Boží súd a Múdrosť
Najsvätejší Autor hovorí: Boží súd podľa pravdy postihne tých, čo robia také veci. Tak bezbožníkov ako i vlažných, ako aj tých, čo horia najčistejšou láskou až po obeť. Majetok ani odev, pôvod ani postavenie nezmenia Boží súd. Nezmätú ho žiadne zámienky ani scenáre zostavené na oklamanie ľudí, ba ani pretvárky či nepravé skutky dobra, viery, cnosti a lásky.Učiteľove slová sú vždy živé a spravodlivé, či už keď hovoria: „Nie každý, kto mi hovorí: ,Pane, Pane,‘ vojde do nebeského kráľovstva,“ ako aj vtedy, keď porovnáva mýtnika a farizeja, či keď podáva obdivuhodný kódex Nového zákona v Reči na vrchu. Zákon sa nezmení kvôli tomu, že sa menia časy. A nebudú rozdielne rozsudky, pretože Boh bude vždy súdiť pravdivo a spravodlivo. A ešte prísnejšie bude súdený ten, kto je poverený súdením alebo si osobuje právo súdiť. Bude súdený prísnejšie, pretože viac sa bude požadovať od toho, kto hlbšie poznal Zákon. A bude prísnejšie súdený, lebo je napísané: „Nesúďte, aby ste neboli súdení.“Buďte malí! Ó, buďte malí, vy, ktorých Ja milujem. Ak budete takí, Ja vás naučím Múdrosti. Naučím vás ju skrze moju lásku. Pretože vedzte, že Múdrosti sa človek naučí skôr cez lásku ako vzdelávaním. Ja, ktorý vás milujem, a vy, ktorí milujete mňa, sme svetlo slúžiace na pochopenie slov Múdrosti, ktoré bez svetla lásky, len samotným vzdelaním, ostávajú celkom alebo čiastočne zatônené.Milosrdná láska a spása
Preto Láska nikdy neprestane volať: „Vďaka milosrdnej láske získate spásu a pokoj.“ Pretože kto má milosrdnú lásku, neopovrhuje bohatstvom božej dobroty, jej trpezlivosťou a toleranciou; kto má milosrdnú lásku, miluje pokánie, nesúdi, neodsudzuje, nedáva pohoršenie, nestane sa vlažným alebo chladným ani sa nepošpiní skazenosťou.Kto má milosrdnú lásku, odzbrojí Božie srdce, aj keď bude uznaný vinným. Aj túžba po dokonalosti sa zaráta, ak to bude aktívna túžba, teda skutočná túžba, ktorá sa nenaplní len preto, lebo nie je v moci tvorov naplniť ju. Boh vidí. Skutočne vidí. A vidí, ako len môže vidieť najdokonalejší Boh: s dokonalosťou, ktorá sa nezastaví na zdanlivom zovňajšku. A dokonale súdi potom, čo trpezlivo vyčkával...Úvahy o božskej láske od učiteľa
Výzva k spytovaniu svedomia
Chceme sa zastaviť pri veľkonočnej večeri, kde Ježiš Kristus zjavuje, že bude vydané jeho telo a vyliata jeho krv. Jeho slová: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“(Mt 26, 20) pozývajú každého z Dvanástich, a najmä Judáša, k spytovaniu svedomia. Tieto slová sa vzťahujú aj na nás všetkých. Sú výzvou, aby sme sa zamysleli nad svojimi skutkami, či už dobrými alebo zlými; nad svojou dôstojnosťou; aby sme sa pýtali sami seba, čo v tejto chvíli robíme so svojím životom; kam smerujeme a ako sme odpovedali na Ježišovo volanie.Svoje hriechy môžeme skrývať pred inými ľuďmi, no nie pred Bohom, ktorý vidí aj v skrytosti. Ježiš, ktorý je pravý Boh a človek, vidí a vie všetko. On vie, čo je v našich srdciach a čoho sme schopní. Pred jeho očami nie je nič skryté. Vyvarujme sa klamania samých seba. Až keď budeme k sebe úprimní, mali by sme sa pozrieť na Krista a spýtať sa ho: „Som to ja, Pane?“(Mt 26, 22). Som si vedomý vlastnej „noci“, mojich hriechov a zodpovednosti?Bože, večná pravda, veríme v teba.Bože, naša sila a spása, dúfame v teba.Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom.Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.
Hlásanie evanjelia a svedectvo viery
„Ježiš sa zjavil Jedenástim a povedal im: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený. A tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znamenia: v mojom mene budú vyháňať zlých duchov, budú hovoriť novými jazykmi, hady budú brať do rúk a ak niečo smrtonosné vypijú, neuškodí im; na chorých budú vkladať ruky a tí ozdravejú.“ Keď im to Pán Ježiš povedal, vzatý bol do neba a zasadol po pravici Boha. Oni sa rozišli a všade kázali. Dnes by sme mohli veľa hovoriť o tom, prečo slovo evanjelia neznie silno a presvedčivo - prečo my kresťania váhavo mlčíme o tom, v čo veríme, napriek takzvanej „novej evanjelizácii“.Evanjelista nehovorí preto, že mu to prikázala nedávna sociologická štúdia, nehovorí ani z politickej „opatrnosti“, ani preto, že „má chuť povedať, čo si myslí“. To znamená, že poslušne evanjelizujeme, hoci to musíme robiť radostne a sebavedome. Na druhej strane naše slovo nie je prezentované len tak, ako každé iné, z trhu myšlienok a názorov. Skôr má váhu každého silného a jednoznačného posolstva. Od jeho uznania alebo odmietnutia závisí život alebo smrť. A jeho pravdivosť a schopnosť presvedčiť pochádza zo svedeckej cesty, to znamená, že sa javí akreditované znameniami moci v prospech potrebných. Prečo teda naše mlčanie? Strach? Plachosť? Svätý Justín povedal, že „Hoci boli bez vzdelania a bez akejkoľvek plynulosti, dokázali presvedčiť ľudstvo vďaka svojej cnosti.“ Znakom alebo zázrakom cnosti je teda naša výrečnosť.„Po nanebovstúpení Boží plán vstúpil do obdobia svojho zavŕšenia. „Je tu“ už „posledná hodina“ (1 Jn 2, 18). Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnolde, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci Spoločnosti Božieho Slova pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.Milosrdný Boh a odpúšťanie
Ponúkam Ti dnes pohľad na milosrdného Boha. Všimni si prvé čítanie aj evanjelium. Obe lekcie sa nesú v duchu milosrdného Boha, ktorý vie a pozná naše dobré vlastnosti a skutky, ale aj naše hriechy. Boh však nechce, aby sme zotrvali vo svojich hriechoch. Preto nám ponúka slobodné rozhodnutie sa pre dobro a odmietnutie hriechu. Zaujímavý je postoj Boha k hriešnikovi, ktorému ponúka požehnanie. Nič nevyčítava, nič nevytýka, ale hovorí, čo je všetko ochotný urobiť pre človeka, ktorý mu ostane verný. Podobný postoj zaujíma aj Ježiš voči Lévimu. Nevyčítava mu jeho minulú nespravodlivosť, nevyhadzuje mu na oči jeho minulosť.Pozri sa do svojho vnútra: Koľko razy sme človeku, s ktorým často prichádzame do kontaktu, vytkli niečo z jeho minulých prehreškov voči nám! Koľko razy sme mu pripomenuli, ako nám ublížil. Koľko razy sme nevedeli prehltnúť, že urobil niečo, čo sme neočakávali a čo bolo pre nás nepríjemné! Vraciame sa k minulosti, vyčítavame, vytýkame, nedokážeme odpustiť, nedokážeme zabudnúť. Tak sa nedáva druhá šanca. Druhá šanca znamená odpustenie, vzájomné "zbratanie sa", postaviť sa na oporu tomu človeku. Druhá šanca znamená nepripomínanie niečoho urážlivého, čo ten človek voči nám urobil. Je to skutočne iba akési "Poď!" - pozvanie, kráčanie spolu životom a vzájomná opora. A to platí pre manželov, rodinu - súrodencov, deti, rodičov, kolegov, spolužiakov, ľudí, ktorých nosíme vo svojom srdci, ale aj ľudí, s ktorými prichádzame do kontaktu. Ježiš vedel o Léviho hriechoch. Veď sa ho zastal aj pred farizejmi a vyjadril, že Lévi je "chorý", potrebuje "lekára"... Lévi možno Ježiša nikdy predtým nevidel.Ak chceme byť ľuďom, ktorých stretávame, vzorom aj v tomto, treba sa naučiť odpúšťať a už sa nikdy nevracať k minulým hriechom, nespomínať ich. Ak ich nespomenie Ježiš, akým právom na ne spomíname my? Veď Ježiš niesol kríž za hriechy každého jedného z nás - mal by teda mať omnoho väčšie právo vytknúť hriechy ako my. On odpúšťa, my sa to musíme naučiť... Odpúšťanie, to nie je schopnosť, ktorú si budujeme sami v sebe. Je to milosť, ku ktorej nám dopomáha Boh svojím požehnaním. Preto prosme dnes Pána, aby nás vo svojej láske a milosrdenstve učil odpúšťať. Ježišu, Ty vidíš, aké je moje srdce sebecké a urazené, ak mi niekto ublíži. Niekedy nedokážem odpustiť či zabudnúť. Vraciam sa k prehreškom druhého človeka. Prosím Ťa, nauč ma odpúšťať a na krivdy nikdy nespomínať, ani vtedy, keby opäť vzťahy prechádzali skúškou. Pomôž mi byť slabému človeku oporou...
tags: #evanjelium #pre #dnesok #lekcie