák). V rokoch 2006 sa výskum uskutočnil v spolupráci s V. Turčanom (Archeologické múzeum SNM) a v roku 2007 v spolupráci s P. Šalkovským (AÚ SAV). Plán hradiska (E. Blažová, M. Bartík).

Aktuálne výsledky výskumov vyšli v publikácii Zo starších dejín Svätého Jura“ 2010 Kolektívna monografia (spolu s ďalšími knihami sa dá kúpiť v Malokarpatskom múzeu v Pezinku).Výstava Malokarpatského múzea v Pezinku (8. 11. 2012 − 3. 2. 2013). Artefakty uložené v šiestich vitrínach dopĺňa jedenásť informačných tabúľ s obrazovou prílohou. Výstava návštevníka zoznámi s najstaršími známymi pamiatkami od strednej doby bronzovej cez dobu halštatskú, laténsku, dobu rímsku a dobu sťahovania národov až do čias včasného a vrcholného stredoveku. Najväčšia pozornosť sa oprávnene venuje slovanskému osídleniu v 8. - 10. storočí, keď bolo hradisko významným regionálnym hospodársko-správnym centrom Nitrianskeho kniežatstva a Veľkej Moravy. Zaujímavosťou je prezentácia voľne uloženého unikátneho vodovodného potrubia z 13. storočia. Počas prehliadky výstavy sa môže návštevník prostredníctvom videozáznamu krátko ponoriť do prác na výskume svätojurského hradiska. Výstava potrvá do 3. 2. 2013.

PhDr. Július Vavák, PhD. Vyštudoval archeológiu a históriu na Filozofickej fakulte UKF v Nitre, kde pokračoval v rigoróznom a doktorandskom štúdiu archeológie. Pracuje v Malokarpatskom múzeu v Pezinku.

Kraskovská, Ľ.: Veľkomoravské hradisko v Jure pri Bratislave (Výskumy na Hradisku). In: Sbor. SNM 57.

Vavák, J.: Nové poznatky k najstarším dejinám Svätého Jura. In: Zo starších dejín Svätého Jura. Obrazová príloha: J. Vavák, Malokarpatské múzeum, E. Blažová, M. Bartík.

PhDr. Neštich 5. 1. Neštich je jedno z mála hradísk, kde stále prebieha výskum (Dr. Aj Vy sa môžete podieľať na zveľadení našej stránky. Taktiež fotky zo Slovanských nálezov v zahraničí (najmä Maďarsku a Rakúsku) sú veľmi zaujímavé - ak niekto bol v múzeách napr. vo Visegrade, Novohrade, Ostrihome, Zalavári atď. a podarilo sa mu nafotiť slovanské šperky, zbrane, črepy a podobne, budem mu veľmi vďačný ak sa s nami o tie fotky podelí.Platí to aj pre náhodných nálezcov, ktorí majú doma v pivnici či na povale zaujímavé nálezy, na ktoré sadá prach a s ktorými sa boja oficiálne pochváliť. Možno sami neviete aké poklady vlastníte.

tags: #slovenske #velkomoravske #hradisko #svaty #jur