Sliezsky dom, situovaný vo Vysokých Tatrách, je významným bodom na mape slovenského turizmu a histórie. Jeho príbeh sa začal písať už v 19. storočí a je spojený s významnými udalosťami a osobnosťami.
Sliezsky dom s Velickým plesom.
Začiatky Sliezskeho domu
História Sliezskeho domu sa začala písať v roku 1871, keď na severovýchodnom brehu Velického jazera postavili z iniciatívy horského vodcu a propagátora tatranskej prírody Eduarda Blasyho prvú kamennú budovu. Tú však už o dva roky neskôr zmietla snehová lavína.
V roku 1895 preto nechal Uhorský karpatský spolok na západnom brehu Velického plesa vybudovať chatu Sliezsky dom, ktorá bola viackrát prestavovaná, až napokon v roku 1962 vyhorela do tla. Na jej mieste o šesť rokov vyrástol nový Sliezsky dom, ktorý sa s kapacitou takmer 150 lôžok zaradil k trom najväčším ubytovacím zariadeniam v Tatrách.
Odvtedy poskytol prístrešie nespočetnému množstvu hostí, medzi ktorými nechýbali mnohé významné osobnosti. V roku 2002 napríklad v Sliezskom dome založili za prítomnosti našich najlepších horolezcov elitný horolezecký klub "Himalaya klub 8000“, minulý rok zas v okolí hotela nakrúcala najväčšia hollywoodska hviezda Amitabh Bachchan.
Návšteva Jána Pavla II.
Významným momentom v histórii Sliezskeho domu bola návšteva pápeža Jána Pavla II. v roku 1995.
Nová kaplnka sv. Jána Pavla II.
Osobne sa teda s pápežom mohla stretnúť len hŕstka ľudí. Jedným zo šťastlivcov bol aj Róbert Burger, syn vtedajšieho chatára na Sliezskom dome, ktorý na stretnutie s pápežom spomína dodnes. „S odstupom času prichádzam na to, že najviac ma oslovil a stále oslovuje jeho vnútorný pokoj, ktorý si so sebou priniesol. Napriek pokročilému veku, dlhej a namáhavej ceste plnej programu, nie najlepšiemu zdraviu a nie najlepšiemu počasiu vo Vysokých Tatrách, vyžaroval z tohto svätého človeka vnútorný pokoj.“
Pápež Ján Pavol II. v Sliezskom dome hlavne oddychoval, okrem toho však tiež na požiadanie Horskej služby 3. júla posvätil horolezecké lano a čakan, symboly záchranárskej činnosti, aj drevený kríž, ktorý osadili na jeho počesť.
Spomienkové udalosti
Na Sliezskom dome si pripomínajú výročie návštevy pápeža Jána Pavla II. pravidelne formou spomienkovej svätej omše. Pri príležitosti okrúhleho výročia návštevy sa konajú slávnostné spomienkové omše. Na jeho počesť tu vtedy osadili aj drevený kríž, ktorý osobne posvätil.
Na Sliezskom dome si túto nedeľu pripomenú výročie návštevy pápeža Jána Pavla II. Spomienková svätá omša sa začne popoludní o 15.
Aktivity Klubu slovenských turistov Fatran Krasňany
Klub slovenských turistov Fatran Krasňany bol založený v roku 1975 pri vtedajšej Telovýchovnej Jednote Fatran Krasňany. Cieľom organizácie bolo celkovo zviditeľniť turistiku v tomto regióne. Jednou z vtedajších oblastných podujatí bola akcia ,,Poznaj svoj chotár“ alebo ,,Zapálenie spartakiádnych ohňov“ za spolupráce rádia Hviezda.
Zakladajúcim predsedom KST Fatran Krasňany bol p. Pavel Novák, ktorý viedol aj Turistický oddiel mládeže (TOM) u nás v základnej škole. A práve tu začínal aj p. Marián Hliník, ktorý v roku 2001 prebral štafetu predsedu klubu a je ním dodnes. Klub v tom čase (r. 2001) narástol na 84 členov.
Medzi najznámejšie podujatie organizované KST Fatran Krasňany patria od roku 1996 ,,Jánske ohne“. Na začiatku sa konali na vrchole Kopanica, následne sa uskutočňovali na rôznych miestach: pod Bôrami, v Kúrskej doline, Henerovci, až nakoniec zakotvili a tradíciu udržiavajú v Amfiteátri v Krasňanoch. V roku 2017 sa konal jubilejný 20. Najväčšia vatra doposiaľ merala 9,9 metra a minulo sa na ňu 23 kubíkov dreva. Je to deň plný zábavy a športu, ako aj kultúrnych vystúpení rôznych účinkujúcich. Na svoje si prídu mladí i starší. Každoročne Jánske ohne navštívi veľký počet hostí, pre ktorých turisti varia najlepšie guláše v medených kotloch, z ktorých jeden má 250 litrov. Súťaže sa ukončia zapálením detskej vatry a pestrou tombolou. Vo večerných hodinách Jánska noc vyvrcholí zapálením veľkej vatry a ohňostrojom.
Členovia nášho klubu sa môžu pochváliť aj účasťou na spoločných regionálnych zrazoch okresov Žilina, Martin, Čadca, Považská Bystrica konaných v Korni, Súľove, Rajeckej Lesnej, Manínskej úžine a na Martinských holiach. Vo Vysokých Tatrách absolvovali túry na Téryho chatu, Zbojnícku chatu, Výstup na Rysy, Národný výstup na Kriváň, Sliezsky dom. Organizovali výlety s deťmi na Prielom Hornádu, Roháče, do Rainerovej útulne, Hviezdicový výstup na Javorinu, splav Váhu na pltiach a pozreli aj krásu slovenských jaskýň.
KST Fatran Krasňany všetky svoje aktivity zaznamenáva v kronikách, ktoré píšu Anna Trnková, Adriana Hliníková a Mária Hliníková.Činnosť klubu má podporu nielen u členov, ale aj spriatelených sponzorov, urbárnikov a sympatizantov turistiky, ktorí klubu nezištne pomáhajú.