Premonštrátsky kláštor v Jasove patrí popri Jasovskej jaskyni, Jasovskom hrade a Jasovskej skale k najväčším zaujímavostiam obce. Kláštor patrí Premonštrátskemu radu, teda rímsko-katolíckej cirkvi.
V Jasovskom kláštore pracuje skupina erudovaných sprievodcov, ktorí návštevníkom poskytnú odborný výklad na vysokej úrovni. Po technickej prestávke prebiehajú v našom kláštore reštaurátorské práce aj v roku 2024. Reštaurovanie začalo v mesiaci apríl na vonkajšej fasáde predstúpeného stredného rizalitu (časť knižnica) na severnej strane objektu kláštora premonštrátov v Jasove. Reštaurátorské práce sú realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, cez program Obnovme si svoj dom - podprogram Obnovme si svoj dom 1.5-Komplexná obnova národných kultúrnych pamiatok s prioritou obnovy a ochrany.
Milí návštevníci, nová turistická sezóna síce začína až 15. mája, no my usilovne pracujeme na novinkách, ktoré Vás určite potešia. Jednou z nich je výroba dvoch vitrín na vystavenie liturgických paramentov spolufinancovaný Košickým samosprávnym krajom cez Projekt KSK ,,Výstava liturgických paramentov“.
Otváracie hodiny:
- Počas sezóny (16. mája do 15. septembra): Utorok - sobota od 10.00 hod. do posledného vstupu (podľa aktuálnej otváracej doby).
- Mimo sezóny (01. októbra do 15. mája): Po dohode.
Z kláštora je vo vyhradenom čase verejnosti prístupný kostol sv. Jána Krstiteľa, záhrada, knižnica a iné výstavné miestnosti, a to formou vstupu so sprievodcom počas letnej turistickej sezóny. Návštevné dni sú v utorky až soboty od 09.00 do 14.40. Mimo letnej turistickej sezóny je možné prehliadku absolvovať po telefonickej dohode. Vstupné na osobu 10 eurá, žiaci a študenti, dúchodca, ZŤP 5 euro, žiaci od 16r. 27.
Na piatkovej slávnosti v Jasovskom kláštore bol aj vzácny artefakt - neogotická monštrancia z druhej polovice 19. storočia. Na túto príležitosť ju zapožičalo Slovenské národné múzeum (SNM). „Po 71 rokoch slúžila tomu, na čo bola vyrobená. Vyrobená bola presne pre tento chrám. Bola poštátnená a dnes je jej vlastníkom Slovenská republika (SR). My sa budeme snažiť nejakým spôsobom dohodnúť so SR, aby bola použitá na ten cieľ, na ktorý má byť - aby nebola skrytá v trezore. V SNM máme päť nehnuteľností a o nich začíname rozprávať o tom, akým spôsobom by sme sa k nim vedeli dostať. Pevne verím, že sa nám to podarí.
Slovensko zhora (1. časť): Kláštor premonštrátov - Jasov
Letecký pohľad na Jasovský kláštor. Zdroj: Wikimedia Commons
História Jasovského Opátstva
Prvá známa písomná zmienka o Jasovskom prepošstve je z roku 1234, ale vieme, že jeho história je ďaleko staršia. Svedčí o tom aj fakt, že keď kráľ Belo IV. sa po tatárskych vpádoch v roku 1255 pobýval v Turni, navštívil ho jasovský prepošt Albert, aby v mene konventu vyhlásil, že počas tatárskych útokov im zhoreli listiny kláštora a požiadal kráľa o potvrdenie potvrdil ich výsady, ako aj výsady ich ľudí novou listinou. Belo IV. ešte v tom roku vystavil listinu, ktorá sa v súčasnosti považuje za zakladajúcu listinu prepošstva.
Prvá písomná správa z roku 1234 hovorí, že kláštor v Jasove bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi a listina sa zachovala v tzv. ninivskom protokole. V tom čase bol kláštor v Jasove fíliou kláštora sv. V spomínanom dokumente z roku 1255 sa uvádzajú hranice územia kláštora takto: na juhu susedí zo zemami kráľovských povozníkov v Moldave, odkiaľ prekročiac rieku Bodvu smerujú na západ južne odo dediny Debraď a odtiaľ ďalej západným smerom až k prameňom Bodvy. Odtiaľ idú k rieke Smolník a k Hnilcu a proti prúdu potoka Borna sa vracajú na vrchy Holice a smerujú k hornému toku rieky Ida. V tomto čase na danom území existovali dediny Jasov, Debraď, Olšovany, Rudník, zem Nyhatateluke a dedina Myhluk. Táto sa nachádzala južne od Rudníka.
Jasovské prepošstvo postupne získavalo aj ďalšie majetky. Napríklad v roku 1255 aj časť dediny Geča, potom aj Pereču, Počim, Počaj, Moneykeddy, Neštu a zem Abdreja v Gemerskej stolici. V roku 1262 k nim pribudla zem Kércs na juhu Abaujskej stolice, čo však získali výmenou za Pereču, ktorú ml. kráľ Štefan daroval obci Buzica. V 16. storočí získal kláštor aj polovicu Jasovskej Novej Vsi. Keď im kráľ Ladislav IV. odobral časť územia pri rieke Hnilec a nijako to nekompenzoval, v roku 1289 sa v Spišskej kapitule sťažoval jasovský prepošt Vigand. Preto nový kráľ Ondrej III. v roku 1290 poskytol Jasovskému premonštrátstvu ďalšie výhody a privilégia. Ľudí patriacich pod kláštor oslobodil spod právomocí županov, takže poslúchali už len príkazy cirkvi. Kláštor získal aj privilégium, podľa ktorého všetku rudu s výnimkou striebra môžu dať ťažiť za prenájom podnikateľom bez akýchkoľvek odvodov komorným grófom. V tom čase sa na kláštornom území nachádzalo zlato, železo, olovo a cín.
V roku 1332 kráľ Karol ohraničil chotár nového banského mesta Smolník, pričom zabral aj časť územia patriaceho kláštoru. Zato v roku 1358 Jasovské prepošstvo dostalo aj povolenie na ťažbu striebra od kráľa Ľudovíta Veľkého. Dňa 26. januára 1436 kráľ Žigmund udelil prepoštovi Stanislavovi, aby dal budovu prepozitúry opevniť ako hrad. To poslúžilo ako pevnosť v časoch, keď o nástupnícke kráľovské práva Ladislava Pohrobka bojovali na tomto území vojská Jána Jiskru. Napriek fortifikácii vojská Jána Jiskru kláštor dobili a držali ho až do roku 1447. Ďalší úspešný útok na kaštieľ podnikol v roku 1455 kapitán vojsk Jána Jiskru, ktorý sa menoval Ján Talafús.
Od roku 1511 na základe súhlasu pápeža prepošta kláštora menovalo mesto Košice. Po bitke pri Moháči (1526) však ostal kláštor opustený. Počas kuruckých povstaní kláštor vypálili vojská Imricha Tököliho v roku 1685. Opravil ho Juraj Fenesi v rokoch 1687-1699, ktorý bol posledným necirkevným vlastníkom časti kláštora. Kráľ Leopold však v rámci svojich svojráznych reforiem nechal previesť Premonštrátsky kláštor v Jasove do majetku kláštora v Pemeku a ten ho v roku 1700 predal premonštrátom z kláštora v Louke, za čo získal 140 tisíc zlatých.
Jasovský kláštor teda po čase opäť osídlili premonštráti, ktorí sem prišli z Čiech. Odtiaľ prišiel v roku 1745 aj legendárny Ondrej Sauberer, ktorý nechal postaviť kláštor v neskorobarokovom slohu, čo je sloh súčasný. Sauberer zároveň pozdvihol hospodársky život nielen kláštora, ale i celej obce. V roku 1774 sa dokonca stal dvorným radcom cisárovnej Márie Terézie. V tereziánskej éry sa však premonštráti dlho netešili, pretože syn cisárovnej Jozef II. kláštor zrušil. Situácia sa zmenila až rozhodnutím cisára Františka I. v roku 1802. Mnísi sa mohli do kláštora vrátiť, našli ho však zničený a z veľkej časti vyhorený. I tak ho obnovili, ba založili aj filiálky v Debradi, Rudníku a vo Vyšnom Medzeve.
Na konci 19. storočia rád premonštrátov patril medzi významných podnikateľov nielen v regióne. V Jasove prevádzkovali výrobu rúr, mali tu aj manufaktúru na výrobu kachličiek, tehelňu, tlačiarne a parnú pílu. Ďalším podnikateľským subjektom prenajímali hutu na spracovanie rúd a výrobu kovov, rudné bane, kameňolom s ťažbou mramoru, hámor a mlyny. Kláštoru zároveň patrila poľnohospodárska pôda o výmere cca 23 tisíc hektárov.
Veľký zlom nastal v roku 1950, keď mnísi museli opustiť kláštor na celých 40 rokov. Od roku 1960 slúžil ako sociálny ústav. Súčasný neskorobarokový charakter kaštieľ dostal v štyridsiatych rokov 20. storočia a jeho autorom je viedenský architekt Anton Pilgram. Pri plánovaní stavby sa pohral trochu aj so symbolikou.
Architektúra a Interiér
Dominantou kláštora je Kostol sv. Jána Krstiteľa. Žiaľ, v roku 1970 kostol vyhorel a vzácne Krackerove fresky zdobiace interiér chrámu boli značne poškodené. Reštaurovali ich poľskí reštaurátori, úplná obnova celého komplexu však bude trvať ešte niekoľko rokov. V roku 2012 bol opátstvu v Jasove udelený titul Kultúrna pamiatka roka za zreštaurovanie južnej fasády Kostola sv. Jána Krstiteľa.
Vnútorná architektúra kostola je prejavom nádhernej barokovej dekoratívnosti. Ornamentálnu štukatúru, architektonickú plastiku a mramorovanie kostola vytvoril Johann Hennevogel, ktorý je u nás pomerne neznámym umelcom. Podarilo sa mu však harmonicky zjednotiť maliarske a sochárske diela dvoch najväčších tvorcov výzdoby jasovského kláštorného komplexu - maliara Johanna Lucasa Krackera a sochára Johanna Antona Kraussa, s prácou ktorých sa môžeme stretnúť pri výzdobe katolíckych chrámov v Prahe, Jágri, Skalici či Košiciach. Od 60. rokov 18. storočia sa Johann Anton Krauss natrvalo usadil v Jasove.
Interiér Kostola sv. Jána Krstiteľa. Zdroj: Wikimedia Commons
V Jasovskom kláštore Johan Anton Krauss vytvoril sochy sv. Mikuláša, sv. Vojtecha, sv. Filipa, sv. Júdu Tadeáša, sv. Sebastiána, sv. Rocha, sv. Antona Paduánskeho, sv. Jozefa Hermanna, sv. biskupa Gilberta (premonštrát), sv. biskupa Evermoda (premonštrát), sv. Margity Antiochijskej, sv. Márie Magdalény, sv. opáta Ludolfa (premonštrát), sv. opáta Fridricha (premonštrát), sv. Kataríny Alexandrijskej, sv. Rozálie Parmskej a i.
Konsekrácia barokového Kostola sv. Jána Krstiteľa sa uskutočnila v roku 1766, kedy už bol pravdepodobne hotový celý kláštor. Opát Sauberer mal pri výbere umelcov, ktorí participovali na výzdobe exteriéru i interiéru chrámu veľmi šťastnú ruku, čoho dôkazom je kláštorný komplex, ktorého výzdobu môžeme obdivovať aj dnes.
Hlavný oltár je zasvätený patrónovi kostola sv. Jánovi Krstiteľovi. Námet obrazu Krista v Jordáne je kľúčovou udalosťou v živote sv. Jána Krstiteľa. Celá kompozícia obrazu predstavuje vzťah Boha Otca, ktorý zosiela Ducha Svätého v podobe holubice v okamihu krstu Ježiša Krista v rieke Jordán. Okrem tohto obrazu namaľoval maliar Johann Lucas Kracker aj oltárne obrazy nad bočnými oltármi (oltárny obraz Immaculaty, oltárny obraz sv. Joachima a Anny, oltárny obraz sv. Norberta z Xantenu, oltárny obraz sv. Barbory, ktorý sa momentálne nachádza mimo chrámu v reštaurátorskej dielni, oltárny obraz sv. Ondreja, oltárny obraz sv. Augustína).
Opát Andreas Anton Sauberer poveril maliara Johanna Lucasa Krackera (odporučili ho premonštráti z Louckého kláštora pri Znojme) aj výzdobou klenby, knižnice, reprezentačných priestorov prelatúry. Johann Lucas Kracker, ktorý bol synom známeho viedenského sochára Tobiasa Krackera a mal blízko aj k známemu viedenskému barokovému staviteľovi Johannovi Lucasovi Hildebrandtovi. Bol blízkym priateľom brnianskeho maliara Tadeáša Rottera, ktorý vyzdoboval interiéry barokových chrámov na Morave a v Čechách (napr. klenba kostola sv. Mikuláša v Prahe).
V Jasove Johann Lucas Kracker vytvoril 5 rozsiahlych stropných fresiek znázorňujúcich udalosti zo života sv. Jána Krstiteľa (1. narodenie sv. Jána Krstiteľa, 2. zaujímavá maľba s témou z apokryfného evanjelia - pri vraždení neviniatok sa sv. Alžbeta s malým Jánom Krstiteľom ukryla v skale, ktorá sa na Boží príkaz otvorila, 3. Kázanie sv. Jána Krstiteľa v púšti, na maľbe sa nachádza obraz muža v nemeckom stredovekom odeve - portrét samotného Johanna Lucasa Krackera, 4. Sťatie Jána Krstiteľa, 5. Nebeský koncert s ústrednou postavou sv. Cecílie).
Reprezentačné priestory kláštora
Hlavnému architektovi Pilgrimovi sa podarilo vytvoriť symetrické stavebné dielo, centrom ktorého je spomenutý chrám sv. Jána Krstiteľa. Na stranách kostola sa nachádzajú reprezentačné priestory prelatúry a konventu. V prepoštovej domácej kaplnke sa nachádza nástropná postava sv. Norberta a reprezentačnej Abrahámovej sieni dominuje freska stretnutie Abraháma s troma hosťami (anjelmi) pri dube.
Námetom fresky na strope v miestnosti nazývanej Herodesova sieň je známy biblický príbeh o smrti sv. Jána Krstiteľa. Herodesa natoľko zvábil tanec jeho nevlastnej dcéry Salome, že jej splnil jej najohavnejšiu žiadosť (za objednávkou vraždy sv. Jána Krstiteľa treba hľadať matku tanečnice Salome) - popraviť sv. Jána Krstiteľa a odovzdanie jeho hlavy (porovnaj Mk 6,1-30). Obraz, ktorého autorom je takisto Johann Lucas Kracker vyniká brutálnou naturálnosťou, odrezaná hlava sv. Ján Krstiteľa na zlatom podnose pôsobí naozaj hrôzostrašným dojmom.
Sťatie Jána Krstiteľa na obraze barokového maliara Caravaggia. Zdroj: Wikimedia Commons
Kláštorná knižnica
Súčasťou kláštora je tiež jedna z najvzácnejších knižníc na Slovensku s približne 80 tisíc zväzkami historických kníh. Pýchou kláštora v Jasove je jeho knižnica. Premonštráti začali knižnicu v Jasove pravdepodobne budovať už krátko po svojom príchode. Knižnica sa postupne stala jednou z najznámejších v celom Uhorsku. Žiaľ, Jozef II. kláštor v Jasove zrušil a knihy z kláštora putovali do Budína a Jágra. Po smrti Jozefa II. a obnovení kláštora v roku 1802 však k návratu kníh z Budína neprišlo a najvzácnejšie knihy ostali trvalo v Maďarsku.
Napriek tomu sa v neskorších rokoch fond knižnice rýchlo rozrastal. Po roku 1918 sa v Jasovskej knižnici sústredili knihy zo všetkých zrušených premonštrátskych gymnázií zo Slovenska, vrátane gymnázia v Rožňave, ktoré takisto viedli premonštráti. Po roku 1950 sa v knižnici sústredili knihy zo všetkých zrušených kláštorov na východnom Slovensku, dnes knižnica obsahuje cca 80 000 zväzkov z odboru teológie, filozofie, prírodných vied, geografie, histórie a i.
Obnova Organu a Fresiek
Organ v Opátskom chráme v Jasove v okrese Košice-okolie, ktorý zničil požiar, obnovili. Po 53 rokoch tak opäť funguje v plnom rozsahu. Nástroj slávnostne požehnali v piatok a plánujú ho využívať aj na koncertné účely.
Jasovský opát Ambróz Martin Štrbák pripomenul, že kláštorný Kostol svätého Jána Krstiteľa zasiahol v roku 1968 požiar, pričom oheň najviac zasiahol fresku sv. Cecílie a organ. Pri hasení do nástroja vošla aj voda. Pred obnovou fungoval približne z jednej štvrtiny a hrať na ňom bolo podľa Vaška veľmi náročné. „V roku 1994 bolo urobených štyri alebo päť registrov. V roku 2017 sme sa rozhodli, tým že máme 900. výročie Rádu premonštrátov, ktoré budeme oslavovať 24. decembra, že necháme opraviť aj tento organ,“ povedal Štrbák. Nadviazali tak na obnovu fresky, ktorá sa nachádza nad ním.
Celková cena prác na organe bola 120.000 eur, opátstvo ich financuje z vlastných zdrojov. Podľa organára Gabriela Biesa, ktorý sa na obnove organa z roku 1942 podieľal, ide o unikátny nástroj v rámci celého Slovenska. Ako spresnil, nachádza sa na dvoch miestach v kostole. Možno ho ovládať buď z chóru, kde je disponovaná väčšia časť nástroja alebo prostredníctvom mobilného hracieho stola, ktorý sa nachádza v lodi kostola. „Je to rýdzi romantický nástroj, ktorý bol postavený dvomi svetovými firmami,“ dodal.
Reštaurátorské práce na nástennej maľbe na klenbe nad chórom v premonštrátskom kláštore v Jasove trvajú zrejme dlhšie, než koľko trvalo v 18. storočí jej autorovi vytvoriť ju. Významný rakúsky barokový maliar Johann Lucas Kracker nemal vtedy čas na dlhé rozmýšľanie. Maľoval technikou do vlhkej omietky, takže musel pracovať rýchlo. So svojimi spolupracovníkmi vyzdobil celý kostol zrejme za tri roky.
V kontexte obrovského chrámu pripadajú drobnučké ťahy štetca ako kvapôčky v mori. Keď návštevníci opátstva v budúcnosti zaklonia hlavu, aby si prezreli Krackerove diela, nikdy nerozlíšia, že ich reštaurátori dopĺňali takým tenulinkým štetčekom. Že aj preto ich práca na jedinej maľbe trvala dva roky. Samozrejme, reštaurátor neprezentuje pri dopĺňaní diela samého seba. „Naše zásahy nemajú zmeniť výraz diela, ale majú mu prinavrátiť ten pôvodný,“ pokračuje druhý z košických reštaurátorov Ivan Havasi. „Naše zásahy sú navyše reverzibilné. Teda odstrániteľné. Ak v budúcnosti niekto bude chcieť opäť reštaurovať iba Krackera, môže ich dať jednoducho preč. Odborník prečíta, čo je originál a čo náš zásah.
Reštaurátori musia poznať rôzne štýly, techniky a historické obdobia. Musia vedieť zručne kresliť a maľovať štýlmi, ktoré sa v minulosti vyskytli, a napodobniť rôznych autorov. Nie je to jednoduché. Navyše sa vždy vyskytnú technické problémy a univerzálny spôsob na ich opravu neexistuje. V Jasove to bola uvoľnená omietka, ktorá skrútená visela zo stropu.
„Asi pred desiatimi rokmi klenba zatiekla. Maľba bola najmä na bočných častiach klenby silne poškodená. Farebná vrstva bola z veľkej miery zmytá. Omietka zvetraná, na niektorých miestach odpadla až na murivo. V strede sa uvoľnila a skrútená visela zo stropu,“ opisuje stav Krackerovej maľby pred reštaurovaním Ivan Havasi. „Museli sme vymyslieť spôsob, ako ju prilepiť naspäť. Ak by bola iba uvoľnená, stačilo by naniesť lepiacu hmotu a prilepiť ju. No bola aj skrútená. Bolo treba nájsť spôsob, ako ju vyrovnať. Obvykle sa to robí navlhčením.
Premonštrátsky Rád
Rád premonštrátov založil sv. Norbert z Xantenu v prvej tretine 12. storočia. Už v detskom veku ho určili pre cirkevnú dráhu, samotný sv. Norbert z Xantentu si spočiatku zakladal na svojom aristokratickom pôvode a netajil sa vysokými politickými ambíciami.
V roku 1115 ho však podľa stredovekej legendy Milostivý Boh rovnako ako sv. Pavla zhodil z koňa, sv. Norbert stratil vedomie. Keď sa prebral z bezvedomia, sv. Norbert sa pokorne Boha spýtal: „Čo si želáš, aby som učinil, Pane?“ Podľa tradície mu Boží hlas povedal: „Vyhýbaj sa zlu, konaj dobro, hľadaj pokoj a utiekaj sa k môjmu milosrdenstvu.“
Podobne ako v prípade apoštola sv. Pavla, aj v prípade sv. Norberta z Xantenu spadol z koňa hrdý šľachtic, zo zeme sa však zdvihol pokorný a svätý Boží služobník, ktorého právom možno považovať za ozdobu katolíckej Cirkvi. Sv. Norbert sa stal kňazom a kazateľom, ktorý sa zaradil medzi najlepších mužov stredovekej katolíckej Cirkvi a zakladateľov známych katolíckych mníšskych rádov. Premonštráti sa riadia regulou Učiteľa Cirkvi sv. Augustína z Hippa.
Opát sv. Norbert z Xantenu. Zdroj: Wikimedia Commons
Rád premonštrátov tvorí zväzok samosprávnych kláštorov, najvyššou autoritou je generálna kapitula, ktorej predsedá generálny opát. Jednotlivé kanónie sú opátstvami na čele s opátom.
Erbom rádu je trojrohý modrý štít so zaoblenými bokmi, v ktorom sú v piatich vodorovných radoch zlaté ľalie franskej vládnucej dynastie Kapetovcov, v štíte sú uložené dve prekrížené biskupské berly, na vrchole štítu sa nachádza biskupská mitra.
Erb premonštrátov. Zdroj: Wikimedia Commons
Do Uhorska prišli prví premonštráti z Premontré v roku 1130, ešte počas života sv. Norberta z Xantenu. Svoj prvý kláštor postavili vo Veľkom Varadíne v Rumunsku, najstarším premonštrátskym kláštorom na Slovensku bol kláštor v Bzovíku, k ďalším známym premonštrátskym kláštorom na Slovensku patrili kláštory v Šahách, Jasove, Lelesi či Kláštore pod Znievom.
Záver
Jasovský kláštor je nielen historicky významnou pamiatkou, ale aj živým centrom duchovného a kultúrneho života. Jeho bohatá história, nádherná architektúra a prebiehajúce reštaurátorské práce ho robia atraktívnym cieľom pre turistov a pútnikov.