História a vývoj
Podľa šéfa združenia Jána Gašpierika postavili jednoloďový kostol s predstavanou vežou v druhej tretine 14. storočia. Je však možné, že išlo len o prestavbu už stojaceho objektu. V roku 1368 Dominik Balog požiadal o povolenie postaviť kostol v Stránskom, lebo jeho dedina je ďaleko od rajeckého kostola sv. Ladislava.„Pre zimu, dážď alebo rozvodnenie nemôžu obyvatelia Stránskeho dochádzať do Rajca,“ zdôvodnil vo svojej žiadosti. Rajecký farár so stavbou súhlasil pod podmienkou, že od Dominika Baloga dostal jednu kobylu, žriebä, jednu kravu a jedno teľa. Ďalej farár žiadal, aby mu od kráľovskej kúrie vysúdil na vlastné trovy od neoprávneného držiteľa mlyn, ktorý patril rajeckej fare. Balog všetko prisľúbil a tak sa kostol mohol stavať.
Sakrálna stavba však počas svojej existencia prešla viacerými úpravami. V období renesancie boli realizované úpravy interiéru a kvôli statickým poruchám kostola boli zosilnené konštrukcie pristavaním oporných pilierov v exteriéri. Statické opatrenia boli realizované aj na konci 17. storočia, pričom boli vtedy zamurované aj dve okná vo svätyni.Nešťastné zemetrasenie a chátranie
Veľké nešťastie postihlo Kostol sv. Heleny v roku 1855, keď okolie Žiliny zasiahlo silné zemetrasenie a narušilo už beztak krehkú statiku kostola. V roku 1877 bol preto kostol uzavretý. Od vtedy kostol postupne chátral.Ruina je typická svojou naklonenou vežou s prasklinou, čo je následok zemetrasenia, ktoré kostol postihlo v roku 1858. V roku 1963 bola ruina Kostola sv. Heleny vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku.Interiér Kostola
Jednoloďovú drevenú zrubovú stavbu so sedlovou strechou pravdepodobne upravili podľa vzoru staršieho dreveného kostolíka sv. Alžbety v Zábreži, na ktorý sa vonkajšou architektúrou nápadne podobá. Malá pravouhlá svätyňa je otočená na východ, vstup z otvoreného podvežia na západ.
Súčasný stav a obnova
Kostol je kultúrnou pamiatkou a v súčasnosti nie je prístupný pre verejnosť. Do roku 1994, kedy v Trnovom dokončili nový kostol sv. V súčasnosti sa o kostol stará správca pamiatky - Občianske združenie Obnova Slovenskej Zeme, ktoré usiluje o jeho záchranu.Pod archeologickým dozorom očistili kostol od stavebného odpadu, odstránili náletovú vegetáciu, upravili okolie pamiatky, odstránili návažku a suť, ktorá nepriaznivo vplývala na statiku objektu.Deštrukcia spôsobená statickými poruchami terénu a samotnej stavby pokračovala aj v 20. storočí. Interiér kostola sa stal čiernou skládkou odpadu na miestnom cintoríne a zarástol náletovou zeleňou. Objekt bol v havarijnom stavebno-technickom stave, hrozili mu veľké úbytky a zrútenie značných objemov muriva.Z pamiatky sa podľa neho zachovalo približne 70 až 80 percent. Je reálne ju opraviť, ale všetko je závislé od financií. Zabezpečili sme ohradenie, zákaz vstupu pod staticky narušené časti objektu a odstránili sme kriticko-havarijný stav konštrukcií. Tiež potrebné výskumy a stavebno-technické posudky pri záchrane pamiatky - zameranie skutkového stavu (3D laserové zameranie a 2D dokumentácia), statický prieskum a posúdenie zrúcaniny, architektonicko-historický výskum s návrhom obnovy, monitorovanie priestorových deformácií objektu.Spoluprácu s obcou, ktorá je majiteľom pamiatky a mladými dobrovoľníkmi vyzdvihla členka OZ Iveta Gašpieriková. Mladšia generácia má k tejto pamiatke oveľa lepší vzťah. Sú radi, že sa na tom niečo robí. Bola tu iba hromada sutín a keď tu napríklad pár rokov neboli, zostanú užasnutí, čo sa objavilo. Kostolík obnovujeme vďaka spolupráci s Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR. To nám veľmi pomohlo, pretože dobrovoľné činnosti sa dajú robiť zadarmo - kopať, odvážať. Ale stavebný materiál a lešenie je potrebné zakúpiť. Vďaka nim sa to udialo a je to tu zastabilizované.Kostol svätej Heleny v obci Stránske je obľúbeným cieľom turistov a milovníkov histórie, ktorí prechádzajú Rajeckou dolinou.
Prístup ku Kostolu
Ruina Kostola sv. Heleny sa nachádza na cintoríne, na okraji obce Stránske. Obec sa rozprestiera juhovýchodne od Rajeckých Teplíc a Žiliny na rozhraní Rajeckej kotliny a Lúčanskej Malej Fatry. Ak prichádzate autom, tak parkovať je možné v centre obce alebo v blízkosti miestneho cintorína, kde sa kostol nachádza. Je na to vyhradené menšie parkovisko poniže cintorína.K ruine kostola z Rajeckých Teplíc vedie niekoľko cyklotrás, ktoré ďalej prechádzajú Rajeckou dolinou. Na bicykli sa tu dostanete vcelku rýchlo. Za zhruba 40 - 60 minút sem viete prísť pešo z centra Rajeckých Teplíc po poľnej ceste, ktorá sa napája na ulicu M.R. Štefánika a 1. Ku Kostolu sv. Heleny samozrejme viete prísť aj verejnou dopravou. Do Stránskeho premávajú autobusy zo Žiliny a Rajca.Ruina Kostola sv. Heleny sa rozkladá v nižšej časti cintorína v obkolesení hrobov. Okolo ruiny prechádza chodník, ktorý uľahčuje pohyb naprieč cintorínom. Na kostole prebiehajú rekonštrukčné práce, takže v jeho blízkosti, či vo vnútri môžete naraziť na stavebný materiál, prípadne lešenie. Ruinu si však viete bez problémov pozrieť zo všetkých strán, prípadne vojsť dovnútra.Ruina Kostola sv. Heleny je prístupná bez obmedzení a poplatkov po celý rok. Ruinu sme navštívili viac krát a brána na cintorín, či už spodná, alebo horná bola vždy otvorená.Podrobný prehľad Vlastivedných zborníkov Považia:| Zborník | Rok vydania | Obsah |
|---|---|---|
| Vlastivedný zborník Považia I | 1957 | Dejiny Žiliny, archeologické nálezy |
| Vlastivedný zborník Považia II | 1959 | Robotnícke hnutie, ľudové liečenie |
| Vlastivedný zborník Považia IV | 1961 | Revolučné hnutie, martinské memorandum |
| Vlastivedný zborník Považia V | 1962 | Politické a hospodárske boje, dejiny Rajca |
| Vlastivedný zborník Považia VI | 1964 | Komunistické hnutie, slovenské osídlenie |
| Vlastivedný zborník Považia VII | 1965 | Boj za ochranu republiky, ľudové rezbárstvo |
| Vlastivedný zborník Považia VIII | 1966 | Výskum sídliska z doby rímskej, zbojníctvo |
| Vlastivedný zborník Považia IX | 1968 | Výskum slovenských mohýl, protifašistický odboj |
| Vlastivedný zborník Považia X | 1970 | Archeologické nálezy, erb mesta Žilina |
| Vlastivedný zborník Považia XI | 1972 | Právne postavenie mešťanov, ľudový interiér |
| Vlastivedný zborník Považia XII | 1976 | Archeologické nálezy, dejiny Ilavy |
| Vlastivedný zborník Považia XIII | 1978 | Sídlisko zo staršej doby kamennej, osobné mená |
| Vlastivedný zborník Považia XIV | 1980 | Poľnohospodárstvo a priemysel, fašiangové zvyky |
| Vlastivedný zborník Považia XV | 1985 | Archeologické nálezy, historiografia pohraničia |
| Vlastivedný zborník Považia XVI | 1991 | Archeologické nálezy, profil J. K. Tombora |
| Vlastivedný zborník Považia XVII | 1994 | Osídlenie Rajca, dejiny školstva v Žiline |
| Vlastivedný zborník Považia XVIII | 1996 | Hrad Strečno na pohľadniciach, školstvo v Žiline |
| Vlastivedný zborník Považia XIX | 1998 | Sakrálna tvorba, drotárske zbierky |