V Matúšovom evanjeliu (13,44) Ježiš hovorí: "Nebeské kráľovstvo sa podobá pokladu ukrytému v poli. Keď ho človek nájde, skryje ho a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi." Toto podobenstvo nám odhaľuje hlboký význam a hodnotu nebeského kráľovstva a úsilie, ktoré by sme mali vynaložiť na jeho získanie.
Kontext a význam podobenstva
Ježiš v ten deň vyšiel z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu. Toto všetko hovoril Ježiš zástupom v podobenstvách. Ježišova pedagogika, zameraná na vzbudenie osobného záujmu o Božie veci fascinuje kombináciou až zemito rukolapných podobenstiev a súčasne mystických hĺbok ponúkaného tajomstva. To preto, lebo "podobenstvo" nie je nejaká dodatočná Božia improvizácia - veď tento pozemský svet vo všetkých svojich rozmeroch je od počiatku vizitkou Stvoriteľa, to on všetko stvoril, to on od počiatku do všetkého vložil vnútornú logiku jestvovania, nemenné zákonitosti fungovania vecí, javov i vzťahov.
Evanjelista Matúš nám predkladá na zamyslenie dve podobenstvá o nebeskom kráľovstve. Ohlasovanie Kráľovstva má podstatný význam v Ježišovom účinkovaní a v nádeji vyvoleného národa. Je však zrejmé, že jeho podstata ostáva väčšinou nepochopená. Nepochopili ju židia vo Veľrade, ktorí Ježiša odsúdili na smrť, nepochopili Poncius Pilát ani Herodes, a spočiatku nechápali ani jeho učeníci. Jedine kajúci lotor, ktorý visel na kríži spolu s Ježišom, mal preň pochopenie, a žiadal oň, keď hovorí: „Ježiš, rozpomeň sa na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.“ (Lk 23, 42).
V prvom podobenstve hovorí Ježiš o Kráľovstve ako o ukrytom poklade, ktorého nájdenie spôsobí nálezcovi veľkú radosť a podnieti ho kúpiť pole, aby z neho mohol mať úžitok: „a od radosti z neho ide, predá všetko, čo má, a pole kúpi.“ (Mt 13, 44). Pre dosiahnutie kráľovstva je však rovnako nevyhnutné aj jeho hľadanie s túžbou a úsilím, ako to naznačuje podobenstvo druhé, až po predaj všetkého ostatného, čo človek má: „Keď nájde veľmi cennú perlu, ide, predá všetko, čo má, a kúpi ju.“ (Mt 13, 46).
Ježišova pedagogika, zameraná na vzbudenie osobného záujmu o Božie veci, fascinuje kombináciou až zemito rukolapných podobenstiev a súčasne mystických hĺbok ponúkaného tajomstva. To preto, lebo "podobenstvo" nie je nejaká dodatočná Božia improvizácia - veď tento pozemský svet vo všetkých svojich rozmeroch je od počiatku vizitkou Stvoriteľa, to on všetko stvoril, to on od počiatku do všetkého vložil vnútornú logiku jestvovania, nemenné zákonitosti fungovania vecí, javov i vzťahov.
Podobenstvo znázorňuje, akú cenu má nebeský poklad a aké úsilie treba vynaložiť, aby ho človek získal. Muž, ktorý na poli našiel poklad, bol ochotný rozlúčiť sa so všetkým, čo mal a urobiť všetko, len aby skrytý poklad zostal jemu. Rovnako ani tomu, kto našiel nebeský poklad, nebude príliš ťažká nijaká námaha a priveľká nijaká obeť, aby mohol vlastniť poklad pravdy. Pole s pokladom z podobenstva predstavuje celú Bibliu a poklad je symbolom evanjelia.
| Podobenstvo | Symbolika | Význam |
|---|---|---|
| Poklad ukrytý v poli | Nebeské kráľovstvo | Hodnota a dôležitosť Božieho kráľovstva |
| Muž, ktorý našiel poklad | Človek hľadajúci Boha | Úsilie a obeta potrebné na nájdenie Boha |
| Pole | Svet | Miesto, kde hľadáme Boha |
Hľadanie a nájdenie pokladu
Svätý Gregor Naziánsky dodáva: „Všetko, čo sa koná, či myslí pod impulzom nejakej zlej vášne, je nezlučiteľné s Kristom, je poškvrnené dotykom nepriateľa. Iba uznanie a spoznanie nemenného Ježiša Krista, ktorý je podľa listu Hebrejom "ten istý včera dnes a naveky" je možné preskupiť doterajšie priority a za najvyššiu postaviť jeho. Bohatého mladíka, presvedčeného o vlastnej zbožnej bezúhonnosti, prekvapil slovami, že mu ešte čosi chýba, a teda nech predá všetko a nasleduje ho.
Ježišova reč v podobenstvách má jednu spoločnú tému: nebeské kráľovstvo. Vymedziť Ježišovu reč v podobenstvách nie je náročné: začiatok tvorí opis situácie: „V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Preto máme byť vždy pohotoví priblížiť ostatným ľuďom Božie kráľovstvo slovami aj skutkami. To si však z našej strany vyžaduje veľkú pokoru a pozornosť pri počúvaní Ježiša Krista. Oplývam týmito vlastnosťami? Možno teraz zosmutnieme, lebo ako hľadáme, tak hľadáme, poklad nebeského kráľovstva sa nám akosi nedarí nájsť.
Aj dnes sú ľudia, ktorí priam dychtia po pozemských hodnotách. Zmýšľajú sebecky a ctižiadostivo. Ide im o majetok, slávu alebo o moc, a preto kladú ľudské zvyky, tradície a požiadavky nad to, čo žiada Boh. Poklady Božieho slova im zostávajú skryté. „Telesný človek neprijíma veci Božieho Ducha; sú mu totiž bláznovstvom a nemôže ich poznať, pretože sa posudzujú duchovne“ (1 Kor 2,14). „Ak aj je naše evanjelium zahalené, je zahalené pre tých, ktorí hynú. V nich boh tohto veku zatemnil myseľ neveriacich, aby nevideli svetlo evanjelia o sláve Krista, ktorý je obrazom Boha“ (2 Kor 4,3.4).
Ježiš Kristus podal židovskému národu dosť dôkazov, že je Mesiáš. Jeho učenie však žiadalo od nich rozhodnú zmenu života. Poznali, že prijatím Krista by sa museli zriecť svojich obľúbených tradícií a zvyklostí, sebeckých a hriešnych návykov. Aby mohli prijať večnú, nezmeniteľnú pravdu, museli by priniesť obeť. Preto nechceli uznať ani najzávažnejší Boží dôkaz, aby uverili v Krista. Tvrdili, že veria starozmluvným spisom, ale odmietali uznať ich prorocké svedectvá o živote a povahe Ježiša Krista. Nedali sa presvedčiť z obavy, že by museli prežiť obrátenie a zrieknuť sa svojich predsudkov. Mali medzi sebou poklad evanjelia - Ježiša Krista - Cestu, Pravdu a Život, ale odmietli najväčší Dar, aký im mohlo nebo poslať.
Ak chceme poznať pravdy Božieho slova, musí nás osloviť Duch Svätý. Krásy prírody vyniknú práve vtedy, keď ich osvieti slnko svojím jasom a rozptýli tmu. Ani poklady Božieho slova nevieme oceniť, kým ich neosvietia lúče Slnka spravodlivosti. Láskyplný Boh poslal Ducha Svätého. On zjavuje Božie pravdy tým ľuďom, ktorí neochvejne veria Kristovi.
Pán svoju pravdu pred ľuďmi neskrýva, ale oni sami si ju svojím správaním zatemňujú. Svätý Ján Zlatoústy dodáva: „...pravda je len jedna, je nedeliteľná. Ako majiteľ perly pozná svoje bohatstvo držané v rukách, o ktorom vonkajšie okolie ani netuší pre nepatrnosť perly, tak osoby poučené evanjeliom poznajú svoje šťastie, pričom neveriaci, nevediac nič o tomto poklade, nemajú tušenia o našom bohatstve“.
Dôležitá je aj téma Ježišovej rodiny v tomto kratučkom úryvku. Zvláštnosťou je, že táto Ježišova reč nie je súvislým Ježišovým monológom ako napríklad Reč na vrchu (Mt 5-7), ale že túto Ježišovu reč prerušujú dve výzvy zo strany učeníkov: najskôr, keď Ježiš rozpovedal podobenstvo o rozsievačovi, „pristúpili k nemu učeníci a spýtali sa ho: „Prečo im hovoríš v podobenstvách?“ (Mt 13,10) a neskôr, keď Ježiš „rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli„“ (Mt 13,36).
Hodnota nebeského pokladu
Hodnota tohto pokladu prevyšuje cenu zlata a striebra. Ani bohatstvo všetkých nálezísk zeme sa jej nevyrovná. Tento poklad možno nájsť v Písme. Biblia je jedinečná Božia učebnica, Boží výchovný prostriedok, v ktorom sa nachádza základ skutočnej vedy. V Božom slove sa môžeme stretnúť s každým vedným odborom, no predovšetkým je v ňom tá najvyššia veda - veda o spasení. Biblia je náleziskom nevyčerpateľného bohatstva Ježiša Krista.
Kristus predstavoval ľuďom lepší svet, aby si znova uvedomili, že existujú aj nehynúce hodnoty. Uvádzal ich na prah večnosti, ktorú osvecovala neopísateľná Božia sláva, a ukázal im nebeský poklad.
Výzva k zamysleniu
Ježišova reč v podobenstvá uzatvára slovami, že „každý zákonník, ktorý sa stal učeníkom nebeského kráľovstva, sa podobá hospodárovi, ktorý vynáša zo svojej pokladnice veci nové i staré“ (Mt 13,52). Preto, nech nás toto podobenstvo povzbudí k tomu, aby sme hľadali tento poklad s celým srdcom a boli ochotní obetovať všetko pre jeho získanie.