Pre veľké množstvo ľudí sú Vianoce a najmä Štedrý deň predovšetkým o oslave Ježišovho narodenia. Táto udalosť sa pripomína slávnostnou polnočnou omšou. Dvanásta hodina je symbolickým prechodom medzi starým a novým dňom, ktorý prináša nádej a radostné posolstvo.
Dôvodov, prečo ľudia prichádzajú na túto bohoslužbu je viacero. Okrem toho, že omša by mala byť akýmsi prirodzeným vyvrcholením Štedrého dňa, je to určite i pekná tradícia, ktorú nám zanechali ešte naši starí rodičia. Pre nich bola bohoslužba, na ktorej spoločne ďakovali za hojné Vianoce a za príchod Božieho syna, neodmysliteľnou časťou vianočných sviatkov. Aj dnes je však pre ľudí zážitok spoločne si zaspievať koledy a nezabudnuteľnú „Tichú noc", ktorý stále dokáže dojať.
Ťažko povedať či okrem atmosféry niektorých neprivádza na „polnočnú" i trošku hryzúce svedomie a myšlienka, že „počas roka som na kostol nemal čas, aspoň na „polnočnú„ by sa patrilo ísť." Každopádne ak sa rozhodnete zúčastniť takejto svätej omše a radi by ste si sadli, treba prísť aspoň pol hodinu vopred. V opačnom prípade už voľné miesto na sedenie nenájdete a budete stáť. Ani tento fakt, ani neskorá nočná hodina však veriacich neodrádza a kostoly, z ktorých sa do polnočnej tmy ozýva spev kolied a nábožných piesní sú vždy zaplnené. Tí ktorí na omši boli odchádzajú so zážitkom, ktorý im vydrží až do nasledujúcich Vianoc.
Štedrý deň na Slovensku
Štedrý deň je jedným z najvýznamnejších dní v roku pre slovenské rodiny. Štedrý deň sa začína už od skorého rána, kedy slovenské domácnosti ožívajú poslednými prípravami. Rodiny dokončujú upratovanie, aby bol dom čistý a pripravený na večerné oslavy. V mnohých domácnostiach sa ešte dopĺňajú ozdoby na vianočný stromček, ktorý je ústredným symbolom Vianoc.
Gazdinky sú zaneprázdnené varením štedrovečernej večere. Kuchyňu napĺňa vôňa kapustnice, smaženého kapra a čerstvo pripraveného zemiakového šalátu. Tradične sa na Štedrý deň dodržiava pôst. Mnohí Slováci sa počas dňa vyhýbajú konzumácii mäsa, pričom niektorí jedia len skromné jedlá, aby sa mohli lepšie pripraviť na štedrovečernú hostinu.
Pokiaľ ide o duchovnú prípravu, rodiny si často vytvárajú čas na modlitbu či zamyslenie. Štedrá večera, ktorá je vrcholom celého dňa, začína po východe prvej hviezdy na oblohe. Pred večerou sa rodina zhromaždí pri stole, ktorý je slávnostne prestretý. Pod obrusom sa často ukrýva šupina z kapra, ktorá má priniesť finančné šťastie. Večera začína modlitbou alebo spoločným poďakovaním za uplynulý rok. Na začiatku sa podávajú oblátky s medom, ktoré symbolizujú lásku a súdržnosť rodiny. Niekde sa oplátky dopĺňajú aj cesnakom pre zdravie.
Tradičné štedrovečerné jedlá
- Kapustnica: Pripravená z kyslej kapusty, húb, klobásy a niekedy aj sušených sliviek, patrí medzi najobľúbenejšie jedlá.
- Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom: Hlavný chod štedrovečernej večere.
- Opekance (bobaľky): Natrhané pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom.
Po večeri prichádza najobľúbenejšia časť večera, najmä pre deti - rozbaľovanie darčekov. Tie sú uložené pod vianočným stromčekom a tradične ich „prinesie“ Ježiško. Po rozbalení darčekov si rodina vychutnáva spoločné chvíle. Niektorí hrajú spoločenské hry, iní pokračujú v speve kolied alebo sledujú vianočné rozprávky.
Štedrý deň na Slovensku je spojením duchovna, tradícií a rodinnej súdržnosti. Je to čas, kedy sa rodiny stretávajú, spoločne si pripomínajú svoje dedičstvo a vytvárajú nezabudnuteľné spomienky. V dnešnom rýchlom svete sú slovenské Vianoce dôležitým momentom na spomalenie, zamyslenie sa a prežitie chvíľ s tými, na ktorých najviac záleží.
Potatoes and smoked meat! We are preparing a delicious recipe and cabbage salad!
Štedrovečerné tradície v minulosti
Po večernom zvonení na Štedrý večer sa zapálila sviečka a rodina zasadla k večeri. Tradičná štedrovečerná večera pozostávala z oblátok s medom, z nezapraženej šošovicovej (lieťova) polievky, prípadne fazuľovej (fržuonuóva) polievky, obáraných kúskov kysnutého pečiva s makom a cukrom (chorv. dolke, pupáke, búchtice), koláčov a ovocia. Každý člen domácnosti si rozlúskol po jednom orechu a podľa kvality jadra sa predpovedalo jeho zdravie v nastávajúcom roku.
Štedrovečerné jedlá zostávali spolu s riadom na stole do nasledujúceho dňa, ba až do druhého vianočného sviatku, keďže v prvý deň bol prísny zákaz pracovať. Do Štefana, niekde až do Jána, sa nemenila ani úprava miestnosti. Po večeri, ktorá sa odohrávala v rodinnom kruhu, nastala spoločenská časť Štedrého večera. Vtedy už chodili jačkári spievať vianočné piesne. Najčastejšie chodili za odmenu spievať do domov Cigáni a skupinky detí.
Do 40-tych rokov chodil pred polnocou po dedine aj pastier kráv s putňou, ktorý si v tom čase vyberal časť odmeny za svoju službu. Ohlasoval sa trúbením na trúbe a plieskaním biča. Cestou na polnočnú omšu (puolnuoťka) pastieri pukali bičom a mládenci strieľali.
S polnočnou omšou boli spojené niektoré praktiky ľúbostnej mágie. Dievčatá si veštili meno svojho nastávajúceho tak, že do troch rohov vreckovky zauzlili lístky s menami mládencov. Keď zaznel v kostole zvonček, chytila dievčina jeden z uzlov a mládenec, ktorého meno bolo v ňom, jej mal byť súdený. Ak sa dievka chcela vydať, mala sa čo najrýchlejšie vrátiť z omše domov.
Po príchode domov vyšiel gazda do záhrady a potriasol stromčeky, aby dobre rodili. Znovu nakŕmil dobytok, ale rožnému statku dal najprv zožrať oblátku so zapečeným petržlenovým listom, čo malo chrániť statok od všetkých neduhov. Pri tejto príležitosti sa dobytku dávala aj hruda kamennej soli. Potom sa domáci znovu navečerali. Tradičným jedlom bývala huspenina.
Vianočné tradície a zvyky
Vianočné tradície sú bohaté a rozmanité a na Slovensku sa slávia sa s veľkým dôrazom na rodinu, zvyky, jedlá a duchovný rozmer. Nenájdeme snáď ani jednu rodinu, ktorá by nedodržiavala ani jeden z vianočných zvykov. Tradície sa jemne líši v závislosti od regiónu, nenadarmo sa hovorí „Iný kraj, iný mrav“. Na štedrý deň je bežné dodržiavať pôst až do štedrovečernej večere. Tak sa začína štedrovečerná večera snáď u každého.Tradične sa k zemiakovému šalátu pripravuje vyprážaný kapor či rybie filé aj z iných druhov rýb. V niektorých rodinách sa zase k šalátu pripravuje vyprážaný rezeň. Jablko sa krája vždy kolmo na os v jeho strednej časti. Keď sú semienka v strede v tvare päťcípej hviezdy, všetci spolu stolujúci zostanú po celý rok zdraví. Tradične sa na Slovensku zdobí vianočný stromček na Štedrý deň.
Po večeri a rozbalených darčekoch rodina trávi večer spolu, či už idú na prechádzku, alebo sa rodičia spoločne s deťmi hrajú alebo sa len tak leňoší... Niektorí veriaci sa zúčastnia polnočnej omše v kostole. Zvykov a tradícií počas Vianoc je ešte oveľa viac, každý má zaužívané tie svoje.
Vianočné povery
- Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva. Ak by niekto od štedrovečerného stola vstal, privodil by si smrť.
- Šupiny kapra: Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok.
- Zlaté prasiatko: Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
- S hydinou odletí šťastie z domu: Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
Vianočné zvyky vo svete
| Krajina | Zvyky a tradície |
|---|---|
| Dánsko | Ryžový puding risamalamande s čerešňovou omáčkou a mandľou, sladké donuty æbleskiver, vianočné pivo, gløgg. |
| Francúzsko | Štedrá večera môže trvať aj 6 hodín, 13 dezertov reprezentujúcich Ježiša a 12 apoštolov. |
| Španielsko | Darčeky nosia „traja múdri muži“ 6.januára, vianočný koláč roscón de reyes. |
| Nemecko | Stromček sa zdobí na Štedrý deň, štóla, nápoj Feuerzangenbowle, perníčky Lebkuchen a marcipán. |
| Grécko | Okrúhly sladký chlieb Christopsomo, peniaz schovaný v koláči vasilopita na 1.januára, udržiavanie ohňa v krbe počas 12 vianočných dní. |