Obec Bojná leží v juhovýchodnej časti Považského Inovca a čiastočne v severozápadnej časti Nitrianskej pahorkatiny. Nadmorská výška stredu obce je 206 m n. m. Obcou preteká potok Bojnianka.
Medzi oblasti s viac-menej kontinuálnym osídlením od príchodu Slovanov na územie Slovenska patrí východné predhorie Považského Inovca. Najstaršie nálezy sú datované do mladšej doby kamennej, sídliskové objekty sa našli aj z doby bronzovej a po vláde Keltov a Germánov si územie podmanili Slovania. Sídliská Valy sú predpokladom, že v období Veľkej Moravy bolo obývané aj územie súčasnej obce. Jej názov zrejme vychádza z praslovanského slova „bojňa“, označujúceho usadlosť v blízkosti miesta s vojenskou posádkou, ktorej prítomnosť na hradiskách je doložená. Prvá písomná zmienka o Bojnej pochádza z roku 1424.
Poloha v blízkosti významnej cesty napomohla rýchlemu rozvoju osady na vinohradnícke mestečko. Prosperitu zastavil pustošivý útok osmanského vojska roku 1530, kedy bola polovica domov vypálená. Remeslá, trhy, jarmoky a najmä vinohradníctvo pomohlo k opätovnej prosperite, čoho dôkazom je zachovalý erb so strapcom hrozna a vinohradníckym nožíkom.
V obci je neskorobarokový rímskokatolícky kostol Všetkých svätých z roku 1786. Okrem neho je v obci aj synagóga z 19. storočia. Sakrálny objekt má sedlovú strechu, maurské nárožné minarety a neorománsky oblúčkový vlys. Interiér synagógy sa nezachoval. Okrem nej je v obci aj židovský cintorín, ktorý je neudržiavaný, náhrobné kamene sú poškodené a čiastočne rozkradnuté.
Archeologické nálezisko Valy (Bojná)
História farnosti Bojná
Zo starších kanonických vizitácií a z cirkevných schématizmov sa dozvedáme, že fara v Bojnej existovala už v roku 1400. Bojňanská farnosť patrila do ostrihomského arcibiskupstva (arcidiecézy). Nachádzala sa v nitrianskom archidiakonáte a v topoľčianskom dekanáte. Z roku 1424 existuje zmienka o farárovi Martinovi z Bojnej, ktorý údajne zviedol ženu tunajšieho obyvateľa Martina Miklíka. V roku 1518 bola fara v rukách evanjelikov. Ako duchovný správca tu pôsobil farár Šimko.
Presnejšie údaje o stave fary a kostola nám poskytuje kanonická vizitácia, ktorú nariadil uskutočniť ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh v roku 1559. Vizitátor zaznamenal, že v Bojnej sa nachádza novopostavený kostol k úcte Všetkých svätých, ktorý je v dobrom stave. Kostol dal postaviť tunajší zemepán Ondrej Bonaventura Báthori (+1566), toho času obyvateľ Šintavy. Tento renesančný kostol postavili pravdepodobne na mieste starého románskeho kostola.
Hnuteľný inventár kostola tvorili tri strieborné pozlátené kalichy, jeden strieborný kríž, medená monštrancia, strieborný pacifikál a šesť kňažských ornátov. Pôsobil tu farár menom Blažej, ktorý bol síce ženatý, avšak obrady vykonával podľa katolíckych zvyklostí. Treba poznamenať, že farár Blažej do roku 1560 odbavoval služby božie aj v Blesovciach, filiálke Bojnej.
Ďalšiu vizitáciu fár nitrianskeho archidiakonátu uskutočnil o rok neskôr vikár Michal Segedín. Ako patrónov kostola v Bojnej uviedol Báthoriovcov a zemanov Dežerických. Za nového správcu bojňanskej farnosti bol vymenovaný farár Hieroným (Jeronimus), ktorého vysvätil nitriansky biskup Štefan Podmanický (1505 - 1530). Vyslaný decimátor Vavrinec Herczegh (vyberač cirkevných desiatkov) takisto navštívil Bojnú a zaznamenal, že ku kostolu od nepamäti patria 4 jutrá oráčin a 6 vinohradov.
Tunajší zemskí páni však konvertovali na luteránsku vieru a tak zakrátko faru obsadili evanjelickí kazatelia. Bojňanská fara bola v rukách evanjelikov vyše 100 rokov. Po prinavrátení fary katolíkom v roku 1674 sem nastúpil katolícky kňaz Ján Havajka. V máji 1675 ho vystriedal jeho synovec Michal Havajka, ktorý v Bojnej pôsobil až do roku 1681. V apríli 1681 zaujal uprázdnené miesto na fare Ján Zvaček. Po vyše 20-ročnom účinkovaní ho v roku 1702 vystriedal farár Ján-Jozef Miletič. Po Miletičovi tu v rokoch 1710 - 1733 účinkoval František Papánek. Ten v Bojnej aj zomrel.
Kostol dal v roku 1775 obnoviť až jeho nástupca Juraj Adamovič. Obnova však dlho nevydržala. V tomto starom kostole sa nachádzali krypty - rodinné hrobky tunajších i malodvorianskych zemepánov Méreyovcov, Justhovcov, Beréniovcov a Gulíkovcov. Kostol bol malý a ďalej chátral. Preto farár Juraj Újazdovsky pri kanonickej vizitácii v roku 1778 žiadal postaviť nový kostol. Celkom dokončiť stavbu kostola sa podarilo až jeho nástupcovi Matejovi Fabríciusovi. Náklady na stavbu kostola hradil gróf Ján Nepomuk Erdödy z Hlohovca. Menšou sumou na výstavbu prispeli aj šľachtici z okolitých obcí - Ján Zerdaheli z Hajnej Novej Vsi, biskupský provizor Štefan Sélley z Kokošovej, Jozef Justh z Malých Dvorian, Mária Sélleyová, vdova po Adamovi Méreyovi a kanonik Gabriel Zerdaheli (neskôr banskobystricklý biskup).
Farár Matej Fabrícius (rodák z Jacoviec) pochádzal zo zemianskej rodiny, ktorá mala korene v Slovenskej Ľupči. V Bojnej pôsobil vyše 20 rokov. Zomrel dňa 3. januára 1803. Bol pochovaný na miestnom cintoríne. Po Matejovi Fabríciusovi vymenovali za bojňanského farára Jozefa Kmeťka, ktorý tu predtým pôsobil 10 rokov ako kaplán. Do úradu ho 1. novembra 1803 slávnostne uviedol krušovský farár a topoľčiansky archidiakon (dekan) ThDr. Alexander Rudnay - neskorší prímas.
V 18. a 19. storočí tvorilo topoľčiansky dekanát 9 farností. Boli to Bojná, Jacovce, Krušovce, Malé Hoste, Nadlice, Prašice, Šišov, Topoľčany a Závada.
Podľa údajov z vizitácií existovala na bojňanskej fare matrika už v druhej polovici 17. storočia, presnejšie od roku 1689. Farár František Papánek začal písať novú matriku narodených, sobášených a zomrelých v roku 1721. Do matričného obvodu patrili obce a osady farnosti Bojná, čiže: Blesovce, Bojná, Hajná Nová Ves, Malé Dvorany, Čížovec a Holotka. Do matrík boli zapísaní aj niektorí obyvatelia z neďalekej Kokošovej a Vítkoviec, teda z obcí susednej jacovskej farnosti.
Vizitácie z 19. a 20. storočia sa zmieňujú aj o hnuteľných pamiatkach kostola. Hlavný klasicistický oltár pochádza z roku 1800. Zdobili ho oltárne sochy sv. Kláry, sv. Barbory, sv. Jána Nepomuckého a sv. Terézie. Oltárny obraz Všetkých svätých daroval kostolu statkár Ignác Linzbóth z Malých Dvorian v roku 1869. Má rozmery 192 x 320 cm a namaľoval ho Konrád Švestka (Conrad Schvesztka), františkán z Hlohovca alebo z Bratislavy. Ignác Linzbóth takisto prispel na opravu organa a na zhotovenie nových píšťal. Kazateľnica štvorcového pôdorysu pochádza zo začiatku 19. storočia. Zdobí ju reliéf s motívom rozsievača. Na kazateľnici stoja 3 sochy evanjelistov a anjelik Putti. Súsošie kazateľnice predstavuje sv. Michala archanjela s diablom. Vo výklenkoch v hlavnom priečelí kostola boli umiestnené kamenné sochy evanjelistov sv. Matúša (s anjelom), sv. Mareka (stojacom pri levovi). Sochy ďalších dvoch evanjelistov, sv. Lukáša a sv. Jána, sú na podstavcoch a boli renovované v roku 1999.
Pri kostole je na podstavci umiestnená kamenná socha Nepoškvrnenej P. M. stojacej na zemeguli - tzv. Immaculata, ktorú dal začiatkom 18. storočia postaviť gróf Juraj Beréni z Horných Obdokoviec. V roku 1832 sochu s prispením rodiny Boleslavskej obnovili. Nový podstavec a kamenný stĺp pod sochu zhotovili v roku 1850.
Za posledné obdobie kostol Všetkých svätých prešiel mnohými opravami a zmenami. Od roku 1950 sa urobili mnohé práce, ktoré kostol ochránili pred nepriaznivými vplyvmi času a ho okrášlili.
V roku 1964, za pôsobenia farára Emila Páleša sa urobila rekonštrukcia vnútornej maľby chrámu, ktorá pochádza z roku 1936 a namaľoval ju maliar Schrámek z Banskej Štaivnice. Rekonštrukciu vtedy prevádzal pán Medo. Táto maľba bola po 43 rokoch opäť renovovaná a to v roku 2007 umeleckým maliarom a reštaurátorom Mariánom Švecom. Takisto bolo vynovené aj presbytérium kostola, kde sa zakúpil nový kamenný oltár, ambóna i podstavec na paškál. Dňa 7. októbra 2007 bol chrám konsekrovaný, spolu s novým oltárom arcibiskupom - metropolitom Jánom Sokolom.
Za pôsobenia farára Emila Páleša /1955 - 1974/ bolo takisto upravené i okolie kostola, kde sa postavila nová betónová ohrada a urobili sa chodníky.
V roku 1972 bol inštalovaný nový organ firmy RIEGER KLOSS z Krnova, ktorý je dvojmanuálový + pedál, pneumatický a má 28 registrov. Kolaudácia prebehla 6. 2. 1972.
Počas pôsobenia farára Jozefa Dragúňa /1974 - 1990/, sa vykonala na kostole kompletná oprava vonkajšieho plášťa kostola v roku 1977. Vtedy sa vymenil i kríž na veži kostola, ktorý bol poškodený od 2. svetovej vojny. Taktiež bolo zmodernizované presbytérium, aby vyhovovalo pokoncilovej liturgii. /sv. omša tvárou k ľudu/
Od roku 1990, kedy spravoval bojňanskú farnosť farár Jozef Šintál /1990 - 2003/ sa pristúpilo k výmene strešnej krytiny, odvlhčeniu muriva kostola, výmene okien, generálnej oprave organu, inštalácii plynového vykurovania kostola a k reštaurovaniu hlavného oltárneho obrazu Všetkých svätých. Urobila sa tiaž i prestavba farskej budovy a úprava okolia fary.
Počas pôsobenia farára Witolda Braňku /2003 až po dnes/ sa realizovala generálna oprava elektroinštalácie kostola, už spomínaná rekonštrukcia maľby kostola a úpravy interiéru. V roku 2004 z rozhodnutia arcibiskupského úradu v Trnave k farnosti Bojná bola pričlenená aj filiálna obec Lipovník. /16. 2. 2004/ 14. 2. 2008 z rozhodnutia kongregácie pre biskupov bola na Slovensku vykonaná zmena územného členenia diecéz. Dekanát Topoľčany, do ktorého patrí i farnosť Bojná bola pričlenené k Nitrianskej diecéze.
Rímskokatolícky farský kostol v Bojnej je zasvätený Všetkým svätým, ako to vyjadruje i hlavný oltárny obraz. Nad hlavným oltárom je v kruhovom okne vo vytráži zobrazená Svätá Rodina. Po stranách oltáru sú 4 sochy v životnej veľkosti. Sú to sv. Klára, sv. Barbora, sv. Ján Nepomucký a sv. Terézia Avilská. V chráme sú tri bočné oltáre. Vľavo je oltár sv. Jozefa, vpravo oltár Božského Srdca Ježišovho. V strede kostola je oltár Panny Márie. V súčasnosti od roku 1974 je vo výklenku plastika Sedembolestnej Panny Márie. /V minulosti tam bola socha Ružencovej / V hornej časti je kartuša so zobrazeniami cechov, ktoré boli kedysi v Bojnej. Vzadu sú umiestnené sochy sv. Vincenta, sv. Františka Asiského a pod ním je sv. Tarzícius. Pod chórom sú sochy sv. Terézia, sv. Anton Paduánsky, sv. Júda Tadeáš a Anjel strážca. Vzadu je ešte jaskyňa Lurdskej Panny Márie. Na strope je 5 veľkoplošných obrazov, ktoré znázorňujú náboženské výjavy. 1. „Nechajte maličkých ku mne prísť.“ 2. Posledná večera. 3. Najsvätejšia Trojica. 4. Nanebovzatie Panny Márie. 5. Sv. Ján de la Salle. Pri východe z kostola je zobrazený sv. Štefan prvomučenák. Strop i steny kostola sú doplnené bohatou ornamentikou a iluzórnou maľbou. V interiéri kostola sú umiestnené 2 spovedelnice. Na kazateľnici je reliéf „Rozsievača“. Nad baldachýnom je umiestnená socha sv. Michala - archaniela.
Zvony, ktoré sú umiestnené vo veži kostola sú z roku 1921 a boli darom bojňanských farníkov. Sú tri. Najväčší sa je venovaný sv. Cyrilovi a Metodovi, stredný Ružencovej Panne Márie a najmenší sv. Jozefovi. Zvony boli v roku 2008 opravované.
Kostol Všetkých svätých v Bojnej
Architektúra a pamiatková ochrana
Pôvodne gotický sakrálny objekt, ktorý neskôr klasicisticky prestavali. Do stavby výraznejšie zasahovali ešte aj v roku 1788. Ide o jednoloďový priestor so zaobleným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a vstavanou vežou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na vtiahnuté piliere s rímsovými hlavicami. Novšie fasády sú členené pilastrami. Na strednú os situovaná veža je zakončená ihlancovou strechou. Nad vstupným obdĺžnikovým portálom s polkruhovým uzáverom sú po stranách v nikách plastiky evanjelistov. Hlavný oltár je klasicistický z konca 18. storočia, oltárna architektúra s nadstavcom a s obrazom Všetkých svätých. Klasicistická kazateľnica pochádzajúca z konca 18. storočia má štvorhranný parapet s dekorom vyrezávaných ružíc a vo vrchole baldachýnu plastiku sv. Michala archanjela.
Kostol bol reštaurovaný v roku 1960.
V súčasnosti je stav kostola dobrý a slúži svojmu účelu.
tags: #rimskokatolicky #kostol #bojna