História kostolného organu a kostolov v okolí je bohatá a siaha až do stredoveku. Tieto sakrálne stavby a hudobné nástroje sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska.
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom
Farnosť Okoličné
Farnosť v Okoličnom je neskorogotickým chrámom na Slovensku, bývalým kláštorným kostolom sv. Petra z Alkantary. Súčasťou farnosti Okoličné je i fília v Smrečanoch so stredovekým kostolíkom Očisťovania Panny Márie. Obe sakrálne národné kultúrne pamiatky si vyžadujú obnovu a sústavnú údržbu s mimoriadnym rozsahom prác.
Podarilo sa zrealizovať dlhodobú ochranu konštrukcií a predmetov ako vyše päťstoročný krov nad bývalým kláštorným kostolom, jedným z najstarších na Slovensku, či mobiliár s gotickými oltármi a renesančným kazetovým stropom v Smrečanoch.
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom
História Okoličného
Bývalá obec Okoličné patrí medzi najstaršie sídla v Liptove. Podľa profesora Bokesa slovanské obyvateľstvo prichádzalo do Liptova už v 10. storočí z južnejších oblastí Slovenska pod tlakom feudalizácie Veľkomoravskej ríše a útokov Maďarov. V 11. a 12. storočí bolo aj územie Liptova začlenené do Uhorska.
Názov obce
Existujú rôzne teórie o pôvode názvu obce. Jedna verzia hovorí, že názov obce vznikol z rodného mena Akalič, ktoré v 12. a 13. storočí bolo bežným menom. Istý Akalič bol zakladateľom a prvým vlastníkom obce. Existuje však tretí a najpravdepodobnejší výklad. Profesor Dr. Stanislav v článku k 700. výročiu mesta Liptovský Mikuláš uvádza, že okolica bola poľnohospodárska usadlosť a slúžilo ako pasienky pre dobytok. Sa v tom čase nazývali okolice alebo okole.
Feudalizmus
V období feudalizmu boli obyvatelia povinní obrábať pôdu, odovzdávať desiatky, platiť dane, stavať cesty a zemianske sídlo. Sa zúčastnili aj na stavbe mikulášskeho kostola.
Zemianska rodina Okoličániovcov
Zemianska rodina Okoličániovcov patrí medzi najstaršie rody Liptova. polovice 13. storočia. zemanom tohoto rodu, ktorý sa usadil v Okoličnom. Bol dvoranom zvolenského župana.
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom
Kostol sv. Petra z Alkantary
Gotický Kostol sv. Petra z Alkantary je dominantou východnej časti mesta Liptovský Mikuláš - mestskej časti Okoličné, ktoré bolo kedysi samostatnou obcou. Kostol je výtvorom vyspelej neskorej gotiky, v celku i v detailoch je najkrajšou a najcennejšou staviteľskou pamiatkou v Liptove.
Kostol stojí priamo na pravom brehu Váhu. Z južnej strany sa ku kostolu pripája pomerne pravidelný kvadrát; jeho steny, podľa všetkých znakov, najmä na východnom krídle, môžu skrývať ešte významné neskorogotické zvyšky. Východne orientovaný kostol pozostáva z užšej svätyne a trojlodia.
Architektonické prvky
- Steny sú z lomového kameňa, kvádre sa použili len pri pilieroch, parapetoch a pri rámoch vstupných otvorov a okien.
- K južnej strane svätyne s 5/8 záverom sa pripája zvonica na štvorcovom pôdoryse.
- Priečelie zvonice delia oporné piliere s preliačeným uzáverom a jednoduché soklové, parapetové a kordónové rímsy.
- Východnú polovicu svätyne osvetľujú štyri okná zaklenuté lomeným oblúkom, umiestnené medzi opornými piliermi.
Na západnom priečelí možno vidieť ďalší letopočet, na trojvrší čelnej strany severného nárožného oporného piliera je na nápisovej páske čitateľný r. 1489. K východnému koncu severnej steny lode sa pripája kaplnka so štvorcovým pôdorysom; postavili ju v rovnakom čase ako ostatné časti kostola, čo dokazuje rad zhodných prvkov ako aj homogénna štruktúra steny pri strete oboch stavieb, zhodná soklová rímsa, ktorá prebieha po východnej strane. Na kaplnke vidno také isté architektonické články, ktoré sa objavujú aj na lodi a sčasti aj vo svätyni. Navyše, na kordónovej rímse severnej steny je na nápisovej páske čitateľný r. 1490.
Svätyňa je o niečo širšia ako hlavná loď, má štyri klenbové polia, jej steny sú z vnútornej strany členené oknami. Pod južným oknom vidno sedílie s rovným ukončením, ich hornú časť zdobia pretínajúce sa prúty. Na rezbách sa objavuje erb s polmesiacom a hviezdicou a s nápisom ihs. Presbytérium má sieťovú klenbu, jej strednú časť tvorí do seba vklinený rad kosoštvorcov. V západnej časti južnej steny svätyne je umiestnené novoveké prelomenie empory, pričom spod omietky sa črtajú obrysy okna s lomeným oblúkom, podobným, aké majú okná presbytéria.
Hala je takmer rovnako vysoká ako svätyňa, na širšiu hlavnú a 2 užšie bočné lode ju rozdeľujú 3 páry pilierov. Osemhranné úzke piliere na štvorcovom podstavci nemajú hlavice, rebrá klenby sa priamo vydeľujú z ich driekov. Každý úsek lode je zaklenutý rovnakou hviezdicovou klenbou so štyrmi ramenami, miesto arkádových a nosných oblúkových polí sa všade použili rebrá. Nad víťazným oblúkom vidno erby, ktoré boli v neskorších časoch jednoznačne premaľované: V strede pečatný obraz uhorskej Salvatoriánskej provincie, od neho naľavo štvrtený uhorský krajinský erb, v ústrednom štíte s rodinným erbom kráľa Mateja s havranom a napravo rovnako štvrtený aragónsky erb kráľovnej Beatrix. V klenbovom poli nad víťazným oblúkom sa nachádza aj ďalší erbový štít, ktorý drží anjel, na ňom je doprava obrátený jeleň vyrastajúci z otvorenej korunky. Do severnej kaplnky s 2 klenbovými poľami sa dá vstúpiť cez arkádu s polkruhovým uzáverom podobným víťaznému oblúku. Steny kaplnky sú okrem okien nečlenené, z plochy stien vystupujú v strede spojené dvojité hviezdicové klenby, pričom ich rebrá sa pretínajú cez seba.
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom
Interiér kostola
Vnútorné zariadenie kostola pozostáva z hlavného barokového oltára zasväteného sv. Petrovi z Alkantary a siedmich bočných bohato zdobených barokových oltárov, kazateľnice so sochami štyroch evanjelistov a ozdobne vyrezávaných lavíc z roku 1721. Uprostred svätyne bola v polovici 18. stor. vybudovaná františkánska krypta, ktorá aj dnes je pietnym miestom kostola. Od lode ju oddeľuje mohutný gotický triumfálny oblúk s primárnou freskovou maľbou bernardínskeho slnka s monogramom IHS.
Trojloďový priestor je zaklenutý nádhernou hviezdicovou klenbou, ktorá je podopretá šiestimi osemhrannými stĺpmi. Jej centrálna časť je nositeľkou štyroch stredovekých fresiek františkánskej spirituality. Loď je dlhá 24 m. Štvorhranná veža so slnečnými hodinami stojí na južnej strane svätyne. Pod ňou je priechod do niekdajšieho františkánskeho kláštora, ktorý tvorí s kostolom jeden stavebný celok. Zo severnej strany je k lodi pristavená kaplnka, pod ktorou sa nachádzajú hrobky zemanov z rodu Okoličániovcov.
Významné udalosti v histórii farnosti Okoličné
Tu je tabuľka s významnými dátumami v histórii farnosti Okoličné:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1476 | Položené základy kláštora |
| 1571 | Františkáni opúšťajú kláštor |
| 1697 | Františkáni sa vracajú vďaka podpore biskupa Mattyasovského |
| 1744 | Renovácia komplexu stavieb |
| 1903-1904 | Vynovenie kostola |
Rekonštrukcia kostola po 143 rokoch
Ev. a.v. Cirkevný zbor v Liptovskom Mikuláši
História Ev. a.v. Cirkevný zbor vznikol v 16. storočí. Z dobových dokumentov sa dozvedáme, že už roku 1525 bol takmer celý Liptov reformovaný. Platil princíp: „Cuius regio eius religio“, teda: „Koho krajina, toho náboženstvo“.
Tolerančný patent Jozefa II., ktorý bol v Liptovskej stolici čítaný 31. januára 1782, mal veľký historický význam pre tunajšie luteránske obyvateľstvo, ktoré viac ako sto rokov konfesionálne i historicky patrilo do artikulárnej cirkvi v Paludzi. Dňa 25. marca 1782 sa v Paludzi zišlo artikulárne presbyterstvo a dohodlo sa, že žiadosť o stavbu nových kostolov a o vznik nových evanjelických zborov požiadajú: Liptovský Svätý Mikuláš, Nemecká Ľupča (dnes Partizánska Ľupča), L. Sielnica, L. Trnovec, L. Ján.
24. marca 1783 evanjelici a.v. z Liptovského Svätého Mikuláša, Vrbice, Palúdzky, Demänovej, Ploštína, Iľanova, Okoličného, Vitálišoviec, Veternej Poruby, Smrečian, Žiaru, Jalovca Trsteného a L. Ondrašovej poslali žiadosť na stavbu kostola, fary a školy.
Stavba kostola skončila v lete 1785 a 2. októbra 1785 kostol posvätili: domáci farár Emerich Berzevický, Matej Šúlek, ev. a.v. farár z Paludze, Ján Migyalka, ev. a.v. farár z L.
Kostol sv. Petra z Alkantary v Okoličnom
Koncert v Liptovskom Mikuláši
Poslednú júnovú nedeľu 30. 6. 2019, deň pred vytúženým letným časom dovoleniek, sa v ev. kostole v Liptovskom Mikuláši o 19:00 uskutočnil večerný koncert, na ktorom vystúpil Metod Rakár a Matej Droppa.
Metod Rakár je absolvent PF KU v Ružomberku v odbore Cirkevná hudba a hudobné umenie, v súčasnosti je organistom vo farnosti Liptovský Hrádok, pôsobí ako pedagóg na ZUŠ J. L.
Matej Droppa pochádza z Partizánskej Ľupče, trúbku študoval od svojich dvanástich rokov na ZUŠ Liptovský Mikuláš, neskôr v štúdiu pokračoval na konzervatóriu J. L. Bellu v Banskej Bystrici pod vedením Henricha Lehotského a Akadémii umení v Banskej Bystrici pod vedením Kamila Roška. Ešte počas štúdia spolupracoval s Divadelným orchestrom v Banskej Bystrici a so Štátnym komorným orchestrom v Žiline. V súčasnosti sa venuje pedagogickej činnosti na ZUŠ Ľ.