Odhalené tajomstvá protestantskej etiky a duch kapitalizmu podľa Maxa Webera

Dielo s názvom Protestantská etika a duch kapitalizmu je najslávnejším dielom Maxa Webera. Weber ho publikoval v rokoch 1904-1905. Zamýšľa sa v ňom nad počiatkami a príčinami vzniku kapitalizmu, resp. nad súvislosťami medzi rozvojem kapitalizmu, náboženskými systémy, racionalismem a byrokratizací státu.

Táto filozofia tvrdí, že náboženské predstavy skupín, akými sú kalvinisti, zohrali svoju úlohu pri vytváraní kapitalistického ducha. Vcelku jednoznačne tu spája vznik kapitalizmu s protestantským náboženstvím, s protestantskou kulturou a s protestantskou etikou práce, vykazující prvky askeze, šetrnosti a střídmosti.

Důraz přitom klade na protestantský smysl pro zisk, jenž se podle jeho názoru liší od ekonomického myšlení katolíků, kteří vykazují větší sklony k humanismu, zároveň však i k mysticismu. V rovině náboženské senzibility stejně jako v rovině věroučně podmíněné mentality vidí základní rozdíly ve vzniku a možnostech rozvoje principů kapitalismu v protestantském a katolickém prostředí, resp. v prostředí křesťanských a nekřesťanských civilizací a společností.

Podľa Webera je duch kapitalizmu postavený na náboženskom základe. Hoci kresťanská viera nezavrhuje majetok ako taký, a kapitalistický duch by sa mohol rozvinúť aj v nej, katolíci sú viac tradicionalistický. Duch kapitalizmu je typický pre protestantizmus a hlavne pre puritánsku variantu. Protestantizmus vznikol v 16. storočí, vychádza z kresťanstva, ale vo veľa veciach sa odlišuje s katolíkmi. Prví kapitalisti boli prevažne puritáni a mnohí z nich sa hlásili ku kalvinizmu.

Weber trdí že niektoré kalvinistiské doktríny boli priamym zdrojom kapitalistickej etiky. Jednou z nich je myšlienka, že človek je Božím nástrojom na zemi a že od neho Všemohúci očakáva, že bude naplňovať svoje poslanie k väčššej sláve Božej. Druhým významným aspektom je idea predestinácie, podľa ktorej boli jedinci predom vyvolený pre nebo, inak povedané, že boli predom vyvolený že budú spasený.

Kalvínova pôvodná doktrína hlásala že ľudia su vyvolený už od narodenia a to čo robíme počas života na to nemá žiaden vplyv. Duch kapitalizmu vznikol až ako učenie kalvínových nasledovníkov, ako snaha trochu zmierniť tvrdosť protestantského učenia o predestinácii, čo spôsobovalo úzkosť a strach u bežných veriacich. Preto vznikol taký výklad predestinácie, čo považoval úspech v povolaní za kladé znamenie predestinácie, takže veriaci, aby dokázali sebe a ostatným, že sú predurčený ku spáse, sa obrátili k dravému podnikaniu.

Veriaci, ktorí vychádzali z týchto myšlienok, boli nesmierne motivovaný k hmotnému úspechu, ale pritom však museli žiť striedmo a odriekať sa pôžitkov. Puritáni považovali akúkoľvek rozmarnosť za diablov nástroj, takže sa u nich sklon k hromadeniu majetku spojoval s prísnou kázňou. Takže týmto sa u protestantov spojili asi tie dve najzákladnejšie predpoklady na to aby sa stali kapitalistami.

U protestantov má viera veľmi silný vplyv, takže sú veľmi pilní vo svojom zamestnaní, výraz životné poslanie pre nich znamená to iste ako prácu ktorú vykonávajú. Takže sa snažia svoje životné poslanie naplniť čo najviac, čiže čo najviac zväčšovať svoj majetok a to iba pre zisk sám, ale pritom skoro vôbec nemínajú získaný kapitál, míňajú ho len na tie najpotrebnejšie veci a na dalšie investovanie do vlastného podnikania, čo im prináša ešte viac majetku.

Nepotrebujú svetské požitky ako odmenu za dobre vykonanú prácu, stačí im iracionálny pocit z naplneného povolania a to že patria medzi vyvolených ktorý budú spasený. Takýmto spôsobom sa v ich rukách dokázal nazbierať kapitál obrovských rozmerov, a tým spôsobili podľa Webera vznik kapitalizmu.

Teória Maxa Webera, že rozhodujúcim faktorom pre vznik kapitalizmu je náboženstvo, je jednou z prvých a najdôslednejších kritík Marxovej teórie, podľa ktorej sú vplyvné len čisto ekonomické faktory na sociálny vývoj a tým že spôsobili rozvoj kapitalizmu. Na to ktorý z týchto dvoch pohľadov na modernú spoločnosť je správny, nepokladajú sociológovia rovnakú odpoveď. Ľavicový autori bývajú ovplyvnení Marxom, liberálni a konzervatívni zase Weberom.

Weberova teória má veľa kritikov, niektorí z jeho kritikov namietajú že postoj, ktorý nazval duchom kapitalizmu, sa už vyskytoval v talianskych obchodných mestách dávno pred vznikom kalvinizmu. Iní zase tvrdia že klúčový pojem „povolanie“ k určitej činosti, ktorý Weber spojovaj s protestantizmom, existoval aj v katolíckej viere.

Vedecké dielo Maxa Webera môžeme rozdeliť na niekoľko skupín. Do prvej skupiny patria jeho metodologické a teoretické reflexie, teda úvahy o genéze a statuse pojmov vo vedách o spoločnosti a dejinách, skúmanie vzťahu teórie a empírie, úvahy o vzťahu vysvetľovanie a chápanie pri poznávaní sociálno-historickej skutočnosti. Sem patria i pokusy o systematizáciu základných sociologických pojmov.

Do druhej skupiny patria úvahy o genéze modernej spoločnosti. Kľúčovú úlohu tu hrá dielo Protestantská etika a duch kapitalizmu z r. 1902 a Dejiny hospodárstva (Náčrt univerzálnych sociálnych a hospodárskych dejín), ktoré vyšli až po Weberovej smrti v r. 1923. Do tretej skupiny potom patria štúdie k sociológii svetových náboženstiev. Okrem toho sú tu ešte slávne prednášky Veda ako povolanie a Politika ako povolanie, ktoré by mal poznať každý, kto sa chce vyjadrovať o intelektuálnych problémoch 20. storočia.

Takmer 500 rokov od symbolického začiatku nemeckej reformácie sa protestanti na Slovensku natoľko vzdialili reformačným ideálom, že sa len ťažko môžu považovať za dedičov Martina Luthera či Jána Kalvína. 31. október je dňom, v ktorý si milióny protestantov na celom svete pripomínajú začiatok reformácie. Na Slovensku si ho pripomínajú nielen tisíce evanjelikov, ale aj reformovaných, či členov ďalších cirkví, ktoré sa vo väčšej či menšej miere hlásia k odkazu reformácie.

Spoločnosť celkove sa k nemu ale stavia len s odstupom - napriek tomu, že dopad reformácie na dnešné Slovensko je ďaleko viditeľnejší, než misia Konštantína a Metoda alebo patronát sedembolestnej panny Márie. Nemusíme si robiť ilúzie: najsympatickejšími neboli teologické argumenty reformátorov, ale frontálny útok na postavenie autoritárskej a bohatej katolíckej cirkvi, ktorý reformátori nezamýšľane spustili. Teologické dôrazy sa však napriek tomu prejavili.

Jeden zo zakladateľov sociológie, Max Weber, odvodzuje vznik kapitalizmu práve z protestantskej (presnejšie kalvinistickej) etiky. Centrom kresťanského-protestantského života sa stáva pracovitosť a „vnútrosvetská askéza“: odkazujúc na Benjamina Franklina, cieľom je aktívne zarábať a zhodnocovať peniaze, a zároveň ich aktívne neutrácať. Prísnou protestantskou etikou z dôb vzniku kapitalizmu sa dnes už nik neriadi. No napriek tomu sa dodnes zachováva a rozvíja kapitalistický systém, ktorý podľa Webera vznikol práve vďaka protestantskej teológii. Dedičstvo reformácie tak v spoločnosti pretrváva dodnes - bez ohľadu na to, či si ju aktívne pripomíname, alebo nie.

V roku 499. výročia symbolického začiatku reformačného procesu sa evanjelici objavili v médiách niekoľkokrát „vďaka“ potrestaniu kaplána Jakuba Pavlúsa za „príliš tolerantný“ názor na LGBT ľudí. Cirkev sa pritom potáca od kauzy ku kauze - a nemedializované problémy cirkvi sú rovnako závažné. Lutherovo pribitie téz na chrámové dvere nebolo činom revolucionára, ale volaním po akademickej diskusii. Dnešné adorovanie Martina Luthera tak bude oslavou osoby oddelenej od svojej vlastnej osobnosti. Bude spomienkou na symbol, ktorý cirkevní predstavitelia pripravili o akýkoľvek obsah.

Slovenskí protestanti dnes len prežívajú, snažiac sa o zachovanie aktuálneho stavu, hoci nerozumejú tomu, čo a prečo vlastne potrebujú konzervovať. Odklon od demokracie symbolizovaný ignorovaním hlasu opozície je prítomný tak v Evanjelickej cirkvi, ako i v štáte. Stráženie ústavy farebnými cínovými vojačikmi v situácii, keď jej obsah a zmysel nik nechráni, je ekvivalentné zvelebovaniu otcov reformácie ignorujúc ich myšlienky a ich skutočný dejinný odkaz.

V dejinách totiž platí, že kde je banalita, tam je zlo. Doby, v ktorých predstavitelia cirkví a štátu ignorovali históriu a preferovali mýty zapadajúce do ich ideologického videnia sveta, nikdy nepatrili medzi éry rastu a progresu. Oni svoje bohatstvo nerozhadzovali, ale ho znovu investovali do svojich podnikov.

tags: #obsah #duch #kapitalizmu #a #protestanska #etika