Trenčiansky kraj, rozkladajúci sa v severozápadnej časti Slovenska, je bohatý na históriu a kultúrne dedičstvo. V tomto článku sa pozrieme na zaujímavé momenty z histórie regiónu, od osudov kaštieľa v Ladcoch až po náboženský vývoj a súčasný stav kultúrnych pamiatok v Trenčíne a Bánovciach nad Bebravou.
Panoramatický pohľad na Bánovce nad Bebravou
Kaštieľ v Ladcoch: Dynamická história a osudy jeho obyvateľov
Dňa 10. augusta 2022 sa v Kultúrnom dome v Ladcoch konala prezentácia v rámci projektu obnovy západnej časti kaštieľa v Ladcoch. Cieľom bolo ilustrovať dynamickú históriu kaštieľa v období súmraku tradičnej aristokracie a vzniku nových spoločenských a ekonomických elít, ako aj v medzivojnovom období. V tomto období kaštieľ slúžil ako centrum československej a neskôr slovenskej provincie Kongregácie dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul.
Príbeh kaštieľa sa začína v roku 1878, kedy v ňom zomiera Karol Motešický, posledný z významného rodu Motešických. Potomkovia Karola Motešického o kaštieľ nemali záujem, preto ho v roku 1882 predali barónovi Leopoldovi Popperovi, najbohatšiemu občanovi Trenčianskej župy.
Leopold Popper bol typickým príkladom "selfmademana". Chlapec z chudobnej židovskej rodiny z Hliníka pri Bytči sa vypracoval na najvýznamnejšieho uhorského podnikateľa s drevom. Jeho spoločnosť patrila k najväčším drevospracujúcim podnikom na svete.
Po roku 1882 sa do Ladiec nasťahovala rodina Jeanette Popper, dcéry Leopolda Poppera. Adolf Schenk sa do dejín Ladiec zapísal ako zakladateľ miestnej cementárne a s najväčšou pravdepodobnosťou aj ako autor najstaršej fotografie kaštieľa, ktorá ho zachytáva ešte pred jeho prestavbou.
V roku 1902 sa Ladce dostali do svetla uhorského bulváru kvôli sporu medzi Jeanette a jej synom Robertom. Barónka Jeanette by sa údajne chcela opäť vydať, voči čomu sa ostro postavil jej syn.
Okolo roku 1910 sa kaštieľ stal vlastníctvom grófa Otta Degenfelda, o ktorom je známych pomerne málo informácií. Ešte menej ako o Ottovi Degenfeldovi je známe o Richardovi Neumannovi, ktorý kaštieľ vlastnil okolo roku 1916.
V roku 1924 kaštieľ odpredali vincentkám, ktoré ho adaptovali na svoje sídlo, tzv. Ústredný dom. Jedným z dôvodov, prečo si vincentky vybrali práve kaštieľ v Ladcoch, bola jeho uzavretá dispozícia.
V roku 1943 bola v kláštore zriadená detská opatrovňa, ktorá sa po skončení vojny transformovala na detské jasle.
Po nástupe komunistického režimu vo februári 1948 sa začala obruč okolo rádových sestier v Ladcoch pomaly, ale isto zvierať.
V čerstvo zrekonštruovanej časti kaštieľa v Ladcoch otvárali výstavu významného umelca 28.10.2023
Náboženský vývoj v Trenčianskom kraji
Až do 16. storočia sa katolícka Trenčianska stolica postupne začala meniť na protestantský región. Kľúčovú rolu v tom zohrali Illésházyovci, rod trenčianskych dedičných županov.
Pod vplyvom politických udalostí sa miestni evanjelici nakoniec udržali iba v odľahlých častiach stolice a silno protestantský región sa zmenil na takmer čisto katolícky. Ťaživé dedičstvo náboženských rozbrojov a vzájomných krívd pretrvalo v pamäti obyvateľstva celé stáročia.
Dnes má na území TSK svoje farnosti päť rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Bratislavská arcidiecéza, Banskobystrická diecéza, Nitrianska diecéza, Trnavská arcidiecéza i Žilinská diecéza. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku je v Trenčianskom kraji organizovaná v rámci štyroch seniorátov.
Trenčianska gréckokatolícka farnosť patrí pod Bratislavskú eparchiu, ktorú vedie biskup Peter Rusnák. Pravoslávne cirkevné obce kraja sú súčasťou Prešovskej eparchie, na ktorej čele stojí prešovský arcibiskup metropolita Rastislav.
Konfesionálna charakteristika kraja
V kraji dominujú rímskokatolíci (58,05 % - 335 222), nasledujú luteráni (7,15 % - 41 278), po nich gréckokatolíci (0,52 % - 2 979), pravoslávni (0,14 % - 817) a kalvíni (0,09 % - 539). Takmer 26,5 % (152 586) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 276 mestách a obciach kraja sa nachádza 306 kostolov a chrámov patriacich štyrom denomináciám. Dnes patria väčšinou (vyše 86 %) Rímskokatolíckej cirkvi.
Až v 63 obciach Trenčianskeho kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám, čo je po Žilinskom kraji (69 obcí) druhý najvyšší počet.
Počet a podiel kostolov podľa denominácie
Nasledujúca tabuľka zobrazuje počet a podiel kostolov podľa denominácie v Trenčianskom kraji:
| Denominácia | Počet | Podiel |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 264 | 86,27 % |
| Evanjelické kostoly | 40 | 13,07 % |
| Gréckokatolícky chrám | 1 | 0,33 % |
| Pravoslávny chrám | 1 | 0,33 % |
Kultúrne pamiatky a zaujímavosti
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Medzi najznámejšie patria:
- Rímskokatolícky Kostol svätých Kozmu a Damiána (polovica 13. storočia)
- Rímskokatolícky Kostol narodenia Panny Márie (14. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Štefana Kráľa (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Stanislava, biskupa a mučeníka (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Františka Xaverského (18. storočie)
- Evanjelický kostol (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol nepoškvrneného počatia Panny Márie (20. storočie)
Najstarší kostol je rímskokatolícky Kostol povýšenia Svätého kríža v Krásne z 11. storočia. Najmladší chrám je gréckokatolícky Chrám svätých Cyrila a Metoda v Trenčíne (2022).
Na území kraja sú oficiálne len dve pútnické miesta: Ladce (Butkov) - Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva a Skalka nad Váhom (Malá Skalka) - Kostol svätých Andreja-Svorada a Benedikta (diecézna svätyňa, najstaršie pútnické miesto na Slovensku).
Trenčiansky hrad