Kríž je jedným z najdôležitejších symbolov kresťanstva. Stojí na vrcholoch hôr, visí na stenách a nosí sa ako šperk v podobe príveskov na retiazke. Prečo však práve kríž - znak krutej bolesti a smrti je kľúčovým symbolom náboženstva, ktorého hlavným posolstvom je nádej na vykúpenie a vzkriesenie?
Každý, kto pozná stredoveké výjavy ukrižovania, si môže myslieť, že kríž je ústredným symbolom kresťanstva od jeho počiatkov. Uctievanie kríža ako symbolu, ktoré je bežné aj dnes, je doložené od 4. storočia, teda od vlády cisára Konštantína Veľkého. Kríž odkazuje na scénu ukrižovania Ježiša Krista opísanú v Novom zákone.
Ojedinelé nálezy, ako napríklad talianska krabička zo slonoviny z obdobia okolo roku 420, dokazujú, že biblická scéna ukrižovania sa začala zobrazovať až postupne. V období vrcholného stredoveku sa v Európe stalo tradíciou zobrazovať kríž s trpiacim Ježišom. Kríže s postavou Ježiša sú známe aj ako "krucifixy".
V priebehu stredoveku sa skupiny ľudí usporiadané okolo kríža stávali čoraz rozmanitejšími. Zrazu záležalo na tom, ktorým smerom Ježiš sklonil hlavu ozdobenú tŕňovou korunou. V neposlednom rade to bola tradičná rezbárska práca, vďaka ktorej sa kríž stal v novoveku významným predmetom v mnohých kostoloch a domácnostiach.
O význam kríža sa v minulosti rozpútali vášnivé teologické spory. Je ťažké jednoznačne odpovedať na otázku, aký význam má symbol kríža v kresťanskej viere. V Biblii sa kríž objavuje v evanjeliách, Skutkoch apoštolov a listoch apoštola Pavla.
Ukrižovaním Ježiša sa vytvorilo spojenie medzi pozemskou existenciou a nebom. Horizontálna os kríža zvyčajne znamená pozemské a spojenie s ľuďmi. Vertikálnej osi sa pripisuje význam spojenia neba a zeme, ľudského a božského.
Teológovia vnímajú Ježišovo ukrižovanie ako Boží zásah, ktorý má obnoviť zmluvu medzi Bohom a človekom, ktorá bola od prvotného hriechu rozvrátená. Kríž teda môžeme interpretovať ako znamenie nádeje, ktoré znamená odpustenie hriechov a zmierenie Boha s ľudstvom. Kresťania chápu tento symbol aj ako znamenie víťazstva: zmŕtvychvstaním, ktoré nasledovalo po ukrižovaní, bola smrť definitívne porazená.
Kríž má pre každého veriaceho dôležitý význam. Na cintoríne poskytuje útechu a živí nádej na víťazstvo života nad temnotou. Vysoko na vrchole dokazuje, že Boh je vysoko nad všetkým. Ak si chcete do obývačky zavesiť kríž, v tradičnej drevorezbe nájdete ten správny kríž podľa svojho vkusu. V domácnosti je drevený kríž pripomienkou každodenného uvažovania o viere. Ale môže byť aj prosbou, aby do domu vstúpil Boží duch.
Každý, kto uvidí ručne vyrezávaný drevený kríž, si ho bude chcieť nevyhnutne pozrieť detailnejšie. Drevené kríže sú k dispozícii ako klasické symboly alebo umelecky vyrezávané kríže. V niektorých regiónoch sa vyrezávaný drevený kríž nachádza takmer v každom dome. Nástenné kríže z dreva, striebra, bridlice, bronzu, alebo iného prírodného materiálu vyzerajú tradične a zároveň sú moderné. Kríž ako tetovanie alebo prívesok na šperku nosia sebavedome aj mladí ľudia.
V dnešnej uponáhľanej dobe, plnej symbolov, je dôležité si uvedomiť ich pôvod a význam. Ľahostajnosť voči znameniam a mávnutie rukou nad tým je hriech, ktorý z dnešnej spoločnosti veľmi kričí.
Christian Symbols - Volume 1
Krucifix - kríž s postavou Ježiša Krista
Obraz Milosrdného Ježiša
Obraz Milosrdného Ježiša je najznámejším obrazom Ježiša ukrižovaného i zmŕtvychvstalého. Je to zároveň neobyčajný obraz nielen kvôli tomu, že je najväčšmi rozšírený, ale predovšetkým preto, že jeho spoluautorom je sám Pán Ježiš, ktorý sa práve v takej podobe ukázal sv. sestre Faustíne v cele kláštora Kongregácie Matky Božieho Milosrdenstva v Plocku (Poľsko) dňa 22. februára 1931. Večer, keď som bola v cele, uzrela som Pána Ježiša v bielom rúchu. Jednu ruku mal pozdvihnutú na žehnanie a druhou sa dotýkal odevu na prsiach. Z poodhaleného rúcha na prsiach vychádzali dva veľké lúče, jeden červený a druhý svetlý. Mlčky som sa hľadela na Pána, moja duša bola preniknutá bázňou, ale aj veľkou radosťou.
Po chvíli mi Ježiš povedal: „Namaľuj obraz podľa toho, ako ma teraz vidíš, s nápisom: Ježišu, dôverujem ti. Túžim, aby tento obraz bol uctievaný najprv vo vašej kaplnke a potom aj na celom svete“ (Den. Chcem, aby obraz, ktorý namaľuješ štetcom, bol slávnostne posvätený na prvú nedeľu po Veľkej noci. Táto nedeľa nech je sviatkom milosrdenstva (Den. 49). Vzhľad tohto obrazu veľmi úzko súvisí s liturgiou tejto nedele. Cirkev číta v tento deň Evanjelium podľa Jána o zjavení zmŕtvychvstalého Krista vo večeradle a ustanovení sviatosti zmierenia (Jn 20, 19 - 29).
Tento obraz teda predstavuje zmŕtvychvstalého Spasiteľa, ktorý prináša ľuďom pokoj odpustením hriechov za cenu svojho umučenia a smrti na kríži. Prvý obraz Milosrdného Ježiša bol namaľovaný až v roku 1934 vo Vilniuse. Tam Sestra Faustína stretla kňaza a profesora Michala Sopočka, ktorý jej ako duchovný poradca mal pomôcť v realizácii misie milosrdenstva.
Obraz Milosrdného Ježiša býva často nazývaný obrazom Božieho milosrdenstva, čo je správne, pretože práve vo veľkonočnom Kristovom tajomstve sa najvýraznejšie zjavila láska Boha k človeku. Obraz nielenže predstavuje Božie milosrdenstvo, ale zároveň plní aj úlohu znamenia, ktoré má pripomínať povinnosť kresťanskej dôvery voči Bohu a činnej lásky k blížnemu. Pod obrazom sú podľa Kristovej vôle umiestnené slová: Ježišu, dôverujem ti.
Obraz Milosrdného Ježiša
Tetovanie a kresťanstvo
V dobe, keď je tetovanie čoraz viac rozšírené aj medzi veriacimi, mnohí hľadajú odpoveď na otázku: Je tetovanie hriech? Kresťanské tetovanie, napríklad zobrazenie kríža, môže mať pre nositeľa hlboký význam, zatiaľ čo iné symboly môžu vyvolať kontroverzné diskusie.
Tetovanie v Biblii
Jediné miesto, kde sa v Biblii priamo spomína tetovanie, je v 3. Mojžišovej (Leviticus) 19, 28: „Nerobte si zárezy do tela pre mŕtveho, ani si netetujte na tele znaky. Ja som Hospodin.“ Na prvý pohľad sa môže zdať, že tento verš poskytuje jasnú odpoveď. Pri čítaní Biblie je však dôležité pozerať sa aj na historický a kultúrny kontext Božích príkazov a zákazov. Tento prípad nie je výnimkou.
Prvý verš 19. kapitoly jasne určuje adresáta Božích pokynov: Hospodin oslovil Mojžiša: „Oznám celej pospolitosti Izraelitov…“ Tento príkaz bol určený izraelskému národu. Pravidlá, ktoré dostali - vrátane zákazu tetovania - ich mali odlíšiť od okolitých národov a zdôrazniť ich jedinečnosť a svätosť.
V tomto zozname pravidiel sa nachádza množstvo iných zákazov, ktoré dnes už prevažne ignorujeme: napríklad zákaz jesť mäso s krvou, zákaz strihať si vlasy dookola a holiť si bokombriadky, zákaz nosiť oblečenie z dvoch rôznych materiálov. Ak teda chceme byť dôslední, aj na tieto veci by sme sa mali pozerať rovnakou optikou ako na otázku tetovania.
Zákaz robenia si „zárezov za mŕtvych“ dotvára historický a kultúrny obraz. U mnohých starovekých národov bolo tetovanie alebo robenie zárezov bežnou praxou pri pohrebných rituáloch. Tieto rituály často súviseli s prejavmi hlbokého žiaľu a mali byť znakom solidarity s tými, ktorí zomreli. Pre Izraelcov, ktorí mali nádej na večný život s Bohom a mali byť odlišní, bolo dôležité, aby sa týmto praktikám vyhýbali.
Tetovanie a Nová Zmluva
Zákaz tetovania bol teda adresovaný starovekému Izraelu. Dnes žijeme v dobe Novej zmluvy, ktorej základom je Kristovo učenie. Príchodom Ježiša Krista na zem a jeho obetou Boh stanovil nové usmernenia, založené na láske. Hovorí: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je veľké a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ Otázku, prečo si niekto chce dať tetovanie, by sme preto mali vyhodnocovať práve cez optiku lásky.
Kresťanské tetovanie
V kontexte Novej zmluvy, ktorú priniesol Ježiš, mnohí veriaci vnímajú tetovanie ako prostriedok osobného vyznania viery. Znázornenie kríža ako jedného z najrozšírenejších symbolov kresťanstva môže pre nositeľa znamenať pripomenutie obety Ježiša Krista a jeho zmŕtvychvstania. Tetovanie s nápisom „viera, nádej, láska“ zas často rezonuje v tetovaniach, ktoré sú inšpirované 13. kapitolou Prvého listu Korinťanom, a sú znázornené symbolmi, ako je kríž (viera), kotva (nádej) a srdce (láska).
Iné náboženské symboly a ich význam
Okrem tetovania Ježiša Krista a kríža existuje mnoho ďalších náboženských symbolov, ktoré si ľudia nechávajú tetovať. Tu je niekoľko príkladov a ich významov:
- Panna Mária: Znamená také isté vyznanie ako tetovanie Krista, navyše však symbolizuje čistotu a zrodenie. Ak je s ňou aj dieťa, prípadne je vytetovaná celá rodina, ide o úctu k rodine, jej tradíciám a sile.
- Otočený kríž: Nejde o človeka, ktorý by hanil vieru, obracia sa len proti cirkvi. Odmieta jej postoje a fungovanie, je však veriaci a kríž je toho symbolom.
- Keltský kríž: Kombinácia kríža a kruhu symbolizuje zem, ducha a Boha nad všetkým. Ide o ochranu, napomáhanie inšpirácii a napredovania v živote.
- Ruženec: Ide o symbol modlitby, teda slov, ktoré očisťujú, dodávajú silu a spájajú s Bohom. Nosí ho človek veriaci a duchovne založený.
- Zopnuté ruky: Ide o jeden z najčastejších náboženských symbolov, ktorí si ľudia nechávajú tetovať. Neodkazujú na konkrétnu vieru, ale na niečo, respektíve niekoho tam hore, v koho človek verí a dodáva mu silu.
Štýly tetovania Ježiša
Tetovanie Ježiša si často vyberajú ľudia, ktorí chcú zdôrazniť svoje morálne princípy a vieru v vyššie sily. V závislosti od preferencií a štýlu môže byť tetovanie Ježiša prevedené v rôznych technikách.
- Realizmus - detailné vykreslenie čŕt tváre a ďalších prvkov pre maximálnu vernosť originálu.
- Abstrakcia - použitie minimalistických línií a tvarov na vytvorenie modernejšieho obrazu.
- Grafika - strohý a úsporný štýl, zdôrazňujúci symboliku vyobrazenia.
Farebná škála tiež hrá dôležitú úlohu. Čierno-biele tetovanie Ježiša pôsobí stroho a elegantne, zdôrazňujúc vážnosť zámeru. Výber miesta pre tetovanie Ježiša závisí od osobných preferencií a veľkosti obrázka.
Dnes je tetovanie s vyobrazením Ježiša populárne nielen medzi veriacimi, ale aj medzi tými, ktorí v tomto obraze vidia zdroj inšpirácie. Tento obrázok na tele sa stáva symbolom duchovnej sily a vnútorného hľadania, odzrkadľujúc hlboké osobné presvedčenia a hodnoty.
Pre mnohých je tetovanie Ježiša spôsobom, ako vyjadriť svoju jedinečnosť a vyniknúť medzi ostatnými.
Príklad tetovania s vyobrazením Ježiša Krista
Ikona Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa
Spomedzi Kristových ikon majú pre ikonografiu zásadný význam ikony Spasiteľa napísané „bez pomoci rúk“ gr. „ά χειροποίητός“, ktoré sa tak na Západe, ako aj na Východe pripisujú samotnému Kristovi. Pre tieto ikony je všeobecne známy názov Obraz rukou neutvoreného Pána a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Stretávame sa však aj s ikonami, ktorých popis v gréckom jazyku je TΟ ΑΓΙΟΝ ΜΑΝΔΙΛΗΟΝ, mandylion (gr. slovo μανδίλιον pochádza pravdepodobne zo semitského výrazu mindil „vreckovka“. Rovnaký význam má aj cirkevnoslovanský výraz СВЯТЫЙ ОУБРУСЪ, sväté plátno, s ktorým sa môžeme stretnúť v ruských ikonách tohto typu.
Práve ikona Rukou neutvoreného obrazu Kristovej tváre bola pre ikonodulov (obrancov svätých ikon) jedným z argumentov v boji proti ikonoborcom, na základe toho, že samotný Kristus nám zanechal ikonu svojej tváre a týmto je aj samotné zobrazenie Krista prostredníctvom obrazu oprávnené.
Na Východe je táto ikona spojená s udalosťou malomocného kráľa Abgara V., z Edessy, ktorý napísal Ježišovi list, v ktorom ho žiada, aby ho prišiel uzdraviť. List mu doručil maliar Ananiáš s príkazom namaľovať Ježišov portrét. To sa mu však nepodarilo, no Pán si utrel tvár do plátna, na ktorom zostala zázračne odtlačená Jeho podoba, ktorú poslal Abgarovi. Kráľ Abgar sa pohľadom Naň uzdravil.
Tento obraz starostlivo uchovávali a veľmi uctievali v Edesse, hlavnom meste malého kráľovstva medzi Tigrisom a Eufratom. Historik Evagrius, ktorý žil v 6. storočí, podáva správu o tom, že jeden z nástupcov kráľa Abgara sa vrátil k pohanstvu. Preto biskup mesta, aby uchránil Pánovu tvár pred znesvätením, dal ju zamurovať spolu so zažatou lampou do výklenku nad mestskou bránou. Neskôr v 6. storočí, keď Peržania obliehali mesto, videl biskup Eulalios vo sne miesto, kde bol obraz ukrytý. Dal výklenok otvoriť a našiel zapálenú lampu, Svätú tvár a na jednej škridle odtlačok jej čŕt. Obidva obrazy v 10. storočí preniesli do Konštantínopolu, kde ich uctievali ako palladium ríše. Po plienení mesta križiakmi v 13. storočí sa ikona stratila.
Na Západe sa tieto ikony objavili po návrate križiakov, ktorí o nich podali správy. Za svoj vznik vďačia príbehu o svätej Veronike, ktorá počas krížovej cesty Spasiteľa na Golgotu utrela Jeho tvár šatkou, na ktorú sa odtlačila Jeho tvár. Toto meno vzniklo pravdepodobne posunutím spoluhlások v slovách vera ikon (pravá ikona). Osobitosťou týchto „Veronikiných plátien“ je to, že predstavujú Krista s tŕňovým vencom (korunou), poukazujúc na Jeho utrpenie.
Napriek odlišnostiam, ktoré medzi ikonami Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa jestvujú, je možné odhaliť vlastné osobitosti tohto typu. Ikonografický základ tejto ikony tvorí iba hlava Spasiteľa, bez zobrazenia krku a ramien. Vlasy voľne splývajú po oboch stranách cez uši, zvyčajne v dvoch pramienkoch. V strede hlavy zostupujú do čela niekedy dva až štyri pramienky vlasov. Oči sú doširoka otvorené a prenikavé. Brada je na spodnej strane rozdelená do niekoľkých pramienkov, alebo je v tzv. type „Mokrá brada“, ktorá je zahrotená a zvláštne natiahnutá smerom dole. Hlava je obklopená nimbom (svätožiarou), ktorý je neoddeliteľným prvkom každej ikony, ako symbol svätosti. Avšak na rozdiel od nimbov svätých je nimbus Spasiteľa rozdelený vo forme kríža, poukazujúc na Jeho obetu.
V byzantských zobrazeniach sa kríž ozdoboval drahými kameňmi. Od 11. storočia sa začínajú vo viditeľných stranách kríža objavovať grécke písmena Ѡ Ѻ N, ktoré znamenajú „Ten, ktorý je“, čo zodpovedá menu Jahve v Starom zákone, ktoré Boh zjavil Mojžišovi na Sinaji v horiacom kríku, kedy na otázku Mojžiša: „Aké je tvoje meno?“ Boh odpovedá: „Ja som, ktorý som.“ (Ex 3,13-14) A tým, že sa skratka tohto Božieho mena umiestňuje v ikonografii Krista, do Jeho nimbu, je vyjadrená pravda o Kristovi, o Jeho božstve, ktorý je pre nás tak Bohom zmluvy, ako bol Jahve v Starom zákone. Na pozadí, po stranách nimbu sú napísané iniciály mena Ježiša Krista IC XC.
Popis ikony
Centrálne je na ikone zobrazená Kristova tvár na plátne zdobenom kvetmi, ktoré vo vrchnej časti, ako aj po stranách, držia traja anjeli. Tí majú v nimboch umiestnené dve litery AГ ako skratku dvoch cirkevnoslovanských slov Áнгелъ Гόсподень - Ángel Góspodeň - Anjel Pána. Okolo Kristovej hlavy je nimbus s vpísaným krížom s gréckymi literami Ѡ Ѻ N. Na podobnej ikone boli uvedené aj mená anjelov. Napravo od Kristovej tváre svätý archanjel Michal, naľavo svätý archanjel Gabriel a v strede nad Kristom svätý archanjel Rafael. V horných rohoch ikony je cirkevnoslovanský názov ikony Нерукотворенный образ Господень - Nerukotvorennyj obraz Gospodeň - Rukou neutvorený Pánov obraz. Kristus na ikone sa nedíva priamo, ale jeho pohľad je z pohľadu diváka orientovaný doľava. Z jeho výrazu vyžaruje pokoj a láskavosť.
V spodnej časti ikony sa nachádzajú tri kruhy s troma príbehmi spájajúcimi sa s touto ikonou. Na pravej strane je scéna, kde Addai (apoštol Tadeáš) ukazuje plátno kráľovi Abgarovi a on sa uzdraví bez liekov a bylín z malomocenstva. V strednom kruhu je plátno zobrazené nad vstupnou bránou do Edessy. Vyliečený Abgar sa rozhodol prijať novú vieru a odstránil z mestskej brány pohanskú modlu „pred ktorou sa musel každý, ktorý chcel vstúpiť do mesta, pokloniť“. Gréckeho boha nahradil Rukou neutvoreným obrazom Spasiteľa, ktorý navyše pozlátil a zlatými písmenami naň dopísal „Kriste Bože, kto v Teba verí, nezomrie.“ (Ján 11,25-26) Tretí kruh ponúka západnú tradíciu, kde je zobrazený Kristus počas krížovej cesty, ktorému Veronika podáva ručník, aby si utrel mučením skrvavenú tvár.
V súvislosti so zobrazenými svätými po stranách ikony sa domnievame, že donátor, alebo objednávateľ ikony ju dal namaľovať ako poďakovanie za uzdravenie a ochranu, čo zvýrazňuje prítomnosť anjela strážneho a lekára svätého Kozmu (1.7.). V spodnej časti je ikona neznámeho mnícha a prepodobnej Xénie (24.1.), pravdepodobne osobných patrónov objednávateľa. Pozlátené pozadie ikony je zdobené rastlinnými ornamentmi. Ikona Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa, je akoby prameňom všetkých ikon. Od nej pochádza a rodí sa v nej každá ikona.
Duchovný odkaz
„Láskyplný Vládca, tvoja prozreteľnosť je nevyspytateľná. Z pokolenia na pokolenie zahrňuješ milosťami tvoje tvorstvo. Urobil si aj obraz svojej prečistej tváre a poslal si ho svätému kráľovi Abgarovi, lebo zatúžil vidieť teba, ktorého v Božej sláve ani cherubíni nevidia, aby sme pohľadom na tvoj obraz zahoreli láskou k tebe. Veď si stal človekom z lásky k nám. Dobrovoľne si trpel a svoju krv za nás vylial vo svojom bezmedzernom milosrdenstve.“ (stichira večierne sviatku Prenesenia Rukou neutvoreného obrazu nášho Pána, Boha a Spasiteľa Ježiša Krista, to jest svätého plátna, z Edessy do Konštantínopolu 16.
Ikona Rukou neutvoreného obrazu Spasiteľa