Obec Kusín sa nachádza na južnom úpätí Vihorlatských vrchov, v údolí potoka Kusín, neďaleko vodnej nádrže Zemplínska šírava, približne 15 kilometrov od Michaloviec. Nadmorská výška v strede obce je 116 metrov nad morom. V katastri obce Kusín (poloha „Hradek“) sa nachádza archeologická lokalita, kde niektorí archeológovia lokalizujú slovanské hradisko z obdobia včasného stredoveku.
Zemplínska Šírava
Slovanské hradisko v Kusíne
Už i podľa názvu Hradek sa dalo predpokladať, že na vrchu sa rozprestiera archeologická lokalita. Vrch Hradek sa vypína v rozvodí Kusínskeho potoka, ústiaceho do Zemplínskej Šíravy, a Suchého potoka, prítoku Kamenického potoka, vlievajúceho sa do Laborca, medzi kótami 590 a 666.
Archeologička Zemplínskeho múzea v Michalovciach - PhDr. Lýdia Gačková - okrem iného uvádza: „Nad obcou Kusín, v lesoch Vihorlatu, bol v 70-tych rokoch 20. storočia objavený rozsiahly fortifikačný systém - slovanské hradisko.“
Črepy z mladšej doby bronzovej, zväčša atypické, patria najskôr kultúre Gáva. Podľa ojedinelých nálezov spomenutých keramických zlomkov sa ukazuje, že v mladšej dobe bronzovej hradisko bolo sotva sústavnejšie osídlené. O trvalejšom slovanskom osídlení hradiska výrazne svedčia početné nálezy zlomkov slovanskej keramiky.
Slovanské osídlenie hradiska v Kusíne (jeho plošiny) podľa doterajších nálezov možno rámcovo datovať do obdobia prelomu 9. a 10. storočia do začiatkov 11. storočia. Do tohto časového úseku by spadala podľa toho aj rozsiahla fortifikácia hradiska, svedčiaca o starostlivo organizovanej a z vojensko - strategického hľadiska náročnej práci jeho obyvateľov.
Výstavba mohutného slovanského hradiska vo vihorlatských horách by sa mohla dať do súvisu, ak prijmeme jeho predbežné datovanie, nielen s postupom staromaďarského kmeňového zväzu do Medzibodrožia, ale najskôr aj s nasledujúcimi pohybmi a prenikaním prvých vojenských družín formujúceho sa uhorského štátu na východoslovenský juh.
Kostol v Kusíne
Kostol v Kusíne prežil. Už niekoľko desaťročí ho pred vodou chránia staré kamenné panely. Napriek pôvodnému plánu na zbúranie ho ľudia zachránili.
V 16. storočí tu bolo rozšírené aj vinohradníctvo (najlepšia úroda hrozna bola zaznamenaná v roku 1560 - vyprodukovať sa vtedy podarilo celkovo 3 150 holieb vína). V každej dedine sa tiež mala nachádzať škola, musel byť vystavaný kostol a vyčlenený cintorín.
Vplyv výstavby Zemplínskej Šíravy
Rok 1959 bol pre obyvateľov zemplínskych obcí Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín, Jovsa, Hnojné, Lúčky a Zálužice ťažký. Zmenil im život. 30. „Tisícky ľudí z celého východného Slovenska zaplnili michalovský futbalový štadión, aby boli svedkami slávnostného otvorenia stavby, ktorá mala premeniť náš okres v kvitnúcu záhradu.
Počas vyvlastňovania nehnuteľností sa zmenil zákon. Už uzavreté dohody zrazu prestali platiť. Stavba vodného diela, ktorého hladina mala zaberať 33 kilometrov štvorcových, s dĺžkou 11 a šírkou 3,5 kilometra a ktorú mali obkolesiť kilometre hrádzí, sa priamo dotkla troch dedín.
Bolo potrebné zbúrať 133 domov a presídliť stovky ľudí. Premiestniť školy a zbúrať viaceré kaplnky pri zemplínskom pútnickom gréckokatolíckom chráme v Klokočove. Pred vybudovaním priehrady sa obyvatelia okolitých dedín živili poľnohospodárstvom. Potom prišli buldozéry.
Na historických mapách z 19. storočia bola tam, kde je teraz Zemplínska šírava, mokrastá rovina, rašeliniská, ale aj úrodná pôda. V roku 1961 sa tu naplno začala stavať vodná nádrž a o štyri roky neskôr ju začali pomaly napúšťať vodou z rieky Laborec. Do užívania bola odovzdaná v lete 1966.
Aj keď bolo jasné, že vodná plocha sa bude využívať aj na rekreačné účely, taký masový záujem socialistickí plánovači neodhadli. Na rekreáciu vytypovali iba tri strediská. V roku 1968 návštevnosť prekročila pol milióna ľudí, v druhej polovici 70. rokov dokonca prekročila jeden milión.
Ďalšie slovenské vodné diela podľa rozlohy
| Vodné dielo | Rozloha (km²) |
|---|---|
| Vodné dielo Gabčíkovo | 46 |
| Zemplínska šírava | 32,9 |
| Oravská priehrada | 33,5 |
| Liptovská Mara | 21,6 |
| Veľká Domaša | 15,1 |
| Nosice pri Nimnici | 5,7 |
| Sĺňava | 4,3 |
| Ružín | 3,9 |