Ako môžeme správne porozumieť biblickým vyjadreniam, ktoré opisujú naše spasenie skrze Ježiša Krista? Čo to znamená, že Ježiš dal seba ako výkupné za nás? Aký význam má Ježišova krv? Akú súvislosť majú tieto otázky s kresťanským životom a vzťahom s Bohom?
Ježiš si bol plne vedomý, že jeho smrť nebude nešťastnou náhodou alebo pre neho neočakávanou tragédiou. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých. Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.
Ježiš vedel, že jeho smrť poslúži tomuto cieľu, a preto ju nazval „výkupné za mnohých“. V staroveku sa za oslobodenie otroka platilo výkupným. Ježiš zomrel, aby nás oslobodil, a preto je jeho smrť výkupným daným za nás. Zamerom obrazu výkupného nie je riešiť otázku, komu bolo výkupné zaplatené.
Podobne keď Boh „vykúpil“ svoj ľud Izrael z otroctva v Egypte, nekládol si nikto otázku, komu bolo zaplatené. Pán nezaplatil nikomu nič. Pre biblického autora, ktorý písal o týchto udalostiach, bolo dôležité, aký dôsledok malo Božie konanie pre jeho ľud. Ľud prežíval svoje vykúpenie podobne, ako otrok svoje. Plný dôvery očakáva žalmista vyslobodenie zo smrti a vzkriesenie do večného spoločenstva s Bohom.
Komu by mal Ježiš toto výkupné zaplatiť? Satanovi? To by predpokladalo, že Satan je buď právoplatným vlastníkom padlého ľudstva alebo je Bohu rovnocenným partnerom v akomsi obchodnom vyjednávaní. Pre prvú možnosť nie je žiadny biblický základ. Druhá možnosť (pohľad na Satana, ako na rovnocenného partnera Boha) je rúhanie. Satan je Božím stvorením, tvorom, ktorý sa zo svojho slobodného rozhodnutia vzbúril proti svojmu Stvoriteľovi. Medzi Bohom a Satanom je obrovský rozdiel. Mal teda Ježiš zaplatiť výkupné Bohu? Mal vykúpiť ľudstvo z neľútostnej Božej nadvlády? To by bolo ešte väčšie rúhanie než to predchádzajúce!
Niektorí môžu namietať: Nevyžaduje však Božia spravodlivosť spravodlivý trest za hriech? Obraz „rozpolteného“ Boha, ktorý je schopný prekonať vnútorný konflikt medzi svojou láskou a trestajúcou spravodlivosťou iba usmrtením svojho vlastného Syna je výsledkom (ne)ľudskej fantázie a nemá nič spoločné s Bohom, ktorého nám zjavil Ježiš.
Poslušný vôli svojho Otca prijal a vypil kalich, ktorý sa z Božej milosti stal kalichom Novej zmluvy (Lukáš 22:20 - „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi …“). Tak dosvedčil svoju oddanosť Otcovi a lásku k ľuďom. … ale zriekol sa seba samého, vzal si prirodzenosť sluhu, stal sa podobný ľuďom a podľa vonkajšieho zjavu bol pokladaný za človeka. Uponížil sa, stal sa poslušným až na smrť, až na smrť na kríži.
Ježiš im povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Každý, kto pácha hriech, je otrok. […] Až keď vás Syn vyslobodí, budete naozaj slobodní.
Posledná večera a ustanovenie Pánovej večere
Pravdepodobne onedlho po tom, čo povedal tieto slová v predvečer svojej smrti, slávil Ježiš so svojimi učeníkmi poslednú „Paschu“. Zároveň pri tom ustanovil Večeru Pánovu. Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: „Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal kalich a hovoril: „Tento kalich je nová zmluva v mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás.
Ježišove slová „dávam svoj život […] sám od seba“ neznamenajú, že svoju smrť podnietil. Prišiel, aby bol svetlom každému človeku (Ján 1:9). S radosťou prišiel uzdraviť tých, ktorí boli zlomeného srdca, darovať zajatcom prepustenie a „ohlásiť Pánov milostivý rok“ (Lukáš 4:18-19). Ale jeho vlastní ho neprijali (Ján 1:11). Na Božiu dobrotu a láskavosť (list Títovi 3:4), s ktorou sa stretli v Ježišovi, odpovedali nenávisťou a vražedným pohŕdaním. Ježiš však ich zlobe neodporoval silou (Izaiáš 50:6; 53:7). Úplne zakorenený v Otcovej láske dobrovoľne prijal zlo, ktoré mu spôsobili jeho nepriatelia, a tak ho premenil v dobro. Vy ste síce snovali proti mne zlo, ale Boh to obrátil na dobro, aby uskutočnil to, čo je dnes, aby zachránil život mnohým ľuďom.
Posledná večera od Leonarda da Vinciho
Veľkonočný baránok a oslobodenie z otroctva hriechu
Vyčistite starý kvas, aby ste boli novým cestom. Ste totiž akoby nekvasený chlieb. Veď bol obetovaný náš veľkonočný Baránok, Kristus. Preto slávme sviatky nie v starom kvasu ani v kvasu zloby a neprávosti, ale s nekvaseným chlebom čistoty a pravdy. (1. Týmito slovami napomenul Pavol cirkev v Korinte, pretože zo svojho spoločenstva nevylúčili človeka, ktorý žil v závažnom hriechu. Pavol vztiahol symboliku židovského sviatku slávenia veľkonočného baránka - nazývaného tiež Pascha alebo sviatok nekvasených chlebov - na cirkev. V prvom rade chcel poukázať na čistotu cirkvi. Po druhé, keď Pavol spomína Ježiša ako ukrižovaného veľkonočného baránka, poukazuje na naše oslobodenie. Sviatok Paschy bol oslavou vyslobodenia izraelského národa z otroctva v Egypte. Náš veľkonočný Baránok - Ježiš - nás oslobodil z otroctva hriechu.
V 1 Korintským 5:7-8 teda nejde o platenie výkupného alebo o trest za hriechy. To si Izraeliti s veľkonočným baránkom nespájali. Veľkonočný baránok nebol obeťou za hriech. Jeho význam je potrebné vidieť v spojitosti s poslednou tzv. egyptskou ranou - zahynutím všetkého prvorodeného v Egypte. Kto mal svoje veraje a vrchný prah domu potre té krvou, bol tejto pohromy ušetrený - „zhubca“ tam nevstúpil (Exodus 12:21-30). Krv bola teda pre Izraelitov ochranou. Po tejto rane vytiahli židia z Egypta. Preto bol veľkonočný hod baránka sviatkom vyslobodenia a záchrany.
Ježišova obeť a jej dôsledky
Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obeť ľúbeznej vône! … ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. … o čo viac krv Krista, ktorý skrze večného Ducha sám seba priniesol Bohu na obeť bez poškvrny; očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme mohli slúžiť živému Bohu.
Podoby nebeských vecí bolo treba takto očisťovať; no nebeské veci samy lepšími obeťami, ako sú tamtie. Kristus totiž nevošiel do Svätyne zhotovenej rukou, ktorá je len predobrazom pravej, ale do samého neba, aby sa teraz za nás ukázal pred Božou tvárou. Ani nie preto, aby seba samého viackrát obetoval ako veľkňaz, ktorý rok čo rok vchádza do Svätyne s cudzou krvou. Inak by bol musel trpieť už mnohokrát od stvorenia sveta. On sa však teraz na konci vekov zjavil raz navždy, aby obetovaním seba zničil hriech: A ako je ustanovené, že ľudia raz zomrú a potom bude súd, tak aj Kristus: raz sa obetoval, aby sňal hriechy mnohých, a druhý raz sa zjaví - bez hriechu - na spásu tým, čo ho očakávajú.
Preto keď prichádza na svet, hovorí: „Nechcel si obeť ani dar, ale dal si mi telo. Nepáčili sa ti zápalné obety ani obety za hriech. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam - vo zvitku knihy je napísané o mne -, aby som plnil tvoju vôľu, Bože.“ Najprv hovorí: „Obete ani dary, ani obety zápalné, ani obety za hriech si nechcel, ani sa ti nepáčili“ - a ony sa prinášajú podľa zákona. Potom povedal: „Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu.“ Ruší prvé, aby ustanovil druhé, V tejto vôli sme posvätení obeťou tela Krista Ježiša raz navždy. Každý kňaz koná denne bohoslužbu a veľa ráz prináša tie isté obety, ktoré nikdy nemôžu odstrániť hriechy. No tento priniesol jedinú obeť za hriechy a navždy zasadol po pravici Boha. A teraz už čaká, kým mu nebudú jeho nepriatelia položení ako podnožka pod nohy. Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo sa posväcujú.
Biblické miesta ako sú tieto, nachádzame hlavne v liste Hebrejom. Zamerom autora je ukázať svojim čitateľom - kresťanom židovského pôvodu, že skrze spásu Ježiša bola platnosť starozákonného obetného kultu zrušená. Autor listu porovnáva smrť Ježiša so starozákonnými obeťami, obzvlášť s obeťou prinášanou v deň zmierenia (Yom Kippur), aby ukázal, že Ježišova obeť je jediná, ktorá môže skutočne odňať hriech, na rozdiel od obetí Starého zákona.
Čo bolo podstatou Ježišovej obete, že umožnila skutočné odpustenie hriechov? Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu. Ježišova smrť bola dôsledkom jeho svätého života. Ježiš prišiel činiť Božiu vôľu od prvého do posledného dychu. Nie však smrť alebo krv samy o sebe sú tým, čo nás zachraňuje. Je to jeho milujúca oddanosť, ktorá sa zjavila najprv v jeho vtelení, potom v jeho živote a dosiahla svoj vrchol v jeho smrti. Prostredníctvom tejto Bohu milej obety nás Ježiš oslobodzuje od našich hriechov. Toto oslobodenie môžeme prijať, len ak aj my prejavíme našu oddanosť jemu. Napodobňujte Boha ako milované deti a žite v láske tak, ako aj Kristus miluje nás a vydal seba samého Bohu za nás ako dar a obeť ľúbeznej vône! Jeho život je príkladom pre náš život, jeho oddanosť príkladom pre našu oddanosť.
Vo veršoch, ktoré nasledujú po Efezanom 5:1-2 vidíme, čo život v oddanosti konkrétne znamená. Je to život v čistote, skromnosti a opravdivosti, život, v ktorom môže byť Boh oslávený. V Biblii preto nachádzame rôzne verše, ktoré hovoria tiež o živote kresťana ako o prinášaní obeti. Bratia, pre Božie milosrdenstvo vás prosím, aby ste svoje telá prinášali ako živú, svätú, Bohu milú obeť, ako svoju duchovnú bohoslužbu. Skrze neho teda ustavične prinášajme Bohu obeť chvály, totiž ovocie úst, ktoré vyznávajú jeho meno. Ale nezabúdajte na dobročinnosť a vzájomnú pomoc, lebo v takých obetách má Boh záľubu. Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov. (1. To podstatné v manželovej oddanosti v citovaných veršoch nie je jeho smrť, ale jeho každodenná oddanosť a zdieľanie života so svojou ženou. Dokonca aj v život ohrozujúcej situácii bude pripravený nasadiť vlastný život, aby zachránil život svojej manželky, rovnako ako dobrý pastier položí svoj život za ovce a neutečie, keď vidí, že sa blíži vlk (Ján 10:11-12).
Kňaz v Starom zákone mal úlohu prostredníka medzi Bohom a človekom. Kňazi prednášali skrze obete žiadosti ľudu pred Boha. Prinášali tiež obete za hriech, ktoré mali preklenúť priepasť, ktorú medzi Bohom a človekom spôsobil hriech. Kňazi sami boli hriešni, a tak boli schopní plniť túto úlohu len veľmi obmedzeným spôsobom. Iba Ježiš - Boh a človek v jednej osobe, ktorý nikdy nezhrešil, bol schopný medzi Bohom a človekom vybudovať dokonalý most. Lebo jeden je Boh a jeden prostredník medzi Bohom a ľuďmi - človek Kristus Ježiš, ktorý vydal seba samého ako výkupné za všetkých, ako svedectvo v pravom čase. (1. Ako človek stojí Ježiš plne na našej strane. Veď nemáme veľkňaza, ktorý by nemohol cítiť s našimi slabosťami; veď bol podobne skúšaný vo všetkom okrem hriechu. A preto nám práve on môže pomôcť v našich súženiach a slabostiach. Napriek všetkým pokušeniam nikdy nezhrešil, a tak nám môže dať silu na prekonanie hriechu v našom živote. Veď bolo aj vhodné, aby sme mali také ho veľkňaza: svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov, povýšeného nad nebesia, ktorý nepotrebuje ako veľkňazi deň čo deň prinášať obety najprv za svoje hriechy a potom za hriechy ľudu. On to urobil raz navždy, keď obetoval seba samého. Preto môže naveky spasiť tých, ktorí skrze neho prichádzajú k Bohu, lebo žije stále, aby sa za nich prihováral.
Ježiš je Emmanuel - „Boh s nami“ (Matúš 1:23). A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Starozákonný „Deň zmierenia“ (pozri Levitikus 16) je v Novom zákone rôznym spôsobom obrazne prirovnávaný k Ježišovej spáse. Ale teraz sa zjavila Božia spravodlivosť bez zákona a dosvedčujú ju Zákon i Proroci: Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu: veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva; ale sú ospravedlnení zadarmo jeho m...
Eucharistia ako dar a obeť lásky
Eucharistia vhodne naznačuje a obdivuhodne uskutočňuje účasť na Božom živote a jednotu Božieho ľudu, na ktorých sa zakladá Cirkev. Eucharistia, lebo je vzdávaním vďaky Bohu. Grécke slová eucharistein (Lk 22,19; 1Kor 11,24) a eulogein (1082) (Mt 26,26; Mk 14,22) pripomínajú židovské dobrorečenia, ktoré - najmä pri stolovaní - ohlasujú Božie diela: stvorenie, vykúpenie a posvätenie.
Najsvätejšia Eucharistia je Božím darom vychádzajúcim z veľkého srdca Spasiteľa, ktorý sa túži týmto jedinečným spôsobom zjednotiť s človekom. Eucharistia je najkrajším prejavom Božej lásky voči človeku. Je sviatosťou lásky, pretože zjavuje nekonečnú a dokonalú lásku Boha voči človeku, nezištnú lásku, ktorá je silnejšia ako smrť, ktorá „…miluje do krajnosti“ (Jn 13,1). V nej sa stretávame s Ježišom Kristom, ako naším priateľom a Bohom.
Eucharistia teda ukazuje, ako veľmi je prepojená Božia a ľudská láska. Je pravdou o láske, ktorá je samotnou podstatou Boha a uschopňuje človeka učiť sa vo svojej slobode milovať láskou, ktorou miluje Boh. Láska, ktorá sa v nás rodí z Eucharistie sa vďaka Eucharistii v nás aj rozvíja, prehlbuje a posilňuje. Eucharistia je liekom, ktorý lieči rany, prameniace z nedostatku lásky, je prameňom lásky na hlavné choroby ľudského srdca, ktorými sú strach a nenávisť.
| Sviatosť | Význam |
|---|---|
| Eucharistia | Vzdávanie vďaky Bohu, Pánova večera, Lámanie chleba, Pamiatka Pánovho umučenia a zmŕtvychvstania, Svätá obeta, Svätá a božská liturgia, Prijímanie |
Eucharistia je zároveň sviatosťou sebadarujúcej lásky Boha, ktorý: tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (Jn 3,16). Je nezaslúženým darom: ktorý Ježiš Kristus vytvára zo seba samého… (SC 1) a tak nám zjavuje, že sme Bohom milovaní od večnosti. Ježiš sa stáva človekom, aby sa mohol darovať, prišiel, aby sme mali život a aby sme ho mali v hojnosti (porov. Jn 10,10). Veľkosť lásky sa meria veľkosťou daru. Božia láska k človeku je nekonečná, rovnako ako je nekonečný dar, ktorý nám v Ježišovi Kristovi daroval Otec.
Kristove slová vyslovené pri Poslednej večeri nad chlebom a vínom toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás (Lk 22,19) toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých (Mk 14,24) poukazujú, že Kristus dáva v plnosti sám seba, drží v rukách vlastnú existenciu, plán, ktorý s ním má Otec, vzdáva vďaky, aby ho Otec učinil schopným prijať a prežiť ho až do konca. Ježiš sa ponúka ako dar, ako chlieb života: Ja som chlieb života…Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.. (Jn 6, 48.54). Slová vezmite a jedzte…pite z neho všetci… (Mt 26, 26. 27) znamenajú prijať lásku, nechať sa ňou doslova strhnúť, uznať, že sme milovaní, dovoliť Kristovi, aby nás premenil a aby nás vzájomne zjednotil.
Kalich s vínom, ktorý Kristus daruje je kalichom zmluvy, prostredníctvom ktorého ponúka Boh človeku svoju lásku, odpustenie a zaväzuje sa k spojenectvu. Darmi chleba a vína, svojho tela a krvi dáva Kristus človeku silu žiť a umrieť v synovskom zjednotení s ním, daruje vzkriesenie a svoje víťazstvo nad smrťou, nádej, že pre svet existuje budúcnosť, uisťuje ho o Božej láske a vyzdvihuje nekonečnú hodnotu každého ľudského života. Kristus sa nám daruje, aby sme s ním mohli spojiť každý okamih nášho jestvovania, vstupuje so svojou láskou do človeka, zjednocuje ho s jeho obetou Otcovi za celé ľudstvo aj za nás samých a robí ho schopným nezištného sebadarovania. Ježiš týmto skutkom lásky uskutočnil radikálnu premenu, premenil hanebnú a nespravodlivo podstúpenú smrť na zmluvu a spoločenstvo. Ide o paradox, pretože smrťou akákoľvek zmluva prestáva existovať. Kristus však berie svoju preliatu krv, aby z nej urobil krv novej zmluvy, prameň spojenia s Bohom v láske, aby ho premenil silou Ducha Svätého na dar lásky.