Vo Fatime, v roku 1917, prišla Matka Božia, aby oznámila rozhodujúce obdobie dejín spásy, v ktorom vyvrcholí boj proti Bohu a skončí sa definitívnym Božím víťazstvom. Zjavila nám, že ona bude tou, ktorá nás k tomuto víťazstvu privedie, a preto bude toto veľké Božie víťazstvo triumfom jej Nepoškvrneného Srdca. Odvtedy uplynul istý čas, a môžeme vidieť postup, ktorým nás Matka Božia vedie k prisľúbenému víťazstvu. Žiadala len to najelementárnejšie pre duchovný život: modlitbu, pokánie, obrátenie a obety.
Čas pokročil a nebeská Veliteľka sa osobne prihovára ku kňazom, hovoriac o stratégii boja Ženy a jej potomstva proti Hadovi. Uskutočňovanie večeradiel je ďalším krokom od fatimského zjavenia k prisľúbenému víťazstvu.
Mariánske Kňazské Hnutie
Zakladateľom Mariánskeho kňazského hnutia je taliansky kňaz don Stefano Gobbi (1930-2011). Matka Božia ho použila ako nástroj na zhromaždenie kňazov, ktorí prijmú jej výzvu a zasvätia sa jej Nepoškvrnenému Srdcu, aby sa zjednotili s pápežom a Cirkvou a privádzali veriacich do útočišťa jej materského Srdca. Mariánske kňazské hnutie je dielo lásky, ktoré Máriino Nepoškvrnené Srdce dalo vzniknúť v Cirkvi, aby pomáhalo svojim deťom prežívať časy očisty s dôverou.
V roku 1974 sa k Mariánskemu kňazskému hnutiu začali pripájať aj laici, ktorí sa stretávajú na večeradlách, príležitostne aj s kňazmi. Používajú príručku "Večeradlo modlitby s Pannou Máriou" a knihu "Kňazom, najmilším synom Panny Márie". Kniha obsahuje meditácie, ktoré don Stefano Gobbi prijal formou vnútorných slov a ktoré boli preložené do mnohých jazykov, čím sa rozšírilo MKH na piatich kontinentoch.
Mariánske hnutie nie je organizáciou v pravom zmysle slova. Je určené pre všetkých rehoľníkov nekňazov a pre veriacich, ktorí sa zaväzujú žiť život zasvätený Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v spoločenstve so svojimi kňazmi a biskupmi. Členovia sa zaväzujú k životu celkom zasvätenému Panne Márii, aby im pomáhala byť vernými svojmu krstnému zasväteniu, byť svedkami spoločenstva a jednoty skrz neustálu snahu o obrátenie modlitbou a pokáním.
Výzva k Zasväteniu a Obráteniu
Panna Mária žiada od veriacich, ktorí patria k Hnutiu, každodenný záväzok obrátenia cestou modlitby a pokánia. Vyzýva k častej spovedi, k intenzívnemu eucharistickému životu a k stálemu zachovávaniu Božieho zákona, so zvláštnym záväzkom čnosti čistoty. Nech sa vyhýbajú všetkým tým miestam, kde býva znesväcovaný posvätný charakter ich osoby. Nech utvoria okolo kňazov môj verný zástup, moje ‚biele vojsko‘.
Prvé Soboty a Odpustky
Spiritualita fatimských zjavení má svoj špecifický výraz v pobožnosti prvých sobôt v mesiaci. Panna Mária sa zjavila sestre Lucii v Pontevedra a ukázala jej svoje srdce ovinuté tŕňmi. Povedala jej: «Dcéra, pozri na moje srdce, ovinuté tŕním, ktorým ho nevďační ľudia prebodávajú rúhaním a nevďakom.» Pán Ježiš povedal sestre Lucii, že praktizovanie pobožnosti prvých sobôt bude možné taktiež v nedeľu po prvej sobote, ak s tým budú kňazi súhlasiť.
Podmienky Pobožnosti Prvých Sobôt:
- Svätá spoveď
- Sväté prijímanie
- Modlitba ruženca
- Pätnásť minút uvažovania nad ružencovými tajomstvami s úmyslom potešiť a osláviť Pannu Máriu
Svätý Otec, pápež Pius X., udelil plnomocné odpustky všetkým tým, čo v prvú sobotu mesiaca, po svätej spovedi a svätom prijímaní vykonajú v duchu zadosťučinenia, nejaké osobitné cvičenia na česť preblahoslavenej a nepoškvrnenej Panny a pomodlia sa na úmysel sv. Otca.
Význam Fatimy pre Dnešok
Fatimské posolstvo Matky Božej je plné nežnej materinskej lásky k nám, ktorú máme veľkodušne s láskou opätovať. Je aktuálne pre naše časy, ale aj pre budúce pokolenia. Kongregácia pre náuku viery uvádza, že „posolstvo Fatimy je najprorockejšie z moderných zjavení“ a ovplyvnilo Cirkev i celý svet najviac zo všetkých zjavení 20.st.
V zjaveniach Panna Mária žiadala, aby sa deti modlili ruženec, ktorý má byť zbraňou v boji proti satanovi. Lucia a Hyacinta Pannu Máriu videli i počuli, František ju iba videl. Matka Božia zverila trom pastierikom tri posolstvá, v ktorých im ukázala, čo čaká svet v budúcnosti.
Všetky tri deti sa začali postiť, zriekali sa jedla, okolo pása nosili povraz. Všetko obetujú za obrátenie hriešnikov. Panna Mária jej povedala, aby to obetovala za obrátenie hriešnikov. Po týchto pravidelných zjaveniach sa Panna Mária deťom zjavila ešte niekoľkokrát. Jedno zjavenie mala Hyacinta tesne pred svojou smrťou. Panna Mária Lucii povedala, že Hyacintu a Františka si zoberie veľmi skoro, ale ona ešte ostane na tomto svete. Pán Ježiš si ňou chce poslúžiť, aby dala spoznať a milovať Pannu Máriu. „Pán Ježiš chce ustanoviť vo svete úctu k môjmu Nepoškvrnenému Srdcu.
Portugalskí biskupi však vnímali, aké davy ľudí prichádzajú do Fatimy, ako sa modlia. V prvých rokoch po zjaveniach neboli doporučené miestnym biskupom púte do Fatimy. Cirkevné vrchnosti si počínali s veľkou opatrnosťou. Fatimských kňazov zase prenasledovali slobodomurári. Zbožný ľud však napriek zákazu prichádzal až v šesťdesiattisícovom počte. S odstupom času, v roku 1922, miestny biskup konštatoval, že nie je možné nechať toľké davy bez pastorácie a dovolil slúžiť v Cova da Iria sv. omše. V roku 1926 navštívil Fatimu už aj pápežsky nuncius. Prvú oficiálnu púť urobil miestny biskup z Leire v roku 1927. V roku 1931 sa konala veľká púť na miesto zjavenia. Všetci portugalskí biskupi prišli, aby 13. mája za obrovskej účasti pútnikov zasvätili Portugalsko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Eucharistia ako Stredobod Viery
Samotná modlitba pobožnosti Fatimskej soboty vykonaná formou tzv. Oltárna sviatosť má pre nás, kresťanov, nesmierny význam. Predstavuje sprítomnenie nášho Pána a Spasiteľa pod rúškom chleba a vína, kde sa nám ponúka za pokrm v nekrvavej obeti. Najsvätejšia oltárna sviatosť je naším spojením s Bohom.
Adorácia vychádza z viery v premenenie chleba a vína na živé telo a krv Ježiša Krista. Takto je Pán medzi nami, vzkriesený, živý, skutočný. V adorácii prichádzame k nemu, aby sme ho počúvali, pozerali sa na neho, rozprávali sa s ním, tešili sa spolu s ním i plakali pri ňom. Ján Pavol II. hovoril, že v adorácii spočívame na Ježišovej hrudi, ako spočíval Ján pri poslednej večeri.
Prežívaj adoráciu! Viera je nevýslovný Boží dar. A Kristus je chlieb, ktorý zostúpil z neba. V Katolíckej cirkvi je prítomný aj sviatostne. Akt adorácie mimo svätej omše predlžuje a zintenzívňuje to, čo sa konalo v samotnom liturgickom slávení. Veď len v adorácii môže dozrievať hlboké a pravé prijatie.