Od Lucie do Vianoc: Objavte Tajomstvá Slovenských Pranostík a Tradícií

Prechod medzi jeseňou a zimou je na Slovensku spojený s mnohými pranostikami a tradíciami, ktoré sa viažu k obdobiu od sviatku svätej Lucie (13. decembra) až po Vianoce (24. decembra). Tieto dni boli v minulosti plné magických rituálov a predpovedí, ktoré mali zabezpečiť zdravie, úrodu a ochranu pred zlými silami.

V opojnej vôni zrelého ovocia, v lahode nového vína, v teple babieho leta a v objatí hýrivých farieb listnáčov je nám predstava zimy ešte dosť vzdialená. Naši starkí sa však týmito skvostnými darmi desiateho mesiaca v roku nedali priveľmi očariť a aj nám odkazujú že v októbri sa zem od zimy zatvára.

Október už k zime hlavu skláňa. Zároveň ale platí generačná skúsenosť, že október už býva studený, ale nikdy nie hladný. Október prináša mnoho možností zaveštiť si aká nás čaká zima a stačí pri tom iba pozorne hľadieť okolo seba. Ak sú v tomto mesiaci búrky a sťahovavé vtáky, najmä lastovičky ešte u nás, jeseň bude dlhá, príjemná a zima mierna.

To platí, aj keď je na lúkach veľa pavučín. Známy je aj pradávny poznatok, že ak sa lístie na konároch vytrvalo drží, treba čakať tuhú zimu ktorá príde aj vtedy, keď je veľa sršňov a otravujú osy. Takúto prognózu potvrdzuje aj veľký výskyt červených bobúľ napríklad na jarabine. Ak nasneží a sniežik dlhšie vydrží, signalizuje to tuhú a na snehy bohatú zimu. Ak však padne a rýchlo sa roztopí, zima nebude príliš vytrvalá.

Sviatok sv. Lucie (13. december)

Sviatok sv. Lucie oslavujeme 13.12. Trinástemu decembru, kedy má Lucia sviatok, dokonca naši predkovia hovorili stridží deň.

Lucia žila v treťom storočí v sicílskom meste Syrakúzy. Vyznávala kresťanstvo, svoj život zasvätila Bohu. Sľub, že zostane až do smrti pannou a nevydá sa, však nikomu neprezradila. Matka chcela, aby si vzala za manžela pohanského chlapca, ktorý sa zamiloval do jej nádherných očí.

Lucia presvedčila svoju matku, nech sa ide modliť za svoje uzdravenie z vážneho ochorenia k hrobu svätej Agáty. Z choroby sa vystrábila a vtedy jej Lucia povedala o svojom zasvätení. Matka na znak vďaky súhlasila, že dcéra sa nemusí vydať. Sklamaný nápadník Luciu ako kresťanku udal, v tých dobách boli kresťania vystavení prenasledovaniu. Mladú ženu chytili a postavili pred súd, aby odvolala svoju vieru. Tá však odmietla. Za trest ju poslali do nevestinca, ale keď ju chceli odviesť, nepohla sa z miesta. Je veľkým paradoxom, že horlivá kresťanka sa dodnes považuje za symbol čarodejníc, dokonca za najväčšiu z nich.

Svätá Lucia a stridží deň

Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Ľudia sa pred strigami chránili rôznymi spôsobmi. Dievčatá ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“.

Preto mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát a dverí maštalí, aby hrmotom a buchotom odohnali temné sily. Pastieri zas hlasno trúbili, práskali bičmi, pískali na píšťalkách a zaháňali bosorky. Tento ruch sa končil až na krížnych cestách, kde bolo potrebné urobiť krik a hurhaj, lebo tu sa bosorky a strigy stretali.

STRIDŽIA NOC - zvyky a tradície na Sv.Luciu

Zvyky a tradície na sv. Luciu

Cesnaková ochrana: Typickým ľudovým zvykom bolo jesť v predvečer sviatku, teda 12. decembra čo najviac cesnaku, ktorý ochráni pred zlými silami. Krížik s cesnakom sa robieval na čele, brade, spánkoch aj zápästí.
Zákaz vstupu cudzích žien: Na Luciu nemohla do domu vstúpiť žiadna cudzia žena, pretože by to mohla byť čarodejnica. Nesmelo sa ani nič nikomu dávať či požičiavať, a to najmä po západe slnka.
Obchôdzky Lucie: Po domoch chodili ženy zahalené v bielych plachtách, s pomúčenou tvárou, aby ich nebolo možné poznať. Mlčky povymetali kúty. Týmto obradom z domov a dvorov vyháňali temné sily, zlých duchov a všetko zlé, čo sa mohlo rodine prihodiť.
Ľúbostné čary: Slobodné dievčatá využívali sviatok na ľúbostné čary. Na papieriky si napísali mená dvanástich potencionálnych mužov a potom každý deň jeden z nich hodili do ohňa alebo roztrhali. Ten posledný otvorili na Štedrý deň po večeri. V niektorých častiach Slovenska sa písalo iba desať mužských mien, jedenásty papier bol vyhradený slovu smrť a na dvanásty sa písalo stará dievka.
Ďalšie praktiky: Cesnakové pokrmy sa jedli v zvýšenej miere, na večeru býval bežný chlieb s cesnakom, prípadne cesnakové hrianky. Na Kysuciach býval zvyk vytvoriť z jedľovej vetvičky a obilného klásku akúsi metličku. Do svätenej vody dali kúsok chleba. Jedným zo zvykov bývalo kravy okiadzať dymom z posvätných rastlín.

Ľúbostné veštby

Na Luciu sa robievali aj ľúbostné veštby. Dodnes je zachovaný spôsob, ako si dievčatá v minulosti zisťovali svojho budúceho ženícha. Na lístočky napísali dvanásť mužských mien a uložili ich pod tanier. Každý deň jeden lístok spálili, bez toho, aby videli meno.

Pranostiky od Lucie do Vianoc

V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Aké počasie bolo 13. decembra, také mal byť január, počasie 14. decembra predpovedalo február a tak ďalej až do Vianoc, ktoré predpovedali počasie v nasledujúcom decembri.

Medzi ďalšie pranostiky v tomto období patria:

4. december: sv. Barbora
6. december: sv. Mikuláš
26. december: Druhý sviatok vianočný
27. december: Sivý svätý Ján veští dobrý rok.
31. december: Silvester - Keď je na starý rok jasno, bude v maštaliach prázdno.

Vianočné pranostiky

Počas Vianoc sa tiež tradujú pranostiky:

Na Nový rok, o slepačí krok. (deň je o niečo dlhší)
4. január: Štvrtý deň jasný, znamená mrákavý a nezdravý rok.
6. január: Traja králi - Na Tri krále mnoho hviezd - mnoho zemiakov. Ak je na Tri krále jasno, zdarí sa pšenica.

Kedysi bol deň na Luciu považovaný za najkratší deň roka. Bolo rozšírené, že počas najdlhšej noci mali všetky zlé sily a bytosti najväčší vplyv. Ľudia sa pred strigami chránili rôznymi spôsobmi. Ten, kto chcel strigy vidieť na vlastné oči, mal si zhotoviť drevený stolček tzv. ,,Luciový stolček“.

Podľa zaručeného návodu na jeho zhotovenie, bolo potrebné každý deň od Lucie po Štedrý deň, niečo na ňom urobiť. Potom sediac na ňom, mohol jeho zhotoviteľ vidieť v kostole pri polnočnej bohoslužbe, všetky miestne strigy. Dievčatá ale aj vydaté ženy sa v tento deň zaodievali za „Lucie“.

Lucie vraj v tento deň uskutočňovali obchôdzky po dedine vo väčšom počte. V období od Lucie do Vianoc sa nezabúdalo ani na pranostiky. Každý deň tohto obdobia predstavoval jeden z mesiacov nastávajúceho roka.

Tradícia, ktorá prišla zo Švédska a slávila sa 13. decembra. Symbolicky znamenala držanie nešťastia ďaleko od domu. Lucie boli oblečené v bielom a na tvári mali biely závoj. V jednej ruke mali kôš so sladkosťami a v druhej metličku z peria. Symbolicky bol vymetaný prach z domu.

V našej tradícii sa objavuje Lucia skôr ako tajomná bytosť, čo je v protiklade so zvykmi v západnej Európe, kde sa konajú lampionové sprievody a Lucia vystupuje ako nevesta oblečená do dlhého bieleho odevu, na hlave s vencom s horiacimi sviecami. Na Slovensku pretrvalo ľudové prežívanie tohto dňa.

Nadovšetko bolo treba odháňať zlé, démonické sily, čo sa ešte viac zmocňovali bieleho dňa. Stoj, čo stoj sa im mali zabraňovať prístupové cesty do príbytkov. Na tento cieľ ľudia využívali čo najväčší buchot a lomozenie. V ten deň sa odvšadiaľ ozýval rámus, buchotanie i vresk.

Chlapci a mládenci hádzali staré hrnce a črepy do vrát i dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami, čo sa našli na smetiskách. Zlé sily sa mali takéhoto buchotu zľaknúť a utekať pred náporom čudesných a nezvyčajných zvukov. Hluk a hurhaj bolo treba nainscenovať na krížnych cestách, kde sa vraj najčastejšie v nočných hodinách spolčovali strigy a bosorky.

Od nepamäti boli spojené s predstavami, že práve na týchto miestach sa sústreďujú a pôsobia rôzne nadprirodzené bytosti. Všeobecne sa verilo, že dlhší čas sa tu zdržujú duše na ceste do záhrobia, preto sa ľudia chodili za týchto zomretých modliť ku krížom na krížnych cestách. Krížne cesty pre svoje spojenie s nadprirodzenými silami boli aj miestami vykonávania praktík ľúbostnej mágie.

Podarilo sa zachytiť už len relikty doznievajúcich úkonov, ako napríklad vydlabanie dierky do kamenného kríža pre získanie prachu do čarovného nápoja lásky. Ľúbostné čary mali byť doprevádzané pôstom a modlením sa práve na krížnych cestách.

A kto bola Lucia? Prečo bola vyhlásená za svätú? Lucia bola väznená a nútená k obetovaniu pohanským bohom, čo samozrejme odmietla. Svojej viery sa nevzdala ani pod hrozbou mučenia. Za trest, aby potupili jej česť, ju mali odvliecť na službu do nevestincov, no keď ju mali odviesť na voze ťahaným záprahom volov, nepohli sa ani o centimeter. Jej neoblomná viera ju zachránila pred potupou. Nakoniec zomrela mučeníckou smrťou - kat jej prebodol hrdlo.

Aké sú najznámejšie tradície a zvyky, ktoré sa viažu k 13. decembru?

Ochrana pred zlom Večer pred Luciou treba zjesť veľa cesnaku, bývalo zvykom si ním aj spraviť krížik na čelo či na zápästia. Doma sa pripravovala cesnaková omáčka alebo hrianka. Mnohí nechávali cesnak s kúskom chleba a pohárom vody za oknom. Cesnak má totiž moc odohnať zlých duchov.
Bez žien Na Luciu sa nesmelo vpustiť cudziu ženu do domu.
Nech ostane všetko doma Po západe slnka sa nesmelo nič dávať ani požičiavať.
Žiadna práca V tento deň je zakázané prať aj priasť, nesmie sa pracovať na poli ani doma.
Odstrašiť strašidlá Na sviatok Lucie ľudia s úmyslom nepustiť do svojich domovov zlé sily robili hluk a zahatávali prístupové cesty. Robili sprievod, kde buchotali hrncami a vareškami, aby vyplašili zlo
Lucia prináša aj bohatstvo Od Lucie do Vianoc vraj treba v topánkach pod pätami nosiť mince, čo by nám malo priniesť peniaze v budúcom roku.
Ženícha prezradí pes Dievčatá triasli plotom a odriekali: „Klopem dnes, kde je môj najmilší, nech mi tam vyštekne pes.“
Vymetanie duchov V predvečer Lucie po domoch chodievali ženy (niekde sa spomínajú aj mladí muži) zahalené do bielych plachiet a s pomúčenou tvárou a bielymi pierkami vymetali z domov a dvorov temné sily, zlých duchov, choroby a trápenia.
Najdlhšia noc Trinásty december bol vedený ako najkratší deň roka a hovorí sa: Svätá Lucia ukazuje svoju moc, prináša najdlhšiu noc
Možní manželia Dievčatá pomýšľajúce na vydaj si na svätú Luciu napísali na 12 papierikov mužské mená, poskladali ich a zalepili. Potom každý deň až do štedrej večere jeden papierik spálili. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik s menom toho, ktorý sa mal stať ich vyvoleným.
Predpoveď na ďalší rok Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace. Každý deň predstavoval jeden mesiac.
Jablko pritiahlo toho pravého Dievča ponorilo jabĺčko do vody a každý deň odpilo z vody. Chlapec, ktorý sa k nej prvý ozval po zjedení jabĺčka na Štedrý deň, sa mal stať jej manželom.
Mladíci hľadali bosorky Mladí muži vyrezávali postupne každý deň až do Vianoc stolček, na ktorom nesmel byť ani jeden klinec. Vtedy mal čarovnú moc. Na Štedrý deň si rezbár mal počas omše na tento stolček sadnúť a okolo oltára potom videl tancovať všetky strigy z dediny.

tags: #od #lucia #do #vianoc #palenka #ma