Biblia, najvýznamnejšia kniha sveta, obsahuje pravdivé príbehy od počiatku vekov až po koniec sveta. Poskytuje základné údaje o každej z biblických kníh formou, ktorú každý čitateľ ľahko pochopí. Vybrané texty z Biblie pre deti a mládež sú doplnené farebnými ilustráciami.
Biblia
Život v socialistickom Československu a samizdat
Jiří Trávniček (1953) sa narodil na Morave a v armáde pôsobil ako letec a navigátor. Za komunizmu sa venoval šíreniu zakázanej literatúry a vydávaniu samizdatov. Jeho formovala kvalitná literatúra, a tak mu bolo jedno, aký názor na ňu majú súdruhovia. Čo je napísané, to je totiž dané, písané slovo pretrvá.
Trávniček pochádzal z robotníckej triedy a jeho otec bol komunistom od roku 1948. Napriek tomu, Trávniček nachádzal v knižniciach diela zakázaných autorov a literárne časopisy, ktoré sa venovali domácim aj svetovým autorom. V roku 1964 vyšla jeho osobná biblia - Umelecké avantgardy dvadsiateho storočia, ktorú napísal Mario de Micheli. V roku 1968 tiež prišla do kníhkupectiev zásadná biblia československých intelektuálov s názvom Fantastické a magické z hľadiska psychiatrie.
V roku 1979 Trávniček slúžil v Mošnove a cestoval do Ostravy, kde navštevoval antikvariát a zoznámil sa s mladými ľuďmi, ktorí mu otvorili oči. Požičiavali mu rukopisy Hrabalových kníh, ktoré si prepisoval do zošita. Keďže vyštudoval vysokú školu, rodičia mu darovali písací stroj.
Počas služby v armáde sa Trávniček stretával s rôznymi ľuďmi, vrátane tých, ktorí by komunistov najradšej odstavili. Medzi pilotmi nebolo veľa fanatických komunistov, ale ľudia, ktorí chceli lietať. Politika aj obrana vlasti im bola ukradnutá. Na letiskách nefungovali bigotní komunisti, ale iná kasta.
V 70. rokoch fungoval jediný literárny mesačník, ktorý publikoval stupídne texty. Trávniček, ktorý chodil do knižnice, vedel porovnávať, lebo si načítal knihy a časopisy z uvoľnených 60. rokov. Keď prišla normalizácia a zakázali množstvo autorov, bol zhrozený.
V roku 1983 bol Trávniček u Bohumila Hrabala doma v Prahe. Vydával rôzne samizdaty, napríklad Bulletin pre literatúru a film, ale aj hrabalovský magazín s poviedkami o „pábitelech“. Pre režim bol kontroverzný, lebo jeho auto mohli vidieť zaparkované na rôznych miestach - na evanjelickej či katolíckej fare, a bol kamarát s Bernardom Boberom, košickým arcibiskupom. Bol aj členom Jazzovej sekcie.
V Košiciach fungovala Mária Šlosáriková, ktorá organizovala kultúrne akcie a pracovala v košickej nemocnici. Trávniček s ňou spolupracoval a telefonoval Hrabalovi do Prahy. ŠtB ho predvolala a chcela vedieť, či pozná tú paniu, ako s ňou spolupracuje, akým činnostiam sa venuje. Odpovedal, že je vojak z povolania, a ŠtB s ním nechcela mať nič spoločné. Zabavili mu všetko, čo písal a šíril, ale textom nerozumeli a poslali ich na Vysokú školu politickú Klementa Gottwalda v Bratislave.
V roku 1986 dostal Trávniček výstrahu generálneho prokurátora Československa a okamžitý zákaz protispoločenskej činnosti. Pokračoval v činnosti aj naďalej, prepisoval a šíril zakázané monografie, texty rôznych výtvarníckych skupín aj kadečo iné. Na letisku prepisoval texty aj počas služby.
Po výbuchu atómovej elektrárne v Černobyli v apríli 1986 ho Karel Srp upozornil, aby si urobil vo svojich veciach doma poriadok, lebo v blízkej dobe môže dostať návštevu, ktorá pre neho nedopadne dobre.
Samizdat znamenal dostať k sebe a k najbližším ľuďom v okolí to najkvalitnejšie z literatúry. Keďže mnohé knihy a mnohí autori boli zakázaní, jediný spôsob bol, že niekto zohnal výtlačok alebo rukopis, aby ho následne niekto prepísal. Tak vzniklo viac kópií, ktoré sa potom šírili ďalej.
Trávniček posielal samizdaty Hrabalovi, do Jazzovej sekcie, Stankovi Štepkovi do Radošinského naivného divadla, do Semaforu. Bulletiny o filmových predstaveniach rozdával priamo pred kinom. Propagoval aj Miloša Formana, Jiřího Menzela a Věru Chytilovú. Komunisti tým textom až tak nerozumeli a Trávniček bol naivný.
Ľudia z okolia Trávnička mu skôr priali. Po revolúcii v roku 1989 dostal vyznanie na svoju prácu od Stanka Štepku. Má rád aj ľudí z košického Artfora. Ako jediný človek žijúci na Slovensku má vlastné heslo v knihe Český literárny samizdat 1949 - 1989.
Trávniček cíti hanbu za súčasnú situáciu na Slovensku, kde 60 percent ľudí popiera pandémiu a väčšina Slovákov stojí na strane Ruska. Prežil komunistov, normalizáciu, Mečiara, prežije aj štvrtú Ficovu vládu. Novinári nesmú rezignovať a musia písať o všetkých prechmatoch a podrazoch. Mladí si musia dávať pozor, aby sa im do europarlamentu nedostali arogantní a všetkého schopní ľudia zo SNS či z nejakej fašistickej strany.
Trávniček sa celý život venuje kultúre a má doma kompletné knižné dielo Lasicu a Satinského, ich spoločné diela, Paľka Vilikovského, Vlada Ballu, Ruda Slobodu, Dušana Mitanu, Ivana Koleniča, Tomáša Štraussa, Juraja Mojžiša, Alberta Marenčina, všetky výtvarné knihy Albína Brunovského, Rudolfa Filu, Ivana Csudaia, Mareka Ormandíka, Laca Terena a ďalších.
Vyštudoval Vysokú vojenskú leteckú školu SNP v Košiciach, v armáde pôsobil krátko ako letec na lietadlách L-29 a Iliušin 14, neskôr ako navigátor a dispečer riadiaci pristátia lietadiel. Po odchode do dôchodku pracoval ako úradník v sklade.