Oponice: História hradu, kaštieľa a kostola v malebnej obci

Hľadáte výlet, ktorý vás prenesie do čias stredovekých rytierov, šľachticov a bojov o moc? Len kúsok od Nitry sa v srdci pohoria Tribeč vypína Oponický hrad, kedysi mocná pevnosť chrániaca dôležité obchodné cesty. Oponice však nie sú len hradom, jeho okolie ponúka množstvo iných zaujímavostí, ktoré sa oplatí navštíviť.

Podstatu a význam Oponíc treba hľadať v dávnej minulosti. Niektorí sa s nostalgiou pousmejú pri vypočutí si legendy o Oponickom hrade a o poklade, ktorý tu údajne zakopal knieža Svätopluk. Oponice nevynikajú svojou rozlohou, obec je „učupená“ pod západným úpätím majestátneho pohoria Tríbeč, ktorý nevyniká svojou nadmorskou výškou, ale svojou históriou a tajuplnosťou.

Hospodársky, kultúrny a spoločenský život obce výrazne ovplyvnil rod, ktorý tu v roku 1392 „zakotvil“. Bol to uhorský rod „Peechovcov“, ktorý získal Oponice výmenou za Bernolákovo a keď jeho členovia uvideli majestátne múry hradu na konci 14. storočia a nádhernú krajinu navôkol, rozhodli sa zmeniť si svoj „predikát“ z Peech na Apponyi (Appony bol maďarský tvar názvu obce Oponice, ktorá už v tom čase existovala).

Prvé konkrétne doklady o výskyte človeka na tomto území pochádzajú už z neolitu (5000-3000 r. p. Kr.). V staršej dobe železnej (700-400 r.p.Kr.) sa začína hustejšie osídľovanie tohto kraja. Začínajú sa budovať prvé ochranné valy pre prípad nebezpečenstva agresorov. Intenzívnejšie osídlenie chotára Oponíc nastáva tiež v dobe rímsko-barbarskej (0-400 r.p.Kr.).

Oponice patria k tým málo dedinám Ponitria, ktoré boli sústavne osídlené od 9. storočia. V bližšie neznámom čase koncom 13. storočia získali Oponice Čákovci, ktorí nad dedinou nechali postaviť kamenný hrad.

Oponický hrad

Oponický hrad bol postavený v 13. storočí a prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1300. Jeho zakladateľom bol magister Peter Čák, brat Matúša Čáka Trenčianskeho, známeho ako „Pán Váhu a Tatier“.

Táto neprehliadnuteľná dominanta obce sa týči z Tribečského pohoria už od 13. storočia, kedy mal hrad úlohu chrániť Nitriansky kniežací hrad pred nájazdami Tatárov a neskôr Turkov. Pre hrad je medzníkový rok 1392 kedy ho získava do svojej držby uhorský šľachtický rod Apponyiovcov, ktorý si zoberie názov obce do svojho predikátu a píše odvtedy Apponyi de Nagy Appony alebo Oponickí z Veľkých Oponíc. Po jeho smrti hrad prešiel do vlastníctva rôznych šľachtických rodov, vrátane Mikuláša Gutkeleda a Dezidera Kaplaya. V roku 1392 sa stal majetkom rodu Apponyiovcov, ktorí ho vlastnili až do jeho zániku v 17. storočí.

Rod vykoná na hrade nevyhnutné prestavby, ale jeho celkový vzhľad podstatnejšie upraví, opevní a zmodernizuje až renesančná prestavba Benediktom Apponyim v roku 1542. Hrad dostane pevnejšie opevnenie a je obohnaný vodnou priekopou s padacím mostom na zapádnej strane hradu. Opevní sa aj veža Tereš, ktorá je dominantou hradu na jeho juhozápadnom nároží a v ktorej sú počas tureckých vojen na našom území ochraňované cennosti zemanov zo širokého okolia. Počas svojej existencie hrad odolal viacerým útokom, vrátane husitských vojen v roku 1430 a tureckých nájazdov v 16. a 17. storočí. Bol známy svojou mohutnou vežou Tereš, ktorá slúžila ako trezor pre cennosti zemanov z okolia.

Turkom sa hrad nikdy nepodarilo dobyť. To čo sa nepodarilo početnej tureckej presile dokončila ľudská hašterivosť Apponyiovcov a „krádež storočia“ktorá sa tu odohrala 10.augusta roku 1514 a jej iniciátorkou bola šľachtičná bažiaca po bohatstve z neďalekej obce Anna Ludanická.

Ľudská hašterivosť medzi Apponyiovcami spôsobila to, že začiatkom 17. storočia sa rozhodli hrad opustiť a keďže sa nevedeli dohodnúť na užívaní spoločných častí hradu jednoducho ho ponechajú svojmu osudu. Ten chátral a stal sa v roku 1708 baštou povstaleckej armády Františka Rákocziho II. čím si podpísal rozsudok totálneho zániku. Po potlačení povstania cisárskou armádou bol spolu s ostatnými slovenskými hradmi zbúraný a odvtedy je v ruinách.

V 19. storočí sa stal vďačným námetom spisovateľov, básnikov či maliarov, ktorí tu nachádzali pokoj a inšpiráciu. Apponyiovci mali k hradu samozrejme aj naďalej patriotský vzťah a tak ho udržiavali až do 30. rokov 20. storočia.

Po druhej svetovej vojne bol sporadicky udržiavaný asi do 60. rokov, konávali sa tu oponické majálesy, ale postupne sa upustilo aj od týchto podujatí, hrad začal chátrať a zarastať náletovými kríkmi a drevinami.

Na lepšie časy začalo hradu svitať v roku 2000 kedy skupina nadšencov založila v Oponiciach Občianske združenie Apponiana, ktorého cieľom bola záchrana Oponického hradu ako dominanty Oponíc a tohto regiónu. Odvtedy sa podarilo hrad vyčistiť od stoviek náletových drevín a stromov, ktoré vyrastali z hradných múrov, spomaliť deštrukciu muriva a pravidelným kosením a likvidovaním týchto škodlivých drevín zabrániť pokračujúcej deštrukcii hradného areálu.

Treba vyzdvihnúť obrovskú snahu a neutíchajúci entuziazmus hŕstky nadšencov, ktorí sa každoročne nielenže pasujú s „matkou prírodou“, ale idú ešte ďalej a budujú zborenú juhozápadnú vežu „Tereš“ kedysi tak významnú a strategickú dominantu hradu. Na hrad vedie v súčasnosti turistický chodník z obce. Už v obci pri vstupnej bráne do parku veľkého kaštieľa sa nachádza veľká informačná tabuľa o hrade v 3 jazykoch, kde turisti dostanú prvotné info o tejto dominante.

Z obce to na hrad rezkým krokom urobíte za 30 minút a odmenou vám bude majestátne kamenné sídlo týčiace sa z Tribečského pohoria a panoráma na dolinu od Zobora až po Bánovecko. Darmo, Oponický hrad je nesmiernym turistickým lákadlom a ako kedysi napísal Ľ. Janota s nostalgiou poznačenou stáročiami nám „jeho obhorené múry pripomínajú kýpte starca, ktorý sa zmieruje s myšlienkou úplného zániku a rezignovane hľadí do hrobu“.

Ak vás láka tajomná atmosféra starých hradov, krásne výhľady a príbehy zo stredoveku, návšteva Oponického hradu je pre vás ako stvorená. Vyberte sa na dobrodružnú túru, preskúmajte zrúcaninu a predstavte si, aký bol život za jej múrmi.

Pešo: Výstup na Oponický hrad je ideálny pre rodiny s deťmi a rekreačných turistov. Z obce Oponice vedie na hrad náučný chodník, pričom trasa je dlhá približne 2,5 km a zaberie približne hodinu chôdze.

Oponický hrad sa týči nad obcou.

Kaštiele v Oponiciach

Obec Oponice má dva kaštiele. Jeden malý, tzv. lovecký, v ktorom je múzeum. Veľký, Aponyiovský, o ktorom sme boli v roku 2001 presvedčený, že ľahne popolom ako stromy v Grécku počas pravidelných letných lesných požiarov. Neľahol, zmenil sa, dôkaz o tom, že ak niekto chce, správne vyhodnotí podnikateľský plán, zoženie peniaze a netrochári, dokáže to.

Chateau Appony

Chateau Appony, prevádzkovaný spoločnosťou I&P Slovakia, a.s., je úžasný. Viem, že niektorí reštaurátori krútili nos nad obnovenou Apponyiovskou knižnicou. Údajne rezbársku prácu nahradili plastikami zo sádry. Budem úprimný, kašlať na to, nech je to tak aj tisíc krát. Kaštieľ a jeho interiér sú krásne. Celá obec sa pozviechala. Kostol, okolie kostola, cesty, chodníky.

Tento kaštieľ sa nachádza v nádhernom prostredí takmer 7 hektárového anglického parku v západnej časti obce. Kaštieľ bol postavený Apponyiovcami v 16.-17. storočí. Obývaný bol príslušníkmi tohto rodu až do roku 1940. Prišli sem bývať z hradu a kaštieľ postupne prestavovali až do 19. storočia, kedy tu naposledy v rokoch 1844-46 pribudlo severné krídlo kaštieľa dostavbou slávnej rodinnej Apponyiovskej bibliotéky a kaštieľ tak dostal definitívnu podobu písmena U. V parku sa nachádzajú významné a vzácne dreviny či solitéry, fontána či tenisové antukové kurty založené samotnými Apponyiovcami čoby fanúšikmi Wimbledonu.

Po smrti posledného majiteľa panstva grófa Henricha Apponyiho v roku 1935 kaštieľ spolu s panstvom kúpil veľkostatkár Ing. Vít Slezák, ktorý v kaštieli s rodinou nielen býval, ale na priľahlom majeri hospodáril a zveľadil tunajšie vinice, rastlinnú a živočíšnu výrobu. V polovici 70. rokov kaštieľ získala bezodplatne VŠP v Nitre, ktorá ho začala opravovať so zámerom vytvoriť z neho školiace stredisko pre študentov. Po roku 1989 však škola z finančných dôvodov musela od svojho zámeru ustúpiť a budovu s parkom už potom iba udržiavala a v roku 2007 ruinu kaštieľa so zdevastovaným parkom odpredala spoločnosti I&P Slovakia a.s., ktorá dokončila excelentnú prestavbu kaštieľa v duchu doby a približne v polovici roku 2011 otvorila kaštieľ ako luxusný hotelový komplex s nadštandardnými službami v rámci regiónu. Park tiež prechádzal revitalizáciou, obnovili sa trávnaté plochy, nanovo bola postavená zámocká fontána, ktorá medzičasom bola zdevastovaná a obnovené sú aj tenisové kurty v parku s moderným povrchom a umelým osvetlením.

Chateau Appony - luxusný hotelový komplex.

Apponyiho múzeum

Malý kaštieľ, ako ho zvyknú domáci nazývať je renesančnou stavbou zo 16.-17. storočia. Kedysi ho obývala zemianska rodina Bartakovičovcov, ktorej členovia sú pochovaní v severnej hrobke tunajšieho kostola. V 19. storočí kaštieľ získali Apponyiovci. Nikdy tu však nebývali, využívali ho predstavení veľkostatku, tak tomu bolo až do roku 1924, kedy ho gróf Henrich Apponyi odstúpil obci Oponice za podĺžnosti obecných daní. Odvtedy až do súčasnosti kaštieľ patrí obci Oponice.

Za I. ČSR bola na prízemí kaštieľa zriadená četnícka (žandárska stanica), ktorú ešte aj počas 1. svetovej vojny viedol Jozef Štefánik. Celé prvé podlažie kaštieľa využíval miestny všeobecný lekár MUDr. Jozef Šeley ako svoju privátnu ordináciu a súkromný byt. Po druhej svetovej vojne bol kaštieľ využívaný na rôzne „dobrodružné“ účely, ktoré mu nepridali na rozkvete. Záblesk nádeje bol v pol. 70. V roku 1993 dala obec zelenú založeniu APPONYIHO MÚZEA, ktoré tu funguje dodnes. Nachádza sa v ňom vyše 2500 exponátov viažúcich sa na rod Apponyiovcov. Sú tu obrazové zbierky, dobový mobiliár, časť slávnej rodinnej knižnice.

Kostol sv. Petra a Pavla

Kostol sv. Petra a Pavla v Oponiciach.

Prvá zmienka o kostole pochádza z roku 1244. Kostol bol postavený pravdepodobne v priebehu 12. storočia jeho pôvodnými patrónmi boli hradní rytieri z Malých Oponíc.

Tento románsky kostol pokrytý slamou bol zrútený koncom 18. storočia, aby na jeho mieste vyrástol nový, klasicistický kostol sv. Petra a Pavla. Stalo sa tak v roku 1793. Slávnu éru zažíval nielen pri svojom otvorení nitrianskym biskupom Františkom Xaverom Fuchsom, ale aj v nasledujúcich rokoch kedy sväté omše v Oponiciach slúžili kňazi členovia „Tovarišstva“ akými boli Hollý, Komlóssy, Kubicza či Valachy, ktorého, ale doba skritizovala za dostavbu ťažkej kamennej veže kostola čím začal kostol praskať a mať problémy so statikou a preto sú odvtedy vidieť v stropných prvkoch kostola oceľové výstuhy.

Skvelý kronikár a farár v jednej osobe Jozef Lindenbauer nám toho zase zanechal veľa vo farských matrikách z konca 18. a začiatkom 19. storočia. V kostole sa nachádza vzácny jednomanuálový organ, ktorý dala postaviť tunajšia grófka Žofia Sztárayová. V roku 1869 ho zhotovil organársky majster Ján Šaško z Brezovej (1807-1893). Manuálový rozsah organu je 54 kláves, pôvodne potiahnutých slonovinou a ebenovým drevom. Nástroj má spolu 620 píšťaľ.

V chráme sa dodnes nachádza zopár vzácnych liturgických predmetov, ako sú liturgický kalich od talianskej grófky Terézii Nogarolly-manželky Antona Apponyiho (1782-1852) či vzácne bohoslužobné rúcha z 19. storočia. Zvony kostola sú vzácnosťou, boli totiž inštalované v roku vypuknutia prvej svetovej vojny, ktorá zvonom vôbec nepriala. Posledný zvon pribudol v roku 1925.

Pod kostolom sa nachádza sústava hrobiek rodín Bartakovič a Apponyi. Prístupná verejnosti je však iba apponyiovská hrobka s vchodom z južnej strany kostola, ktorá bola verejnosti sprístupnená v roku 1993. V kostole sa konávajú aj organové koncerty na ktorých sa hrávajú skladby velikánov organovej hudby Bacha, Händla, Bartholdyho atď.

Z monumentov kostola ešte zaujme oratórium z južnej strany kostola a na jeho fasáde inštalované slnečné hodiny. Veľmi pozoruhodná je aj plastika apponyiovského erbu nad vchodom do hrobky.

Praktické informácie

Bratislava, Viedeň a Budapešť na dosah. Blízkosť a dostupnosť do troch krásnych a historických miest je z Oponíc naozaj citeľná a vychádza z poznania minulosti, pretože členovia rodu Apponyiovcov pôsobili na viedenskom cisárskom dvore a svoje paláce mali nielen vo Viedni, ale aj v Bratislave či Budapešti.

Obec leží medzi riekou Nitrou a Tribečským pohorím. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244. História obce je bohatá a pestrá.

Dnes, namiesto povesti Ak by som mal ostať verný formátu článkov o slovenských hradoch, mala by tu byť povesť o hrade. Nechce sa mi písať povesť o Oponiciach. Zaslúžili by si to. Hrad, obec, oponické kaštiele, aj pohorie Tríbeč. Ale keď sa vám naozaj nechce, nie je čo riešiť.

Stáva sa to. Ján Pohribný, český fotograf, keď prezentoval svoju knihu Magické kameny[5], o megalitických pamiatkach, spomenul, že na niektorých miestach nadobudol presvedčenie, že tam fotiť nemá. Rešpektoval odmietnutie toho miesta. Nesnažil sa vysvetliť, prečo to tak bolo. Mal taký pocit a zariadil sa podľa toho.

tags: #obec #oponice #kostol