Životopis Petra Olšavského: Cesta k viere a službe v Gréckokatolíckej cirkvi

Životné príbehy osobností, ktoré sa zasvätili službe Bohu a ľuďom, sú často plné inšpirácie, odhodlania a prekonávania prekážok. Jedným z takýchto príbehov je aj životopis Petra Olšavského, významného biskupa Gréckokatolíckej cirkvi.

Detstvo a prvé stretnutie s Východom

Peter Olšavský sa narodil v tradičnej rímskokatolíckej dedine Lehota pri Nitre. Jeho prvé stretnutie s Východom sa odohralo už na základnej škole, keď im pán farár Viliam Hoťka hovoril o katolíkoch byzantského obradu na východnom Slovensku, ktorých štát neuznával a vyhlásil ich za pravoslávnych. Ako trinásťročný chlapec to vtedy vnímal ako niečo nepochopiteľné.

V dedine mali jednu rodinu, ktorá pochádzala z východu Slovenska a hovorili o sebe, že sú gréckokatolíci, ale chodili normálne do ich kostola. Až keď mal šestnásť rokov, v roku 1968, išiel na púť do Levoče a tam po prvýkrát videl gréckokatolícku bohoslužbu. Bol tam vtedy veľký nápis „Vzkriesená gréckokatolícka cirkev vás víta“.

Štúdiá a túžba po službe gréckokatolíkom

Po maturite sa Peter Olšavský prihlásil do seminára. Fascinovali ho spevy gréckokatolíkov a začal sa viac zaujímať o východnú liturgiu. Už vtedy vravel svojmu provinciálovi, že by bolo pre neho zaujímavé pracovať medzi gréckokatolíkmi. S dovolením rektora chodil na prednášky o východnej liturgii, histórii a východnom speve, ktoré boli na Bohosloveckej fakulte každú sobotu.

Vtedy sa začal aj modliť za prenasledovanú gréckokatolícku cirkev na Ukrajine. Modlil sa každý deň k Panne Márii, Matke jednoty kresťanov, až do decembra roku 1989, keď v Sovietskom zväze vyšiel zákon o slobode svedomia.

Rehoľné povolanie a vstup do Misijnej spoločnosti sv. Vincenta

Už dlhšie obdobie bol v kontakte so sestričkami vincentkami a povedal im o svojej túžbe stať sa rehoľníkom. Jedna z nich sa ho opýtala, či by nechcel slúžiť svätému Vincentovi. Dal si jeho životopis a na konci júla v roku 1971 sa v Nitre stretol s otcom provinciálom Jánom Hutyrom, veľmi známym kňazom, aj v laických kruhoch. Otec Hutyra skúmal jeho povolanie aj predpoklady a nakoniec rozhodol, že môže nastúpiť do noviciátu.

Sestry vincentky poznal, lebo pôsobili v susednej dedine, vo Veľkom Záluží, kde pracovali v psychiatrickej liečebni. Boli to taktiež prvé rehoľné sestry, ktoré v živote videl, ešte keď bol ako malý chlapec s mamou na poliklinike v Nitre. V ich rodine mali rehoľné sestry vždy veľkú úctu a rodičia, ktorí až do jesene roku 1957 gazdovali, im aj pomáhali, keď boli prenasledované.

Normalizácia a život v seminári

Normalizácia sa určite dotkla aj seminára. Dokonca mu pán farár v dedine pred vstupom do seminára povedal, že on by tam nešiel, keďže to štúdium ňou určite bude poznačené. Boli tam však veľmi cenní ľudia, ako napríklad pán profesor Jozef Búda alebo profesor Jozef Šátek a mnohí iní. Iba boli pod veľkým tlakom, lebo chodili za nimi eštebáci. V tom čase už v Bratislave fungovala podzemná cirkev. Pôsobili tu Vladimír Jukl a Silvester Krčméry.

Ako bohoslovci chodili na vychádzky do Marianky, kde chodili aj Vladimír Jukl a ľudia z krúžkov tajnej cirkvi. Robili si spoločné krížové cesty. Mal spolubrata vincentína Vincenta Zontáka, ktorý mal s krúžkami dobré kontakty, a cez neho sa potom osobne zoznámil s Vladimírom Juklom a Silvestrom Krčmérym.

Bol svedkom hladovky, keď po návrate zo zimných prázdnin vyhadzovali poslucháčov z tretieho a zo štvrtého ročníka. Snažili sa ich zredukovať a na každého niečo nájsť. Dvadsať bohoslovcov vylúčili. Niektorých, ktorí nemali modré knižky alebo vyslúženú základnú vojenskú službu, zase poslali na vojenčinu.

Kňazské pôsobenie a prenasledovanie ŠtB

Po vysviacke sa stal kaplánom v Leopoldove, teda meste, kde bola väznica a dozorcovia. V Leopoldove bola štvrť bacharov, medzi ktorými boli aj poriadni ľudia. Neskôr pôsobil v Preseľanoch. Vo Vysokej pri Banskej Štiavnici sa zúčastnil na Oáze (stretnutie Hnutia Svetlo-Život).

Najskôr prišli pokusy zatiahnuť ho do spolupráce s ŠtB. Pamätá sa na to, akoby to bolo dnes, bola to zvláštna situácia. Akurát sedel vo svojej kaplánskej izbe a napadla mu myšlienka, že je už štyri roky kňazom a eštebáci ho ešte „nekontaktovali“. Vtom zazvonil telefón a na druhej strane sa ozvalo: „Tu Zbor národnej bezpečnosti. Potrebujeme s vami hovoriť. Na druhý deň som tam teda išiel.

Informoval o tom dekana a ten mu povedal, aby s nimi do auta nesadal. V sobotu ráno po svätej omši mu kostolník povedal, že pri kostole čaká na neho auto. Keď vyšiel, neznámy pán ho vyzval, aby si sadol do auta. Odmietol to. Vtedy sa objavil vyšetrovateľ z Bratislavy a obaja ho presviedčali, nech ide s nimi. Išli teda do budovy fary a tam mu vyčítali, že nechce spolupracovať so štátnymi orgánmi. Ešte sa snažili všeličo vyzvedať, ale odbil ich. Potom mal ešte nepríjemnosť s cirkevným tajomníkom, vraj rozširuje náboženskú literatúru, pričom len jednému rómskemu chlapcovi dal kreslenú brožúrku o živote Pána Ježiša.

Vyvrcholilo to jeho kázňou na jednom pohrebe v októbri 1981, kde povedal, že človek síce už dokáže lietať do vesmíru, ale stačí jedno upchatie cievy a je koniec. Pritom existuje jediná vec, ktorá je večná - večný život s Kristom. Na biskupskom úrade mu našli miesto v Stredoslovenskom kraji, v Banskej Belej pri Banskej Štiavnici.

Keď prišiel do Banskej Belej, bolo tam prihlásených len trinásť detí na náboženstvo. Snažil sa rodičov povzbudiť, aby svoje deti na náboženstvo prihlasovali. Nasledujúci školský rok ich už bolo zapísaných tridsaťjeden. Ďalší rok štyridsaťtri a potom až päťdesiatjeden.

Pôsobenie v katechetickej oblasti

Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie zriadil 1. októbra 1993 Mons. Ján Hirka, prešovský sídelný biskup ako Diecézne katechetické stredisko so sídlom v Prešove pre celú Gréckokatolícku cirkev na území Slovenska. Povýšením Gréckokatolíckeho biskupstva v Prešove pápežom Benediktom XVI. dňa 30. 1. 2008 na Gréckokatolícke arcibiskupstvo sa zmenil názov na Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie. V minulom školskom roku pôsobilo na poli školskej katechézy 126 kňazov a 42 katechétov a katechétiek.

Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie v spolupráci s NIVAM pripravuje pre učiteľov náboženstva/náboženskej výchovy odborné semináre s rôznymi témami. V roku 2023 sa konali semináre s témami: Sexualita, Rozdielnosť muža a ženy, Úvod do biblických kníh pre Biblickú súťaž a Biblickú olympiádu 2023/2024, Katechézy Dobrého pastiera - komplexný katechetický program pre deti od 3 do 12 rokov.

Katechetická komisia Prešovskej archieparchie sa zaoberá zabezpečovaním katechetickej činnosti v Prešovskej archieparchii.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku organizuje Biblickú súťaž, ktorá je rozdelená do dvoch kategórií A. /1. a 2. ročník ZŠ/ a B. /3. a 4. ročník ZŠ/. Do BS sa okrem škôl, na ktorých sa vyučuje katolícke náboženstvo - východný obrad môžu zapojiť aj gréckokatolícke farnosti, ktoré reprezentujú trojčlenné družstvá. Postupne cez školské, protopresbyterské a eparchiálne kolá sa víťazi stretávajú na metropolitnom kole za účasti našich vladykov.

Katolícko-katechetické a pedagogické centrum, n.o. so sídlom v Levoči organizuje celoslovenskú súťaž Biblia očami detí a mládeže. Cieľom súťaže je zaangažovať do vnímania a prežívania biblických dejín čo najviac detí a mládeže; aj tie, ktoré sa priamo nezapojili do vedomostnej súťaže Biblická olympiáda. Privádzať ich k poznávaniu Biblie a k záujmu o túto Knihu kníh.

Cieľom projektu Východní svätí pre súčasnosť je bližšie sa oboznámiť so svätými a blahoslavenými východného obradu; prehĺbiť vo svojom kresťanstve východnú spiritualitu a posilniť povedomie gréckokatolíka; prijať nové vzory do svojho života a prostredníctvom nich formovať morálne čnosti; rozvíjať tvorivosť a zručnosť pri spracovaní informácií.

Život Petra Olšavského je svedectvom o sile viery, odhodlaní a nezištnej službe. Jeho pôsobenie v Gréckokatolíckej cirkvi zanechalo nezmazateľnú stopu a inšpiruje mnohých k nasledovaniu Krista a šíreniu jeho evanjelia.

Tabuľka: Pôsobiská Petra Olšavského

tags: #olsavsky #peter #knaz