Neuveriteľná História Farnosti Brezov: Od Gotického Kostola po Súčasnosť

Brezovica v okrese Sabinov leží na styku Levočských vrchov a Bachurne a dnes je spolu so svojim okolím predovšetkým vyhľadávaným miestom víkendových výletov s perspektívou rozvoja vidieckeho cestovného ruchu.

Prvé Písomné Zmienky a Vznik Hradu

Po prvýkrát sa písomne spomína už v roku 1317, vtedy tu začal vznikať aj hrad, ktorý staval ako rodinné sídlo rod Berzeviciovcov. Dnes z neho ostali len terénne zvyšky, zanikol zrejme už koncom 15. storočia.

Architektonické Pamiatky

Zachovali sa však iné zaujímavé pamiatky - pôvodne gotický, neskôr upravený kostol Všechsvätých z roku 1300. Okrem toho bolo v obci kedysi neuveriteľných 7 kúrií a renesančný kaštieľ zo 17. storočia, dnes síce čiastočne zachované, ale pomerne vážne zdevastované.

Obec Brezov leží doline povodia rieky Topľa a potoka Brezov (niekedy nazývaný aj Vaľkovský potok), ktorá je časťou Ondavskej vrchoviny v západnej oblasti Nízkych Beskýd. Obec je na 49° 7′ severnej zemepisnej šírky a na 21° 31′ východnej zemepisnej dĺžky. Najnižší bod obce má hodnotu 180 m.n.m. (juhovýchodná časť obce - vyústenie do rieky Topľa), najvyšší bod k.ú. je vrch Dúbrava s 348 m.n.m. Klíma je teplá, mierne vlhká s chladnou zimou. Priemerná ročná teplota vzduchu je 10° C až 14° C. Prevažná časť zrážok pripadá na vegetačné obdobie.

História Obce

V obci Marhaň žil šľachtický rod Abovcov z Drienova. Pri deľbe marhanských majetkov jeden zo šľachticov dostal panstvo v okolí brezovského hája, ktoré bolo majetkovou časťou panstva šľachticov Abovcov z Marhane. V roku 1335 bola vytvorená usadlosť v brezovom háji, čo bolo písomne podchytené a potvrdené Spišskou kapitulou ako Brezov vytvorený z panstva Marhaň. Brezov jestvoval už pred 13. storočím a patril k skupine starších slovenských dedín, ktoré vybudovali obyvatelia z blízkej Marhane ešte pred 11.

V písomnostiach z prvej polovice 14. storočia sa dedina vyskytuje pod názvom Nyresmezo v zmysle Brezové pole, v písomnostiach z druhej polovice 14. až 16. storočia pravidelne v druhom maďarskom názve Nyrjes. Slovenský názov Brezov sa dostal do zápisov výnimočne, prvý záznam poznáme z roku 1540. Napriek takému výskytu v písomnostiach, treba slovenský názov pokladať za pôvodný. Maďarské názvy vznikli jeho prekladaním do maďarčiny. Brezov ako majetková súčasť panstva Marhaň bol vo vlastníctve šľachticov z Drienova ešte aj v prvej polovici 15. storočia.

V druhej polovici 15. a v 16. storočí patril šľachticom zo Sečoviec, Brezovice, resp. V roku 1652 bol v obci postavený katolícky kostol, ktorý sa v roku 1666 dostal do rúk protestantov a v roku 1763 opäť do rúk katolíkov. Od roku 1788 je Brezov miestnou kapelániou a od roku 1810 farou.

Školstvo v Brezove

Prvá škola (drevená, slamou pokrytá) bola postavená asi v polovici 19. storočia v blízkosti dnešnej fary. V rokoch 1880 - 1885 bola postavená na pozemku, kde stojí terajšia škola nová škola, ktorú v roku 1913 silne poškodilo zemetrasenie. Obnoviť sa ju podarilo až v roku 1928, kedy ju navštevovalo okolo 100 detí z Brezova aj z okolitých dedín - Lascova a Marhane. V roku 1949 sa počet detí znížil, pretože školu navštevovali už len deti z tunajšej obce. V októbri 2000 bolo spustené plynové vykurovanie budovy. V r. 2004 - 2010 začala postupná rekonštrukcia interiéru a exteriéru budovy základnej školy: výmena podláh, oprava schodov, výmena okien a dverí, omietky, maľby, oprava vonkajšej fasády budovy.

Ďalšie Významné Udalosti

Dňa 18. januára 1945 o 10 hod. V rokoch 1947 až 1948 sa uskutočnila elektrifikácia obce. V roku 1961 bol daný do prevádzky miestny rozhlas. V r. 1992 bola vykonaná rekonštrukcia elektrických rozvodov a osvetlenia obce, rozšírenie elektrickej siete do miestnej časti Malý Brezov i k domu Kažimírových. Koncom augusta 1952 bolo založené prvé roľnícke družstvo, ktoré sa koncom októbra 1953 rozpadlo. 17. marca 1958 bolo opäť založené JRD. V rokoch 1973 až 1990 bolo JRD Brezov pričlenené k JRD VF Giraltovce.

V roku 1952 (16. októbra) bola v obci zriadená materská škola. V rokoch 1959 až 1967 bola MŠ v súkromnej miestnosti A. Janoška. V rokoch 1962 až 1965 bola postavená nová materská škola. Koncom 60. Do roku 1960 patrila obec pod územnú správu okresu Giraltovce. Po novej územnej organizácii štátu pod okres Bardejov.

V rokoch 1969 až 1975 bola postavená kultúrno-správna budova, v objekte ktorej na poschodí sa nachádza obecný úrad a viacúčelová spoločenská sála. V r. 1990 bola vykonaná rekonštrukcia strechy budovy obecného kultúrneho domu. V r. 1999 prebehla ďalšia rekonštrukcia budovy - výmena okien, maľba vnútorných priestorov a fasády, plynofikácia. Budova obecného kultúrneho domu v r. dec. jan.- dec. Ing. dec. Ing. Ing. Mgr. Ing. Ing. Ing. Mgr.

Matriky a Farský Úrad v Hermanovciach

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka, ktorý je severným prítokom Svinky v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m.n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320, kedy sa villa Hermani po prvý raz spomína v súvislosti s deľbou majetkov medzi príslušníkmi rodu pánov zo Svinnej. V stredoveku sa Hermanovce delili na dve časti, ktoré oddeľoval Hermanovský potok, každá časť mala vlastných zemepánov a pravdepodobne aj vlastného richtára. Do jednej obce sa pôvodné dediny zjednotili až vtedy, keď sa v 18. stor. Podľa posledného sčítania obyvateľstva z roku 2021 žije v obci 1658 obyvateľov.

Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sídli Rímskokatolícky farský úrad priamo v Hermanovciach, a tak miestni obyvatelia nemusia za vysluhovaním sviatostí dochádzať príliš ďaleko. Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772 (3). Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov v zúboženom stave, a následne zásluhou miestnych zemepánov, manželov Ladislava Péchyho a Žofie de Usz, v r. Úryvok z titulnej stránky Hermanovskej matriky z r. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák, emeritný farár zo Sabinova a dekan dekanátu Stredný Šariš. Ten začal bezprostredne po vzniku farnosti viesť knihu pokrstených, sobášených aj pochovaných. Počas 50. a 60. rokov 20. stor.

Matrika bola vedená dôsledne a zachytáva všetkých katolíkov západného obradu, ktorým boli od roku 1772 v Hermanovciach vyslúžené sviatosti.

Rímskokatolíci museli žiť v Hermanovciach aj pred založením farnosti - inak by zakladanie farnosti nemalo zmysel. Znamená to, že mohli byť duchovne spravovaní kňazom z inej obce? Ak áno, kam chodili Hermanovčania pred rokom 1772 do kostola? V 19. stor. si uhorské (arci) diecézy viedli tzv. schematizmy, v ktorých sa uvádzajú sídla jednotlivých farských úradov spolu s prislúchajúcimi filiálnymi obcami. V 18. stor. sa však podobné schematizmy nepublikovali, resp. nezachovali. Rímskokatolíci z územia Šariša boli do r. 1804 príslušní k Jágerskej arcidiecéze so sídlom v maďarskom meste Eger. Pre tamojších biskupov boli stolice dnešného severného Slovenska veľmi vzdialeným územím na beztak obrovskej ploche vtedajšej arcidiecézy. Napriek tomu sa dvaja z miestnych arcibiskupov podujali vykonať kanonickú vizitáciu na území Šariša. Prvým z nich bol v r.

Kanonickú vizitáciu šarišských farností z roku 1749 spracoval v prehľadnej publikácii prof. Peter Zubko (7). V publikácii sú abecedne zoradené všetky rímskokatolícke farnosti, ktoré v roku 1749 na území Šariša existovali, spolu so zoznamom jednotlivých filiálok, ktoré k farnosti prislúchali. Vďaka tomu sa dozvedáme, že Hermanovce boli v roku 1749 filiálkou farnosti v Jarovniciach: „Farnosť Jarovnice… Vo filiálnej obci Hermanovce stál murovaný benedikovaný kostol sv. Alžbety…“ (5, str.

Už samotný titulný zápis potvrdzuje závery kanonickej vizitácie, v titulnom texte totiž čítame: „Matrika cirkví v Jarovniciach, Hermanovciach, Daleticiach a Močidľanoch, v ktorej sú zaznamenaní pokrstení, zomrelí, tí, ktorí uzatvorili manželstvo od roku 1750 od 20.

Vďaka hlbšiemu výskumu preto vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

tags: #obec #brezov #farnost