Obec Ľubica, ležiaca v bezprostrednej blízkosti Kežmarku, sa pýši bohatou históriou a množstvom sakrálnych pamiatok. Farský rímskokatolícky Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici je jednou z najvýznamnejších historických pamiatok Spiša. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Kostolík stojí vo vyvýšenej polohe na východnom okraji v ohradenom ale prístupnom areáli.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Ľubici
História obce a farnosti
Ľubica sa prvýkrát v písomných prameňoch vyskytuje až v roku 1251, je nepochybné,že ide o oveľa staršiu obec. V jej chotári sa síce našli predmety už z mladšej doby kamennej (asi 2400 rokov pred Kr.), ale pre nás je významné, že na území jej intravilánu bolo v 9. - 10. storočí veľkomoravské sídlisko. Už aj to meno dokazuje, že v dobe kolonizácie, keď v 13. storočí sem došli nemeckí kolonisti, našli tu silné slovenské osídlenie, do ktorého sa oni integrovali a prijali aj jeho meno. Mesto dostalo v roku 1364 právo na týždenný trh. Pre mesto bolo osudným 15. storočie.
Veľmi pamätný je rok 1271, keď uhorský kráľ Štefan V. udelil Ľubici mestské práva a touto výsadou ju pozdvihol do počtu kráľovských miest. Ešte v 17. storočí patrila k najbohatším spišským mestám s obrovským chotárom. V Ľubici pracovalo do 20 cechov a mala dokonca právo troch výročných trhov. Situácia sa zhoršila v časoch zálohovania Poľsku - roku 1412 uhorským panovníkom Žigmundom. V roku 1878 sa Ľubica opäť stala obcou.
Po navrátení zálohovaných miest do Uhorska sa Ľubica stala súčasťou Provincie XVI spišských miest, ktorej sídlom sa stala Spišská Nová Ves. Aj naďalej bola mestečkom, hoci stále viac sa začali uplatňovať uhorské zákony miesto spišského práva. Keď bola Provincia XVI spišských miest v roku 1876 zrušená, ostala Ľubica tzv. mestom so zriadeným magistrátom. Keďže platenie predpísaných úradníkov jej robilo nemalé ťažkosti, na dva roky sa stala „veľkou obcou“. Až po prvej svetovej vojne stratila štatút mesta a ostala až doposiaľ obcou.
Okolo roku 1198 vzniklo Spišské prepošstvo, do ktorého patrila aj ľubická farnosť. Na území Ľubice bol aj kláštor. Pripisuje sa reholi cisterciánov. Ako druhá alternatíva sa podáva rád maltézskych rytierov. Kláštor medzičasom prestali používať rehoľníci, tak sa začal používať ako fara. Meno prvého farára sa nezachovalo.
Správcovia farnosti
- Správca farnosti: ThLic. Vladimír Malecka
- Kňaz dôchodca: Mrg. Michal Liptak
Mrg. Michal Liptak bol ordinovaný 28.06.1975. Pôsobil ako kaplán v Liptovskej Lúžnej (1975 - 1978), správca farnosti v Lechnici / Červenom Kláštore (1978 - 1980), kaplán v Markušovciach (1980 - 1981), správca farnosti v Liptovských Matiašovciach (1981 - 1989), správca farnosti v Mníšku nad Popradom (1989 - 1998) a farár v Spišskej Sobote (1998 - 2014). Od 8.7.2014 je kňazom dôchodcom v Ľubici.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Zaujímavá je už poloha kostola, ležiaceho excentricky nad mestom na kopčeku, čím vlastne celej Ľubici dominuje. Obklopený je murovanou ohradou, za ktorou bol pôvodne cintorín. Ľubickí nemeckí kolonisti si, podobne ako v Spišskej Sobote či vo Vrbove, postavili okolo polovice 13. storočia kostol. Bol pomerne veľký, s honosným portálom na južnej strane, čo svedčí o početnosti i relatívnej hospodárskej sile nových usadlíkov. Kostol bol postavený ešte v románskom slohu so štvorcovou svätyňou. Tým viac, že ľubickí Slováci v tej dobe tiež mali svoj vlastný kostol.
Prestavby a úpravy kostola
Okolo roku 1330 sa veriaci bohatnúceho mestečka rozhodli prestavať kostol a tak predĺžili presbytérium o polygonálny záver a sprístupnili ho novým portálom. Už okolo roku 1360 pristúpili k ďalšej, výraznejšej prestavbe. Loď kostola bola zaklenutá na tri stredové piliere, čím sa premenila na dvojlodie. K svätyni pristavali zo severnej strany sakristiu. Kostol utrpel škody v 15. storočí počas bojov s husitmi a Jiskrovými vojskami, kedy bol aj vypálený. Súčasnú podobu získal interiér v roku 1764, kedy bol vymaľovaný v rokokovom štýle, vrátane iluzívnej architektúry.
Veľké škody utrpel kostol v priebehu prvej svetovej vojny, keď pre potreby armády zabavili nielen tri zvony (najstarší z nich roku 1624), ale aj medený plech zo strechy a dokonca aj píšťaly z organu. Provizórne zastrešenie vydržalo do roku 1934, kedy ho zničil požiar. Status národnej kultúrnej pamiatky získal kostol v roku 1963. Ďalšia rozsiahla obnova sa realizovala v polovici 60. rokov minulého storočia a v roku 1986 dostal chrám opäť medenú strešnú krytinu.
Architektonické zaujímavosti
- Kostol je najväčším zachovaným gotickým dvojlodím Spiša.
- Chrámová loď má dĺžku 22 m a šírku 11 m, presbytérium má rozmery 15 m x 9 m.
- Kostol sa z veľkej časti zachoval vo svojej stredovekej podobe.
- Gotický sloh reprezentuje honosný a bohato zdobený portál na južnej strane presbytéria na ktorom nájdeme aj kamennú plastiku Adama.
- Klenbu lode nesú tri polygonálne piliere.
Interiér kostola
Z viacerých hodnotných neskorogotických krídlových oltárov sa dnes zachovali už len zvyšky. V roku 1910 miestny farár odovzdal časti dvoch oltárov do múzea v Košiciach, v roku 1917 sa ďalšie dva oltáre dostali do Budapešti.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Ľubici
Okrem farského kostola sa v Ľubici nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky:
- Kostol Ducha Svätého, okolo roku 1230
- Kaplnka Hospicu sv.
Pôvodne gotický kostol Sv. Ducha, s niektorými zachovanými architektonickými prvkami, ktoré svedčia o jeho veľmi starom pôvode. Interiéru kostola dominuje hlavný barokový oltár s obrazom Zoslania Sv. Ducha. Je tu neskoro-renesančná kazateľnica (17.stor) a dva bočné oltáre. Evanjelický kostol a. v. pôvodne pozdĺžny objekt s pristavenou vežou, neskôr prestavaný do podoby s pôdorysom v tvare gréckeho kríža. Centrum stĺpovej oltárnej architektúry tvorí olejomaľba Poslednej večere. Kazateľnica je neskorobaroková, protestantského typu, polychrómovaná drevorezba. V strede kostola je kamenná krstiteľnica so špirálovo točeným driekom. Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie - pôvodne kaplnka prestavaná z väčšieho domu(1930). Obdĺžnikový vnútorný priestor je podopretý šiestimi podperami. Čelná stena zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov. Punc umeleckej kvality majú aj obidve farebné vitráže na oknách po bokoch ústrednej nástennej maľby. Vitráže aj maľba sú dielom ak. mal.
Mariánsky stĺp so sochou Immaculaty Jeden z najvyšších (12,5m)barokových stĺpov na Spiši. Dal ho postaviť starosta Teodor Ľubomirski z Ľubovnianskeho hradu. Zreštaurované časti originálu (1726) sú uložené v lapidáriu pri rím.kat. kostole. Kópiu umiestnenú na pôvodnom mieste zhotovil akademický sochár Štefan Kovaľ z Vyšných Ružbách.