Kláštor sv. Marona v Anáji, nazývaný aj Lurdy Blízkeho východu, je miestom posledného odpočinku svätého Šarbela. Mnohí pútnici prichádzajú za týmto svätcom s vierou, že im a ich blízkym chorým vyprosí u Boha uľavenie od bolesti a uzdravenie.
Svätý Šarbel Machlúf
Život svätého Šarbela
Jozef Machlúf, občianske meno otca Šarbela, bol do kláštora v Anáji povolaný hneď po svojej kňazskej vysviacke v roku 1859. V poslušnosti a trpezlivosti strávil na tomto mieste 16 rokov.
Zároveň však túžil po osamelom živote, aby mohol byť sám s Pánom Bohom. Preto sa pýtal svojho predstaveného, či by sa mohol uchýliť do neďalekej Pustovne sv. Petra a Pavla. Pustovňa sa nachádzala dvesto metrov nad kláštorom. Kedysi bola domovom aj pre ostatných mníchov, no v roku 1829 sa maronitský rád rozhodol na neďalekom pozemku postaviť Kláštor sv. Marona.
Pustovnícky život
Zariadenie Šarbelovej cely pozostávalo z kotla na varenie, krčahu na vodu, zo slamníka a z plstenej deky na prikrytie. Otec Šarbel začínal deň eucharistickou adoráciou, modlitbami a slávením svätej omše. Nasledovala manuálna práca, pôst, pokánie, pokračovanie v modlitbe a krátky oddych. Ako pustovník jedol iba raz za deň, vyhýbal sa mäsu, počas pôstu jedol zeleninu s trochou oleja. Nesmel spať viac ako päť hodín a zachovával ticho. Centrom jeho pustovníckeho života bola Eucharistia. V absolútnej odovzdanosti Pánovi a v podmienkach úplnej chudoby otec Šarbel prežil 23 rokov.
Počas slávenia svätej omše 16. decembra 1898 utrpel mŕtvicu. Mnísi, ktorí s ním boli vtedy v pustovni, pomohli Šarbelovi do cely. Tam o osem dní, na Štedrý deň vošiel s ticho šepkanou modlitbou do Božej slávy.
Svätý Šarbel v pustovni
Zázraky a posmrtný život
Aj keď viedol rezervovaný život, rozlúčiť sa s ním chcelo viacero miestnych dedinčanov. Počas života sa totiž okolo neho udialo niekoľko mimoriadnych znamení. Hovorí sa, že sa modlil za osoby, ktoré zahynuli práve v momente modlitby a o ich smrti ešte nikto nevedel. Iným príkladom je uzdravenie duševne chorého muža, ktorý za ním prišiel. Keď si spolu pokľakli v kaplnke, Šarbel nad chorým roztiahol ruky a modlil sa za jeho uzdravenie.
Po smrti otca Šarbela sa začali objavovať zvláštne fenomény. Mnoho chorých sa zázračne uzdravilo, viacerí svedkovia tiež spozorovali, ako hrob pri kláštore v Anáji, kde uložili telo zosnulého mnícha, od pohrebu ožaruje v noci jasné svetlo.
Štyri mesiace po pohrebe mnísi s povolením od patriarchu otvorili hrob a zistili, že telo ich spolubrata bolo v neporušenom stave. A to napriek tomu, že v tom období boli ideálne podmienky na rozklad pozostatkov. Patriarcha vtedy mníchom nariadil, aby pozostatky svätého Šarbela ukryli na tajné miesto, ktoré je pre pútnikov nedostupné. Dôvodom bolo to, že mnohí prichádzajúci násilím otvárali hrobku, aby si z nej zobrali nejakú relikviu, napríklad kúsok vlasov zo Šarbelovej brady.
V roku 1950 boli neporušené pozostatky vystavené verejnosti. Neporušené telo vyšetrovali lekári pod dozorom zástupcov Maronitského patriarchátu i Vatikánu. Lekári skonštatovali, že mŕtve telo aj po toľkých rokoch pripomína živého spiaceho človeka.
Svätorečenie
Jozef Šarbel Machlúf bol blahorečený 5. decembra 1965 a svätorečený 9. októbra 1977. Obe slávnosti viedol pápež Pavol VI.
„Vo svete, ktorý je fascinovaný bohatstvom a pohodlím, nám svätý mních z Anáje pomáha porozumieť prvoradú hodnotu chudoby, pokánia a asketizmu, aby sme si oslobodili dušu pri jej stúpaní k Bohu,“ povedal Pavol VI.
V súčasnosti je telo svätého Šarbela uložené v truhle z medi a dreva. Tá sa nachádza v kaplnke, kde sa pútnici môžu modliť v blízkosti maronitského svätca. Vidieť ho však nemôžu, keďže truhla je nepriehľadná.
Niektorí skúmajú, či drevo truhly nie je nasiaknuté tekutinou, ktorá vraj i dnes vyteká z boku svätca. Napriek tomu, že nič také pri hrobe nevidno, mnohí po návšteve tohto miesta pociťujú uzdravujúcu milosť na sebe i na svojich blízkych.
Olej svätého Šarbela a jeho použitie
Tradícia prinášať zo svätých miest olej pre svojich chorých je na Blízkom východe veľmi rozšírená. Ľudia si berú olej s vierou, že zo svätého miesta, kde sa stali mimoriadne činy, Pán Boh cez vieru, cez svojho Božieho Ducha odovzdáva aj dar fyzického zdravia.
Použitie oleja sv. Šarbela:
- Robí sa ním znak kríža na čelo alebo na bolestivé miesto.
- Možno ho použiť aj na ruky, nohy, kde mal Ježiš rany.
- Tehotné ženy si robia krížik na brucho a na čelo, ak majú rizikové tehotenstvo.
Keď otvorili hrob svätého Šarbela, zistili, že z jeho boku vytekala tekutina. Medicínsky sa tento jav nedá vysvetliť a ani pri bližšom výskume sa nezistilo, aká je to látka. Niektorí ľudia si myslia, že práve táto tekutina sa nachádza v ampulkách, ktoré rozdávajú v kláštore v Anáji ako olej svätého Šarbela. Nie je to však celkom tak - v ampulkách je požehnaný olivový olej. Olej však stále možno priniesť svojim blízkym chorým.
Treba však pripomenúť, že samotná tekutina človeka nevylieči. Uzdravuje viera v Božie slovo, pretože Božím slovom je Ježiš Kristus. Vyžaduje si to spoluprácu s Božou milosťou najmä chorého, ale i nás.
| Meno | Život | Blahorečený | Svätorečený |
|---|---|---|---|
| Svätý Šarbel Machlúf | 1828-1898 | 5. december 1965 | 9. október 1977 |
Kde kúpiť olej sv. Šarbela? Olej sa dá kúpiť v Lurdoch Blízkeho východu, v Kláštore sv. Marona v Anáji.