Svätý Jur je malebné mestečko, ktoré sa nachádza na úpätí Malých Karpát, neďaleko Bratislavy. Mesto je známe svojou bohatou históriou, vinohradníckou tradíciou a zachovanými pamiatkami.
Hradisko Neštich: Svedok Dávnej História
Hradisko Neštich predstavuje najstaršie zachované pozostatky staviteľstva na území mesta Svätý Jur. Okrem toho je dôkazom kontinuálneho osídlenia tejto oblasti v priebehu dvoch tisícročí a miestom, kam sa v čase nebezpečenstva utiekali celé generácie miestnych obyvateľov. Hradiská zohrávali v dejinách Veľkej Moravy nezastupiteľnú úlohu.
Podľa poznatkov o kultúrach žijúcich na našom území vieme, že budovanie hradísk bolo typické pre Slovanov. Azda najstarším z týchto národov boli Germáni, ktorí na tomto území žili krátko po prelome letopočtov a vytvorili tu štátny útvar zvaný Vanniovo kráľovstvo. Z ich čias pochádzajú nálezy germánskych železných sekier. Rovnako sem spadá aj jeden z najnovších nálezov - strieborný denár Antonia Pia, razený v rokoch 138-161.
Najpravdepodobnejšia doba vzniku hradiska sú tridsiate roky deviateho storočia. Najstaršou časťou hradiska je pravdepodobne elipsovité nádvorie v najvyššej časti vrchu, označované ako Nádvorie IV. Po jeho vzniku sa tu usadila stála posádka. Po niektorom z útokov bolo postupne vybudované aj Nádvorie III, a pri neustále narastajúcom napätí v nasledujúcich desaťročiach aj Predhradia I a II. Celý komplex tak nadobudol rozlohu 3,26 ha, z čoho na samotné hradisko pripadá asi polovica.
Komplex hradiska bol podľa vtedajších zvyklostí usporiadaný tak, že v najvyššej (a zároveň najstaršej) časti sídlili význačné osoby a vojaci. Zároveň tu museli žiť aj bohaté ženy, čoho dôkazom sú nálezy bronzových náušníc. Podobné náušnice sú známe len z hradiska v Nitre (pohrebisko Lupka), čo svedčí o existujúcom prepojení medzi oboma sídlami. V druhej časti hradiska (Nádvorie III) boli usadení bežní obyvatelia. Zároveň tu museli stáť hospodárske objekty. Doložená je výroba železa, ale nie jeho spracovanie. Podľa nálezov z ostatných hradísk je vysoko pravdepodobné, že na hradisku sa musela nachádzať aj sakrálna stavba. Kvôli obrovskej rozlohe je ale jej skorý objav len málo pravdepodobný.
Medzi najstaršie predmety, s ktorými možno spájať prítomnosť Slovanov patrí zlomok železnej slovanskej ostrohy s háčikom. Obzvlášť dôležité sú nálezy tzv. avarských bronzov z polohy Hradisko, ktoré si našli obľubu i u Slovanov. Jedným je bronzové prelamované kovanie s vyobrazením gryfa, nájdené na prvom predhradí.
Archeologický výskum a nálezy zo súkromných zbierok za posledné roky jasne dokladajú predpoklad V. Turčana, že hradisko sa pred vznikom Veľkej Moravy stalo centrom regionálnej správy, ovládaným rodiacou sa mocenskou elitou, disponujúcou vojenskou silou. Charakter nálezov z hradiska poukazuje dokonca na skutočnosť, že to bolo centrum významné, ktoré nemá mimo hradiska na Devíne v tomto čase a priestore paralelu. Po vzniku Veľkej Moravy v roku 833 sledujeme ďalší rozmach svätojurského hradiska ako regionálneho centra a remeselného strediska.
Vidíme to v rozšírení opevnenia o predhradie, ktoré sa najpravdepodobnejšie udialo po zjednotení krajín. V období 2. polovice 9. storočia zažíva hradisko rozmach, ktorý sa okrem výstavby prvého predhradia prejavil i výstavbou predhradia druhého. Pokračovanie existencie hradiska svedčí o jeho význame i po spojení krajín, kedy si Nitriansko zjavne zachovalo istú mieru samostatnosti prejavujúcu sa i v konfliktoch kniežat nitrianskych s moravskými.
Dokladmi o vojenskej zložke medzi osadníkmi sú nálezy zbraní, sekier, početných hrotov šípov, kopijí/oštepov. Dve sekery sme doposiaľ poznali z polohy Hradisko, jeden štíhly tvar a časť bradatice. V súkromných zbierkach sa však nachádza ďalších sedem sekier z tohto náleziska. Z novších nálezov si pozornosť zasluhujú predovšetkým kopije/oštepy. Z militárií sú najpočetnejšie zastúpené hroty šípov, najmä s krídelkami, menej listovité a trojlisté tvary.
K výstroju jazdca patril spomínaný skvostný strmeň, ktorý akiste patril príslušníkovi vyššej spoločenskej vrstvy. Z novších nálezov sa pristavme pri ostrohách a bočniciach zubadiel. Bežnejšie nálezy predstavujú pracky opaskov. Dôležitou súčasťou výstroja bojovníka boli i nákladné drôtené košele z ktorých krúžky sme našli na viacerých miestach hradiska.
Na hradisku sa našli i početné doklady o živote jeho obyvateľov, ktoré reprezentujú predmety osobnej potreby ako sú keramické nádoby a ich zlomky, rôzne typy kovaní vedierok, nože, ocieľky. Zaujímavé sú i nálezy kľúčov. Nástroje remeselné, či ich súčasti, poznáme doposiaľ (mimo sekier) len z hradiska. Zastupujú ich čepele pílok, sekery, vrták, nožnice, šidlá, keramické závažia a prasleny, kamenné brúsiky a hladidlá.
Tieto predmety dokladajú prácu remeselníkov ako je spracovanie dreva, výrobu odevnú, produkciu keramiky, doloženú nepriamo početnými nálezmi črepového materiálu, ktorá bola točená na kruhu a opatrená najmä typickými zväzkami vlnoviek a línií. Kováčsku výrobu dokladajú nálezy klieští. Súvisí s ňou i výroba polotovarov a zároveň platidiel - sekerovitých hrivien v rôznych veľkostiach, nachádzaných ako v celku, tak často aj v zlomkoch.
Dokladmi po klasickom horizonte veľkomoravského obdobia sú nálezy ženských šperkov podunajského typu reprezentovaných piatimi bronzovými náušnicami (jedna pozlátená) nájdenými na prvom predhradí, údajne v mieste prierezu valom. Z ďalších slovanských šperkov spomenieme kotúčovitý sklenený korálik, sklený gombík, bronzový, vybíjaním zdobený štítok prsteňa.
Dnes vieme, že obyvatelia stavali obydlia na miestach upravených terás, ako i v miestach prirodzených plošín. Pomerne dobrú predstavu máme o obydliach obyvateľov, ktoré zastupovali zruby. Pokiaľ ide o počet obydlí, ťažko ho stanoviť. Rádovo to mohli byť desiatky zrubov poskytujúce prístrešie, v najväčšom rozmachu, i niekoľkým stovkám obyvateľov. Na hradisku sa tiež nachádzalo niekoľko neobytných, zväčša menších objektov hospodárskeho charakteru. Mohlo ísť o šopy, chlievy či stajne. Jamy predstavovali chladničky na potraviny.
Konštrukcia hradby na akropole bola tvorená zeminou s kamením spevnenou drevenými trámami nad sebou - azda roštami. Zo strany predhradia sa zistil kamenný múr (šírka hradby minimálne 4,5 m). Z vonkajšej strany bola vykopaná priekopa kónického tvaru (šírka 2,6 a hĺbka 1,5 m). Tento najstarší opevnený areál bol dlhý okolo 325 m a široký najmenej 170 m.
Opevnenie prvého predhradia zaniklo požiarom. Val prvého prehradia bol dvakrát prestavovaný, postavený zo zeminy fixovanej kolmi a trámami, z vonkajšej strany opatrený kamenným múrom (pôvodne 3 m, po prestavbe 4,5-5 m). Účinnosť opevnenia zvyšovalo zdvojenie hradby prvého predhradia. Val druhého predhradia, ako i prestavba prvého sa zrejem uskutočnili v priebehu druhej polovice 9. alebo začiatkom 10. storočia.
Celková dĺžka opevneného areálu po prístavbe opevnení predhradí dosiahla približne 680 m, vrátane nízkeho valu druhého predhradia, ktorý dosiaľ nebol skúmaný. Zastúpenie nálezov na hradisku je dočasne prerušené na konci 10. storočia. V nasledujúcich asi 200 rokoch bolo opäť len dočasným úkrytom v čase útokov. Tento stav sa zmenil až s príchodom grófov zo Svätého jura a Pezinka, za ktorých vlastníctva sa trvalé osídlenie obnovilo pre obdobie od začiatku 13. až do konca 14. storočia.
V čase stredovekého osídlenia bolo nutné zabepečiť neustálu dodávku pitnej vody do priestorov hradiska. Na to slúžilo hlinené potrubie budované v dĺžke niekoľkých kilometrov, ktoré vytvorilo prepojenie hradiska s prameňom mimo systému valov. Jednotlivé časti potrubia sú objavované už niekoľko desaťročí pri rôznych výkopových prácach.
Neštich patrí medzi slovanské hradiská s pomerne jednoduchým prístupom a jasným a prehľadným označením. Pred vonkajším valom je veľký kameň s vytesaným nápisom "Veľkomoravské hradisko" a vedľa neho nájdeme veľmi pekne spracovanú informačnú tabuľu o histórii hradiska.
Neštich patrí medzi málo slovanských hradísk, na ktorých v súčasnosti prebieha podrobný archeologický výskum pod vedením PhDr. Júliusa Vaváka. Aktuálne výsledky výskumov vyšli v publikácii Zo starších dejín Svätého Jura“ 2010 Kolektívna monografia (spolu s ďalšími knihami sa dá kúpiť v Malokarpatskom múzeu v Pezinku). PhDr.
Archeológovia objavili stopy 600 prehistorických domov na hradisku
Opevnený Kostol Sv. Juraja: Architektonický Skvost
Jednou z najvýznamnejších pamiatok je opevnený kostol sv. Juraja, ktorý je dominantou mesta a láka návštevníkov svojou jedinečnou architektúrou a históriou.
Kostol svätého Juraja je veľmi neobyčajná stavba. Kostol slúži miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi ako farský chrám. Po obnove prebiehajúcej od 90. rokov minulého storočia je v dobrom stave. Mesto Svätý Jur leží cca 15 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je viditeľný už zďaleka vďaka vyvýšenej polohe. Stojí v časti Neštich na severozápadnom okraji zástavby v oplotenom, ale prístupnom areáli spolu so zvonicou.
Prvý kostol postavili na súčasnom mieste niekedy v prvej polovici 13. storočia. Niekedy okolo roku 1280 došlo k veľkému rozšíreniu kostola. Výrazné prestavby boli realizované aj v nasledujúcom storočí.
V období okolo polovice 14. storočia pristavali do západnej časti lode murovanú emporu. V poslednej štvrtine 14. storočia došlo k opätovnému rozšíreniu kostola prístavbou severnej bočnej lode, prepojenej s hlavnou arkádami. Zaklenuli ju troma poliami rebrovej klenby.
V rámci celkovej prestavby dostala murovanú rebrovú klenbu aj hlavná loď. V priebehu 15. storočia pristavali z južnej strany kostola Kaplnku Sv. Trojice, dnes sv. Bartolomeja, pričom pri stavbe západného múru využili aj románsky oporný pilier. V priebehu 16. storočia dostal kostol dodnes zachovaný hlavný oltár a došlo k rozšíreniu empory v hlavnej lodi smerom do severnej bočnej lode, aj kvôli potrebám evanjelikov, ktorí v tom čase užívali kostol. Katolíci ho prevzali späť až v roku 1628.
Stavebné úpravy sa diali aj v priebehu 20. storočia. Pred západný vstup postavili murovanú predsieň, v južnej kaplnke zbúrali gotickú tribúnu. Komplexná obnova objektu prebieha od 90. rokov 20. storočia.
Stavba bola až do roku 2010 považovaná za ranogotickú datovanú do obdobia rokov 1280 - 1300. Z pôvodnej románskej stavby sa zachovala južná stena lode, v ktorej odkryli dve štrbinové okná. Súčasťou pôvodného kostola bola podľa výskumu aj murovaná krypta (podzemná kaplnka) pod presbytériom, vrátane jej zaklenutia.
Dominantným slohom je v kostole gotika. Nájdeme tu pekné klenby v hlavnej i vedľajšej lodi, ako aj v južnej kaplnke. Významným objavom z poslednej obnovy sú dve ranogotické okná v západnej časti južnej steny lode.
Presbytérium je od osi lode vychýlené výrazne doprava (na juh). Gotický pôvod má aj zvon s letopočtom 1400, ktorý visí v drevenej zvonici pri kostole, datovanej do 17. storočia.
V interiéri sa nezachovalo veľa z freskovej výzdoby, do prvej štvrtiny 15. storočia je datovaná maľba sv. Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca patrí medzi vzácne ukážky už renesančného umenia na Slovensku.
Kostol pôsobí ako vysielač, vysiela do širokého okolia správu, že je úkrytom duchovna.
Architektonické detaily a umelecké pamiatky v kostole:
- Hlavný oltár sv. Juraja z bieleho pieskovca z roku 1527 od Štefana Pilgrama
- Freska svätca (14. storočie)
- Gotické pastofórium (15. storočie)
- Gotický mramorový sarkofág grófa Juraja (r. 1467)
- Renesančný náhrobok grófa Gašpara zo Serede (r. 1550)
- Epitaf Jakuba Mordaxa a grófky Agnesy (r. 1572)
- Rokoková kazateľnica (r. 1775)
- Oltár sv. Bartolomeja, patróna Nešticha (r. 1777)
- Mozaikové okná podľa návrhov akademického maliara Janka Alexyho (r. 1943)
Svätý Juraj a drak: Symbolika a história
Obraz má jediný cieľ, vo veriacich vyvolať istotu, že Hospodin kedykoľvek rozdrví draka chaosu, premôže mocnosti tmy, dodá veriacim pevnú nádej, že Boží nepriatelia budú zničení aj v budúcnosti. Obrazov s drakom v Apokalypse je viac a viac.
O ustálenej podobe draka, okrídleného, šupinatého jaštera, vzdialene pripomínajúceho krokodíla, občas vlka, hovoríme až začiatkom stredoveku. Úpadkové románske umenie ho spodobuje ako zlo, ktoré bude/bolo porazené. Sedem smrteľných hriechov a sedem dračích hláv stotožnili teológovia v jedno v 15. storočí. Drakovi najbližší príbuzní v živočíšnej ríši sú bazilišok, had a kohút.
Hrad Biely Kameň
Hrad Biely Kameň nájdete v Malých Karpatoch, tesne nad obcou Svätý Jur, v okrese Pezinok. Vedeli ste, že obec Svätý Jur je mestskou pamiatkovou rezerváciou a významnou zastávkou Malokarpatskej vínnej cesty? Spravte si rodinný výlet a objavte pozostatky tohto ranogotického hradu. Nenáročnú túru zvládnu i malé deti.
Z kedysi monumentálneho hradu sa zachovalo už len niekoľko ruín. História Hradu Biely Kameň siaha do 13. storočia, do čias, keď sa rodina svätojurských grófov v dôsledku majetkových sporov rozdelila na dve vetvy. Prvá zmienka o novopostavenom hrade je z roku 1271, keď sa spomína v súvislosti s nájazdami českého kráľa Přemysla Otakara II. Hrad tvoril súčasť sústavy malokarpatských hradov, ktoré slúžili na ochranu západnej hranice Uhorska.
Predpokladá sa, že hrad zanikol v roku 1663, keď Svätý Jur vyplienili turecké vojská. Vonkajšok obklopovala dodnes viditeľná hradná priekopa, ktorá bola z vonkajšej strany posilnená valom. Z ruín je možné vidieť pozostatky okenných otvorov, zvyšky gotickej tehlovej klenby, pivnice i obvodových múrov. Najlepšie zachovanou časťou hradu je torzo veže, ktorá zosilňovala opevnenie na východnej strane.
Ideálnym východiskovým bodom ku zrúcanine je obec Svätý Jur. Pešia túra sa začína pri Farskom kostole sv. Juraja a vedie po ulici Mariánska cesta, z ktorej sa odbáča doľava na nespevnenú cestu popod vinohrady. Trasa vedie popri chatkách a napája sa na žlto označený turistický chodník.
Zaujímavosťou je, že o pozostatky hradu sa stará skautský oddiel z Trnavy, v rámci projektu „Odklínanie hradov“.
Ďalšie Zaujímavosti v Okolí
Región Malé Karpaty ponúka množstvo skvelých atrakcií, ktoré určite stoja za návštevu.
- Rozhľadňa Svätý Jur: Ponúka pekné výhľady na vinohradnícku oblasť a ďaleké okolie.
- Pezinok: Navštívte Pezinské vinobranie, Malokarpatské múzeum a užite si ochutnávku vín.
- Golfový klub Chorvátsky Grob: Zahrajte si golf alebo footgolf v neďalekom Chorvátskom Grobe.