Slovenský komorný orchester: 60 rokov hudobnej histórie

Slovenský komorný orchester oslavuje 60. výročie svojho založenia. Významné výročie je vždy príležitosťou pre bilancovanie. Pri tejto príležitosti sa v Slovenskej filharmónii v nedeľu 28. februára uskutočnil slávnostný koncert bez publika, vysielaný v priamom prenose ako stream.

Prvý koncert Slovenského komorného orchestra so svojím zakladateľom a umeleckým vedúcim Bohdanom Warchalom sa konal 22. februára 1961 v Dome osvety, Bratislava-Nivy. Program slávnostného koncertu Slovenského komorného orchestra (28. februára 2021) bol identický s programom, ktorý odznel 22. februára 1961 v Dome osvety, Bratislava-Nivy. Zazneli Concerto grosso g mol, op. 6 č. 8 „Vianočné“ Arcangela Corelliho a Concerto grosso g mol, op. 6, č. 6, HWV 324 Georga Friedricha Händela. Potom prišlo na rad dielo Abdelazer, suita, Z. 570 Henryho Purcella. Dobrá voľba, skladby, v ktorých možno znova a znova objavovať krásu, súlad a rovnováhu formy a obsahu. Britský velikán Purcell sa v diele inšpiroval divadlom 17. storočia a príbehom zo španielskeho dvora od dnes už zabudnutej autorky Aphry Behn. Časť suity Rondeau použil iný britský skladateľ, Benjamin Britten, pri tvorbe variácií The Young Person’s Guide to the Orchestra. V tom zmysle bolo pri inauguračnom koncerte pochopiteľné, že Warchal siahol po diele Simple Symphony, op.

Koncert bez publika nedovoľoval osláviť 60. výročie plnými dúškami a nedočkali sme sa, samozrejme, ani prídavkov. Moja kvalitná reprodukcia doma mi umožnila vynikajúci odposluch zvukovo vyváženého prenosu.

Zakladateľ Bohdan Warchal

V popredí stál zakladateľ orchestra, charizmatický huslista Bohdan Warchal, vyžaroval nadšenie a publikum priam zelektrizoval. Maľovali sme doma byt, ale rodičia chceli, aby som sa napriek tomu vybrala na abonentný koncert. Warchalovci už hrali asi 7. sezónu a ja som ich koncert zažila po prvý raz. Tie okolnosti mi nedovoľujú zabudnúť na pocit takmer nezaslúženého šťastia, zážitok mi utkvel na celý život. Prešlo potom ďalších 30 rokov, môj vzťah k orchestru sa prehlboval a zintenzívňoval. Nezabudnuteľné boli stretnutia s majstrom počas Bratislavských hudobných slávností, po filharmonických koncertoch a aj jedno z posledných - keď sme spoločne prezentovali koncert Warchalovcov v kúpeľoch Trenčianske Teplice.

Bohdan Warchal bol koncertným majstrom Slovenskej filharmónie. Svojím osobnostným vybavením priniesol do orchestra sliezsky temperament, vzdelanie a tradície a s cieľom viesť hráčov ku precíznemu muzicírovaniu, cibrenému komornou hrou, ale aj s ambíciou rozšíriť repertoár Slovenskej filharmónie, ponúkaný abonentom vtedy už 12 rokov fungujúceho veľkého orchestra, založil slávny Slovenský komorný orchester. Vrhol sa na barokový repertoár a už prvým koncertom vo februári 1961 predznamenal smerovanie orchestra aj k hudbe iných storočí, 20. storočie nevynímajúc.

Warchal išiel svojou cestou a ostal moderným nástrojom verný, ba ich šťavnatý zvuk si hedonisticky užívali orchester i publikum. Dôležitosti generálneho basu nás naučili veľkí majstri Harnoncourt, Hogwood, Christie, ale aj Parrott a ďalší. Warchalovci však zotrvávali v zvukovom ideáli modernej interpretácie barokovej hudby veľmi dôsledne a plnokrvne a ich zásluhou spoznalo publikum množstvo krásnej hudby majstrov baroka a ďalších piatich storočí. Za všetky sa mi žiada spomenúť moje dojatie pri počúvaní Šostakovičovej autobiografickej Komornej symfónie op. 110a.

A práve v osobe čembalistu nastalo akoby zvláštne historické porozumenie, pretože po rokoch sa členom Slovenského komorného orchestra stala jedna zo zakladateľov súboru Musica aeterna, prvá slovenská čembalistka Marica Dobiášová. A bola aj na pódiu počas slávnostného koncertu.

Keď sa končila životná púť majstra Warchala, želal si, aby symbolické husle a taktovku prevzal jeho doktorand, vynikajúci koncertný majster Slovenskej filharmónie, s rovnakým DNA zo Sliezska, Ewald Danel. Bohdan Warchal viedol orchester od roku 1961 do roku 2000, Danel sa ho ujal v roku 2001, takže dnes je na jeho čele už celých 20 rokov. A kým spočiatku orchester pyšne koncertoval pod menom svojho zakladateľa ako Slovenský komorný orchester Bohdana Warchala, pre nás v skratke Warchalovci, prešiel v ostatných rokoch pozvoľna k skrátenému názvu Slovenský komorný orchester, SKO.

Slovenský komorný orchester dbá na zvukovú vyváženosť, v repertoári sa štedro venuje starej hudbe, hudbe obdobia klasicizmu, romantizmu a odkazu 20. a 21. storočia.

Slovenský komorný orchester si udržuje svoju úroveň, obohacuje program Slovenskej filharmónie vlastným cyklom, je otvorený novým dielam a mnohým slovenským skladateľom sa dostalo tej cti, že ich diela súbor premiéroval. A mnohých k písaniu inšpiroval a nabádal. Napríklad dielom Ilju Zeljenku Musica slovaca sa dnes začína každý koncert v Redute.

A orchester zažívame aj mimo Reduty. Nielenže koncertuje na celom Slovensku, v Európe i v zámorí, venuje sa aj histórii Bratislavy a založil tradíciu každoročného uvádzania diela Sedem posledných slov nášho Vykupiteľa na kríži Josepha Haydna v Dóme sv. Martina.

Pridávam aj zlomky z kultúrnej diplomacie. V Paríži sa Warchalovci zaskveli na slávnostnom koncerte v Dome svetových kultúr (2005) s dielami Blumentálsky tanec č. 4 Petra Zagara, Menuet J. N. Hummela a Smrť a dievča Franza Schuberta. A na dôvažok spomeniem aj starostlivo, s českými partnermi a oboma erbovými inštitúciami Slovenska a Česka pripravovaný koncert k Storočnici Československa v Berlínskej filharmónii (27. 11. 2018).

Slovenský komorný orchester je významným telesom na slovenskej hudobnej scéne. Aj vďaka nemu sa slovenské publikum mohlo zoznámiť s dielami skladateľov ako Wolfgang Amadeus Mozart, Joseph Haydn a Ludvig van Beethoven.

Hudba v období klasicizmu a romantizmu

Hudba bola vždy neoddeliteľnou súčasťou ľudskej existencie. Od praveku sprevádzala rôzne náboženské obrady, ako napríklad pohreby a obety, neskôr, v stredoveku a staroveku, sprevádzala významné spoločenské a kultúrne udalosti na panovníckych dvoroch, ako uvítacie ceremónie, či sprievody pri prednese poézie a v dnešnom modernom svete prenikla do všetkých oblastí života vo forme najrôznejších zvučiek, hýmn, koncertov, programov.

Je pochopiteľné, že hudba, tak ako čokoľvek s takou dlhou históriou musela počas svojej existencie prejsť určitým vývojom a radom významnejších zmien, podľa ktorých môžeme dejiny hudby rozdeliť na viacero hudobných období. Patria sem napr. barok, klasicizmus, romantizmus ale aj staršie stredoveké a staroveké umenie.

V tejto práci sa budeme podrobnejšie venovať obdobiam klasicizmu a romantizmu. Budeme hovoriť o základných znakoch týchto dvoch období, ich prínose a hlavných predstaviteľoch. Budeme sa snažiť porovnať tieto obdobia, nájsť ich spoločné a rozdielne znaky.

Túto tému sme si vybrali, pretože obaja máme už odmalička blízko k hudbe, hrávame na hudobných nástrojoch a máme za sebou už niekoľko rokov štúdia na Základnej umeleckej škole.

Spoločensko-historické pomery v období klasicizmu

Klasicizmus je umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil vo Francúzsku v 17.st. v dobe rozkvetu absolutistickej monarchie za vlády Ľudovíta XIV. Sedemnáste storočie prebiehalo v znamení pokroku vedy a záujmu o vesmír a prírodné deje. Silu nadobúda hlas mysliteľov, ktorí vystupovali proti vplyvu šľachty a cirkvi na kráľovskú moc; kritizovali absolutistické monarchie; obdivovali parlamentné zriadenie v Anglicku.

Vláda sa podľa nich mala usilovať o blaho ľudu - čo najmenej potláčať slobodu jednotlivca. Cirkev sa stáva terčom kritiky, Voltaire ju označuje za prekážku pokroku. Skončenie dlhotrvajúcich vojen (30-ročná vojna) zapríčinilo prehĺbenie krízy feudalizmu; nastáva rozmach buržoázie - urýchľuje sa rozvoj priemyslu a obchodu; vznikajú manufaktúry - rozklad cechového zriadenia; Američania vyhlasujú nezávislosť (1776), volanie francúzskych radikálov po reformách vrcholí revolúciou (1789).

Filozofia klasicizmu

Filozofickým základom klasicizmu sa stáva racionalizmus a tým sa myslenie oslobodzuje od náboženstva. Je to myšlienkový smer považujúci rozum za jediný alebo rozhodujúci zdroj poznania. V umení presadzoval rozumovú disciplínu. Vzorom pre klasicizmus bola antika, antické umenie (podstata prírody a človeka je vystihnutá ako večná; orientácia skôr na rozum než na cit; záujem o myšlienky a skúsenosti univerzálnej platnosti; jasný, striedmy a dôstojný štýl). Umelci klasicizmu sa inšpirovali vetou : „Krásne je len to, čo je pravdivé“ (tzv. kŕčovitá krása). Hľadali a obdivovali krásu v pravde. Zmysel umenia videli v napodobňovaní prírody a všetkého čo je v nej pravdivé, podstatné a nemenné. Umenie je tu prispôsobené prevažne potrebám dvornej spoločnosti.

Hudba klasicizmu

Spomínanej spoločenskej situácii a hlavne dvornej spoločnosti sa v tomto období prispôsobuje aj umenie a hudba. Hudba klasicizmu dnes na nás pôsobí pokojne a vyrovnane akoby nemala nič spoločné so sociálnym vrením svojej doby. Vtedy ju však vnímali inak. Tvorila kontrast pompéznosti barokovej doby. Chcela pôsobiť jednoducho a prirodzene na vtedajšie zmýšľanie. Cieľom sa stala prehľadnosť, vyváženosť a logická výstavba.

Preto sa cyklus štyroch častí, tvoriacich symfóniu začínal a končil rýchlou hudbou. Dve stredné časti boli mierne kontrastné a z praxe vytratil číslovaný bas a part každého nástroja. V duchu estetiky klasicizmu mala hudba prinášať potešenie a rozptýlenie. Jej úlohou bolo prekonávať životné problémy vytváraním krásy, poriadku a harmónie.

Spoločensko-historické pomery v období romantizmu

Niektoré významné udalosti na prelome 18. a 19. st. ovplyvnili svetový hospodársky a politický vývin: priemyselná revolúcia v Anglicku a buržoázna revolúcia vo Francúzsku, ktoré znamenali úplný rozpad feudalizmu a taktiež napoleonské vojny ovplyvnili dianie v celej Európe. V hospodárskej oblasti prevládajú kapitalistické výrobné vzťahy založené na moci peňazí , ktorá ovláda celý osobný i spoločenský život jednotlivca.

Filozofia romantizmu

Romantizmus vznikol ako reakcia proti suchému a triezvemu klasicizmu. Romantizmus je samou svojou podstatou revolučným hnutím, ktoré nenávidí klasicizmus, preto je plný protikladov a rozporov. Tento umelecký smer zdôrazňoval citovú stránku človeka, vo svojom neskoršom období sa zameriaval na krásy prírody, veľkú minulosť národov a na ich povesti. Zvýšený citový život sa pripisoval ako charakteristická vlastnosť. Do popredia stavia individuálne vlastnosti umelca i kolektívu, z ktorého umelec pochádza.

Hudba romantizmu

Francúzska revolúcia vytvorila podmienky pre nový hudobný život, v ktorom sa skladateľ odpútal od feudálnych chlebodarcov a stal sa slobodným umelcom. Konkurencia medzi umelcami viedla k stupňovaniu virtuozity a umeleckej náročnosti, toto zase k zvyšovaniu všeobecného a umeleckého vzdelávania sa skladateľov, ktorí sa začali pokladať za vodcov a prorokov spoločnosti; do popredia sa dostal obdiv geniality. Námety berú z prírody, ale aj z ľudovej tvorby a dávnych dôb. Romantická filozofia v hudbe prináša veľké zvýraznenie melódie, obohacuje harmonické myslenie, rozširuje orchester. Romantickí skladatelia majú sklon k individuálnemu riešeniu hudobnej formy. Romantizmus v celom storočí svojho vývinu predstavuje mnohotvárny umelecký sloh. Jeho mnohotvárnosť vychádza z individuálneho chápania v jednotlivých národných školách a z postupnej zmeny názoru na hudbu a jej úlohy v spoločnosti.

Hudobné formy a druhy v klasicizme a romantizme

Počas stáročného historického vývoja hudby postupne vznikali a utvárali sa nové hudobné druhy alebo žánre. Ich význam sa časom menil, alebo nadobúdali nové podoby. Taktiež obdobia klasicizmu a romantizmu významne prispeli k rozvoju množstva dovtedy známych hudobných druhov, a rovnako dopomohli k vzniku ďalších nových druhov. To platí hlavne pre obdobie romantizmu, ktorého revolučná podstata odmietala zaužívané formy, čo viedlo k vytváraniu nových individuálnych žánrov.

Štýlový charakter klasicizmu dodali: vznik a rozvoj komických operných žánrov (opera buffa, opéra comique, Singspiel), komorná hudba a symfonická hudba nadväzujúca na tanečnú rytmiku šľachtických (menuet) a ľudovejších (contredanse) tancov s vytváraním prehľadnej formy a ornamentálne spevnej melodiky. Rozvoj dominujúcich inštrumentálnych žánrov predurčil ešte v baroku typ homofónnej suity (ordre, partity), sonáty da camera a opernej symfónie talianskeho typu. Ako každé nové obdobie v dejinách umenia, tak aj hudobný romantizmus modifikoval zdedené formy a vytvoril si nové. V hudbe romantizmu sa uplatňovali hlavne inštrumentálne formy. Z pôvodných foriem, ktoré sa ďalej rozvíjali išlo hlavne o sonátovú formu, v rámci ktorej vznikla romantická symfónia s novou formou. Objavuje sa programovosť -snaha tlmočiť skladateľove idey v diele. Z toho dôvodu vznikali nové formy -symfonická báseň, predohra, symfonický obraz alebo rapsódia. Zhudobnením literárne hodnotných diel vznikala romantická (umelá) pieseň. Záľuba v miniatúrach sa odzrkadlila vznikom menších útvarov ako napr. rôzne menšie tance, piesne, prelúdiá (Schubertove Moments musicaux, Mendelssohnove Piesne bez slov, Chopinove Prelúdiá).

Významní predstavitelia klasicizmu a romantizmu

Wolfgang Amadeus Mozart

Jedným z hlavných predstaviteľov nemeckej klasickej hudby je Wolfgang Amadeus Mozart. Wolfgang Amadeus Mozart sa narodil v roku 1756 v Salzburgu, kde bol jeho otec Leopold skladateľom a huslistom v arcibiskupskom dvore. Od najútlejšieho veku prejavoval zázračné nadanie.

Cieľavedome cvičený otcom na husle a klavír mohol už ako 7 ročný zbierať so staršou sestrou úspech v Mníchove a Viedni a trojročnou cestou po Nemecku, Francúzsku a Anglicku získať na jednej strane medzinárodnú slávu, na druhej strane prehľad o súčastnej európskej hudobnej tvorbe a cenné životné skúsenosti. Teoretickú prípravu prehĺbil štúdiom Fuxova Gradus ad Parnassum, celkový rozhľad rozšíril (1769/73) tromi umeleckými cestami do Talianska, kde skvele obstál (zvl. Operou Mitridate, Miláno 1770) v umeleckej súťaži s osvedčenými skladateľmi. Od roku 1769 bol arcibiskupským koncertným majstrom a po tretej talianskej ceste ostal v Salzburgu 4 roky, venované pilnej skladateľskej práci.

Nová umelecká a študijná cesta do Mníchova, Mannheim a Paríža (1777/79), zvlášť bohatá na osobné citové zážitky (láska, smrť matky v Paríži) aj prvé sklamanie, podstatne obohatila jeho osobnosť. Ujal sa opäť svojich salzburgských funkcií, ale v roku 1781 sa v zlom rozišiel so svojim despotickým pánom a žil potom ako slobodný umelec vo Viedni, nehľadiac k niektorým umeleckým zájazdom, hlavne do Prahy, Berlína a Frankfurtu nad Mohanom.

Bol síce po Gluckovej smrti a po svojich veľkých úspechoch v Prahe menovaný v roku 1787 cisárskym dvorným hudobníkom (s neveľkým platom), zostal však aj ďalej odkázaný na kolísavé odmeny za skladateľské, koncertné a učiteľské činnosti. Stiesnené pomery, rodinné problémy aj malicherné intrigy mu strpčovali život. V roku 1791 v tridsiatich šiestich rokoch zomrel.

Mozartove detstvo uplynulo hlavne v ovzduší juhonemeckej dvorskej hudobnej kultúry, ktorá stála pod rozhodujúcim talianskym vplyvom. Na jeho skladateľské začiatky pôsobili Ph.E.Bach, Joh.Christian Bach, zaujalo ho aj Myslivečkova tvorba, rovnako ako operný skladatelia Puccini a Paisielo, v nástrojovom obore Sammartini, v teórii Padre Martini. Prijal podnety mannheimskej školy, bol svedkom sporov podnietených Gluckovými dielami, obdivoval melodrámy Jiřího Bendy. Vo Viedni zosilnel Haydnov vplyv, pozorovateľný už skôr, prejavilo sa aj štúdium J.S.Bacha a Händela. Vedľa toho sa v jednotlivých oboroch uplatnili ešte špeciálne vplyvy. V symfonickom obore sa prvýkrát odvážil tvoriť v roku 1764. Podlieha tvorbe Joh. Christ. Bacha, kým sa neprikloní k Haydnovi. Rýchlo ho prekoná hudobnosťou tematiky a jej pôsobivejšími kontrastmi, umeleckejšou harmóniou a jemnejším zvukom. Korunou Mozartovej symfonickej tvorby sú štyri skladby z posledných rokov jeho života. Je to symfónia D-dur, označovaná ako Pražská a tri diela, ktoré vznikli v letných mesiacoch v roku 1778. Je to G-moll, Es-dur a C-dur „Jupiter“.

V serenádach a divertimentách podal Mozart v Salzburgu nezáväznou formou množstvo jemnej, veľakrát vtipnej hudby (najznámejšia tzv. Haffnerova serenáda D-dur a dve Lodronské divertimentá). V koncertnej skladbe s orchestrom zaujímajú prvé miesto sólové klavírne koncerty. Zvlášť vo Viedni vzniklo niekoľko prác, ktoré spájajú nástrojovú vďačnosť s rýdzim hudobným obsahom (D-moll, C-moll, A-dur a D-dur „Korunovačná“). Napísal tiež skladby pre dve a koncertne pre tri klavíry. Sólovými koncertmi sú u Mozarta ešte zastúpené flauty (2), hoboj, klarinet, lesný roh (4) a fagot.

V sláčikových kvartetách, z ktorých prvé vzniklo v roku 1770, nadviazal Mozart najprv na Samartiniho, ale rýchlo sa stal rozhodujúcim Haydnov príklad. Naznačuje to venovanie šiestich zrelých prác tohto oboru z rokov 1782-85, v ktorých však už Mozart prekonal Haydna. Zo sláčikových kvintet vyniká G-moll (piaty). Zvlášť vyniká klavírne trio E dur (1788) a kvinteto Es dur s dychovými nástrojmi (1784).

Dramatická tvorba je venovaná všetkým dobovým typom. Zo skladieb, ktoré vznikli pred presídlením do Viedne, sú najznámejšie singspiel Bastien und Bastiennne (1768), La finta giardiniera (1775), opera Idomeneo (1781), balet Les petits riens (1778). Vrcholné opery spojujú verné vystihnutie dramatickej podstaty, prenikavosť charakteristiky a rýdza slohovosť. K týmto dielam patrí Únos zo serailu (1782), Figarová svadba (1785), Don Giovanni (1787), Cosi fan tutte (1790), Kúzelná flauta (1791), La clemenza di Tito (1791) a Divadelný riaditeľ (1786).

Piesne sú takmer všetky strofické a s prostým klavírnym doprovodom. Ďaleko najprecítenejším je Fialka (Goethe). Dve kantáty sú ohlasom Mozartového slobodomurárstva, ktoré sa oveľa viac prejavujú v Kúzelnej flaute. V kanónoch sa často bujne vybíja Mozartov humor, obidve oratória sú iba priemernými prácami (Betulia liberata - Oslobodenie Betúlie, Davidde penitente - Dávidovo pokánie). V cirkevnej skladbe, ku ktorej bol vedený salzburgským úradom, sa riadil miestnymi podmienkami a záľubami, ako svedčí aj jeho najznámejšia omša C-dur, Korunovačná (1779).

V poslednom roku jeho života vznikli dve diela, ktoré patria k najlepším skladbám tohto oboru a k najznámejším prácam veľkého majstra. V júni napísal sladké Ave verum corpus pre štyri hlasy s doprovodom sláčikov a varhanov. Pracoval až do posledných chvíľ na svojom requiem. V predtuche smrti vytvoril dielo tragickej veľkosti.

Ludvig van Beethoven

L. van Beethoven je považovaný za najväčšieho hudobného génia spomedzi viedenských hudobných klasikov. Narodil sa 17. decembra 1770 v Bonne, v rodine hudobníka (otec bol spevák). O jeho detstve sa nezachovalo veľa správ. Bol často málovravný, uzavretý, plachý. Zo strany otca, hrubého človeka, alkoholika, sa mu nedostalo potrebnej výchovy. Už ako osemročný musel na želanie otca verejne koncertovať, pretože otec chcel mať z neho zázračné dieťa.

V hudbe sa vzdelával u bonnského dvorného organistu, dirigenta a skladateľa Christiana Neefeho. Z tých čias pochádzajú jeho prvé skladby. V roku 1787 opustil svoje rodné mesto, odišiel do Viedne, aby sa učil u Mozarta, no po niekoľkých dňoch sa vrátil späť domov, lebo mu ťažko ochorela matka. Po jej smrti sa musel starať o svojich dvoch mladších bratov. V roku 1792 znova odišiel do Viedne, kde sa natrvalo usadil. Tu sa učil u Jozefa Haydna, lebo Mozart medzitým už zomrel.

Žil tu ako slobodný umelec, nezávislý od šľachty, živil sa ako klavírny virtuóz a pedagóg. I keď opovrhoval šľachtou, pohyboval sa v ich kruhoch, poriadal pre nich koncerty. Koncertoval aj v Prahe, v Bratislave, bol aj v českých kúpeľoch v Tepliciach, v Dolnej Krupej pri Trnave. V roku 1800 sa u neho objavili prvé príznaky sluchovej choroby, až nakoniec celkom ohluchol. Zomrel 26. marca 1827 vo Viedni, kde je aj pochovaný.

Beethoven je mimoriadny zjav - revolucionár názormi i hudobným dielom. V prvých rokoch 19. storočia vytvára Beethoven svoje geniálne diela, vyjadrujúce revolučné idey tejto doby. Jeho pokrokové myšlienky sa odrážajú v predohrách Coriolán a Egmond. Najvýznamnejšie z nich sú 3. Es- dur Eroica (Hrdinská), venovaná pôvodne Napoleonovi, 5. c-moll Osudová, 6. F-dur Pastorálna, 9. d-moll, v ktorej závere zhudobnil Scillerovu Ódu na radosť. Táto symfónia svojou všeľudskou ideou je vlastne prekrásnou mierovou hymnou (hymnus šťastia, radosti, bratstva ľudí celého sveta). Vytvoril len jednu operu Fidelio.

Inštrumentálne koncerty Sedem klavírnych - najvýznamnejšie c-moll, G-dur a Es-dur, jeden husľový D-dur a trojkoncert pre klavír, husle a violončelo. Beethoven ako výborný klavirista veľa skladal pre tento nástroj. Jeho 32 klavírnych sonát tvorí základ modernej literatúry pre klavír. Najznámejšie sú: Sonáta cis-moll nazvaná ...

Joseph Haydn

(* 31. marec 1732, Rohrau, Rakúsko - † 31. máj 1809, Viedeň, Rakúsko) Pochádzal z Rakúska, bol spevák v chlapčenskom zbore vo Viedni. Keď začal mutovať odišiel zo zboru a pracoval ako hudobník do tanca. Neskôr sa stal kapelníkom u českého grófa Morzina v Lukavici pri Plzni. Kapela sa rozpadla - prešiel so služieb grófskej rodiny Esterházyovcov - zotrval tam takmer 30 rokov. Navštívil niekoľkokrát i Bratislavu, kde vystupoval ako dirigent. Bol to skladateľ vrcholného klasicizmu, predstaviteľ viedenskej školy s Mozartom a Beethovenom. Ťažisko tvorby spočíva v symfonickej a komornej tvorbe. Dostal doktorát z oxfordskej univerzity. Bol veľmi uznávaný a veľký vtipkár. Znaky jeho hudby : hĺbka a rozmanitosť obsahu, jednoduchosť, jemná harmónia, formová dokonalosť a vyváženosť. Vďaka nemu sa stalo rozvedenie najdôležitejším dielom sonátovej formy. Oslobodil sláčikové kvarteto z vplyvu salónnej hudby a vytvoril z neho najdôležitejší druh klasickej komornej hudby. Tvorba: 100 symfónií (104), 1. symfónia je Lukavická symfónia, 6. sta Ráno, 7. poludnie, 8. večer, fis mol Rozlúčková symfónia, Mária Terézia C dur, Poľovačka, Cyklus 6. Parížskych symfónií (medveď, sliepka, Kráľovná (názvy si nazvali podľa dojmu z hudby, nie Haydn)), 92 č. G dur Oxfordská symfónia, 12 londýnskych symfónií, 93 - 104 symfónie - poradové čísla, 94.

Prehľad významných diel

V nasledujúcej tabuľke uvádzame prehľad niektorých významných diel, ktoré SKO uviedol na svojich koncertoch:

tags: #omsa #c #dur #korunovacna