Rozkrojené jablko: zabudnutá vianočná tradícia so silným významom

Ovocie neodmysliteľne patrí k vianočným sviatkom. V mnohých slovenských rodinách je po celé generácie zaužívaný zvyk priečne prekrojiť jablko na polovicu. Pomocou týchto štedrovečerných zvykov naši predkovia nazerali do budúcnosti.

Ako sa krája jablko na Vianoce?

Pravidlá pre veštenie z jablka

Aby ste podľa krájania jablka na Vianoce mohli vyvesiť, či budete v budúcom roku zdraví a šťastní, držte sa rovnako ako naši predkovia hneď niekoľkých pravidiel:

• Vždy kolmo na os: Chcete z jablka počas Štedrého večera vyveštiť, či sa budete v budúcom roku tešiť dobrému zdraviu? V tom prípade si dajte veľmi záležať na tom, akým spôsobom tento sladký plod krájate.
• Jablko na Vianoce vždy krájajte kolmo na os v jeho strednej časti. Jedine tak budete môcť podľa tvaru jadrovníka zistiť, čo vás v nasledujúcom roku čaká.
• Po štedrovečernej večeri: Zaujíma vás, kedy sa počas Štedrého večera krája jablko? Tento zvyk prichádza na rad presne po štedrovečernej večeri, a to spoločne s púšťaním lodičiek z orechových škrupín alebo liatím olova.
• Až potom by podľa tradície malo nasledovať rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.

Význam rozkrojeného jablka

Aké má rozkrojené jabĺčko význam? Rozkrajovanie jabĺčka má v závislosti od regiónu a dokonca aj zvykov jednotlivých rodín množstvo významov. Okrem toho, že by sa z neho malo ujsť každému pri stole, vraj sa z neho dá aj vyveštiť.

• Ak vo vnútri rozkrojeného jablka na Štedrý večer nájdete hviezdičku z jadrovníka, znamená to, že budete v nasledujúcom roku zdraví a šťastní.
• Pokiaľ ale v rozkrojenom jabĺčku uvidíte krížik alebo nájdete červa, značí to chorobu a nešťastie, alebo dokonca smrť.

Prajete si nájsť v rozkrojenom jablku hviezdičku? Svojmu zdraviu a šťastiu v budúcom roku môžete napomôcť tak, že k vianočnému krájaniu vyberiete na prvý pohľad zdravé jablko.

História a priebeh tradície

Zvyčajne sa tak robí hneď po úvodnom vinši počas štedrovečernej večere alebo po úvodnej oblátke s medom a do kríža natretým cesnakom (cesnak mal podporiť zdravie a zahnať zlé sily). Na tento účel sa vyberie červené jablko, ktoré by malo byť najkrajšie z dostupných. Úloha prekrojiť červené jabĺčko bola povinnosťou hlavy rodiny, teda otca. Aj vtedy, ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú „chybičku krásy,“ to bolo znamením toho, že do rodiny zavíta choroba.

Naši predkovia veštili na Vianoce z jabĺk aj inak:

• Slobodné dievčatá napríklad olúpali na jeden záťah celé jablko tak, aby vznikla čo najdlhšia možná špirála. Vzniknutou šupkou zatočili trikrát nad hlavou a potom ju hodili za seba.
• Tvar šupky, ktorá spadla na zem, potom mala predstavovať počiatočné písmeno mena ich budúceho ženícha.
• Pomocou jablka sa tiež hospodári snažili zistiť, aká bude úroda. Na Štedrý deň ponorili do vody celkom 12 jadierok, ktoré predstavovali mesiace v budúcom roku. Koľko jadierok zostalo nasledujúce ráno ponorených, práve toľko mesiacov malo byť úrodných.

Štedrý deň a večera

Celý štedrý deň v minulosti prebiehal ako akási duchovná príprava na štedrú večeru. Chystalo sa jedlo, zdobil sa stromček, vyrábal sa betlehem, kŕmili sa zvieratá v hospodárstve. Samotná štedrá večera je najmä v kresťanstve vyvrcholením celého dňa a oslavou narodenia Ježiška.

Pre mnohé rodiny znamenala štedrovečerná tabuľa aj prezentáciu, čo všetko v tom roku vypestovali. Nemohlo chýbať obilie, ovocie, mak, strukoviny, med, cesnak, či sušené slivky. Ovocie tiež zohráva počas Štedrého dňa na mnohých miestach funkciu pôstneho jedla. Hoci sa počas dňa nemohlo jesť prakticky nič, ovocie bolo povolené.

Ďalšie vianočné zvyky a tradície

K tradičným vianočným zvykom patrí aj hádzanie orechov do všetkých kútov v izbe. I keď tento zvyk dnes vyzerá zábavne, kedysi znamenal spomienku na všetkých zosnulých z rodiny. Okrem hádzania orechov poznáme aj ďalšiu orechovú tradíciu. Hlava rodiny rozbije postupne štyri orechy - pričom každý z nich symbolizuje jedno ročné obdobie. Podľa toho, ktorý orech v poradí je zdravý a dobrý, v tom ročnom období bude aj v rodine panovať zdravie. A naopak.

Ďalším zvykom, ktorý má za cieľ podporiť súdržnosť a spolupatričnosť rodiny je delenie všetkého ovocia na toľko častí, koľko členov rodiny sedí pri štedrovečernom stole.

Medzi ďalšie tradičné vianočné zvyky patria:

• Natieranie oblátok medom a cesnakom
• Rybia šupinka do peňaženky
• Jedno miesto pri stole navyše
• Zlaté prasiatko a pôst
• Bozk pod imelom

Vianočné zvyky v zahraničí

Aj v zahraničí sa môžeme stretnúť so zaujímavými „ovocnými“ či „zeleninovými“ zvykmi. V niektorých oblastiach Nemecka je tradíciou ukrývať na stromčeku zvláštnu ozdobu - napodobeninu zaváranej uhorky.

Aj Amerika pozná vianočné ovocné koláče. Napríklad, v Colorade sa 3. januára každoročne koná Deň ovocných koláčov a nečudo, že sa tento dezert stal zdrojom žartov mnohých komikov. Napríklad v roku 1985 americký komik Johnny Carson povedal: „Najhorší vianočný darček je ovocný koláč.

Určite poznáte biskupický chlebíček alebo podobné recepty, ktoré obsahujú orechy a sušené ovocie. Podobný koláč je obľúbený medzi Britmi, dokonca až tak, že princezná Diana aj Kate Middleton ho podávali na vlastných svadbách. Je to zmes sušeného ovocia, orechov, múky, cukru, vajec a brandy.

tags: #jablko #rozpolene #vianoce