Kresťanský svet sa chystal osláviť unikátne výročie predovšetkým ako dvetisíce výročie narodenia Ježiša Krista v jubilejnom roku 2000. Jeho posolstvo obety a lásky je stále aktuálne a svojím všeľudským obsahom oslovuje nielen kresťanov, ale aj príslušníkov iných náboženstiev i ľudí bez vyznania.
Táto unikátna a striktne limitovaná minca, ktorá je novo zaradená do ponúk Národnej Pokladnice, bola vyrazená v neobvyklom tvare tehličky. Oslávte sviatky jari a Veľkú noc spoločne s touto unikátnou mincou v jedinečnom tvare tehličky, vyrazenou z rýdzeho zlata 999/1000.
Minca vzdáva hold Ježišovi Kristovi a uctieva tak jeho zmŕtvychvstanie. Túto mincu nájdete iba v ponuke Národnej Pokladnice, inde ju hľadať nemusíte! Minca je vyrazená z rýdzeho zlata 999/1000 v najvyššej mincovej kvalite Proof. Minca bola vyrazená do neobvyklého tvaru tehličky s rozmermi 11 x 6 milimetrov s hmotnosťou 1/100 unce, teda 0,31 gramov vzácneho kovu.
Spolu s touto zlatou mincou obdržíte navyše Certifikát autentickosti, ktorý potvrdzuje vyššie uvedené parametre mince. Najvyššiu kvalitu razby tzv.
Ježiš Kristus ťa miluje a má pre teba nádherný plán štastia / o. Dušan Lukáč
Pamätná zlatá minca v nominálnej hodnote 10000 slovenských korún bola vydaná k jubilejnému roku 2000 - bimilénium. Autorom výtvarného návrhu mince je Štefan Novotný a rytec Dalibor Schmidt.
Na líci mincí sú na krídlach gréckej bohyne víťazstva Niké zobrazené osobnosti a atribúty rozhodujúcich udalostí dejín územia Slovenska až po jeho vzostup k vlastnej štátnosti s latinským nápisom "QUID DURAT VINCIT" (Kto vytrvá zvíťazí). Pri spodnom okraji sú zobrazené keltské mince symbolizujúce vyspelú kultúru, ktorá už pred Kr. vytvorila na území Slovenska organizované mestské sídla a pretrvala tu až do 2. storočia.
Nasleduje príchod misie vierozvestcov sv. Cyrila a sv. Metoda (863), ktorú prijíma knieža Rastislav, spojený s prehlbovaním kristianizácie na Veľkej Morave, zostavením prvého slovanského písma, založením a rozvojom staroslovienského písomníctva, slovanskej kultúry a budovaním samostatnej cirkevnej provincie. Územie Slovenska bolo niekoľko storočí súčasťou Uhorska, spočiatku ako osobitné kniežatstvo, čo vyjadruje uhorská koruna, v strednej časti reliéfu. Nad ňou sa nachádzajú vedúce osobnosti národného hnutia Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža.
Ich účinkovanie v národnoemancipačnom procese vrcholilo kodifikáciou spisovného slovenského jazyka (1843), vytvorením prvého národnopolitického programu, Slovenskej národnej rady (1848) a Slovenským povstaním 1848 - 1849, prvým ozbrojeným vystúpením Slovákov za uznanie národnej svojbytnosti, za rovnoprávne postavenie v uhorskom štáte, za občianske práva a slobody.
Na rube mincí sú zobrazené fragmenty typických architektonických prvkov kresťanskej architektúry z rôznych historických období. Na jej pozadí je centrálne umiestnená postava Krista s rozpaženými rukami, čo navodzuje predstavu prorockého a súčasne všeobjímajúceho gesta. Postava súčasne naznačuje tvar kríža, jedného zo základných symbolov kresťanstva. V spodnej časti mince je umiestnená betlehemská hviezda označujúca miesto Kristovho narodenia.
Reverznej strane mince dominuje dvojramenný kríž, ktorý vyrastá z trojice horských vrcholov. Tie podľa legendy zo 17. storočia symbolizujú tri uhorské pohoria s názvom Tatra, Matra a Fatra. „Motív v pozadí doplňuje pás s dekorom inšpirovaným vzormi slovenského ľudového ornamentu,“ dodáva medailérka.
Pretože mince Českej mincovne vychádzajú v licencii zahraničného emitenta, ktorým je ostrov Niue, averz nesie ešte jeho nevyhnutné atribúty - nominálnu hodnotu 250 DOLLARS (NZD), meno a portrét kráľovnej Alžbety II.
Dvojramenný kríž, ktorý je známy aj ako patriarchov, je prastarým náboženským symbolom. Vychádza z tradičného latinského kríža, ktorý pozná každý kresťan, ale v hornej časti má jedno kratšie brvno navyše. To symbolizuje tabuľku, ktorú nechal Pilát Pontský pripevniť nad hlavu ukrižovaného Ježiša Krista, aby pripomínala jeho meno a vinu.
V ranom stredoveku bol dvojramenný kríž úradným symbolom cisára Byzantskej ríše, odkiaľ do strednej Európy prišli vierozvestcovia Cyril a Metod, aby šírili kresťanstvo. Kresťanský symbol sa v slovanských krajinách ujal natoľko, že si ho za štátny znak vybralo najskôr Nitriansko a neskôr sa rovnako rozhodla Veľká Morava.
Patriarchov kríž zostal v úcte aj po zániku Veľkomoravskej ríše, kde ho ako znak zvrchovanosti a moci začali používať Maďari, ktorí slovanský štát rozvrátili.
Dvojkríž - symbol Slovenska
Príklady pamätných medailí a mincí
Anketa Medaila roka prináša 21 nominácií. Aj vďaka tejto ankete už verejnosť pozná rozdiel medzi medailou a mincou. Hlavnou funkciou pamätných medailí je podľa neho pripomínať významné osobnosti, udalosti či inštitúcie alebo tiež v rámci umeleckej voľnej tvorby prezentujú pohľad umelca na náš svet.
Medaily sú vyhľadávaným predmetom zberateľov či investorov, keďže okrem umeleckej hodnoty vznikajú v nízkom náklade a sú teda zberateľsky zaujímavé, predovšetkým tie zo striebra či zlata.
- Pamätná medaila k 50. výročiu založenia Numizmatickej spoločnosti pri SAV, pobočka Považská Bystrica: Od Mária Slezáka z Trnavy, vyštudovaného rytca, je venovaná dvom rôznym pamätníkom v Považskej Bystrici, ktoré dnes vplyvom turbulentných dejín 20. storočia už neexistujú.
- Martinská medaila: Od jedného z najuznávanejších a najproduktívnejších slovenských medailérov Štefana Novotného pripomína Vyhlásenie obnovenia Československej republiky v Sklabini a 80. výročie ozbrojeného Slovenského národného povstania v Turci.
- Medaila k 100. výročiu úmrtia Štefana Schwartza: Nitrianski Numizmatici si pripomenuli 100. výročie úmrtia Štefana Schwartza, rodáka z Nitry, ktorý tvoril mince a medaily vo Viedni, podieľal sa na tvorbe rakúskych strieborných mincí 1 koruny, 5 koruny, ako aj zlatej 10, 20 a 100 koruny s panovníkom Františkom Jozefom I.
- Medaila k 300. výročiu úmrtia Jakoba Bogdaniho: Prešovskí numizmatici si na svojej medaile pripomínajú 300. výročie úmrtia barokového dvorného maliara anglických kráľov Jakoba Bogdaniho, ktorý sa narodil práve v Prešove do rodiny majstra cechu maliarov.
- Medaila Štefana Sciranku: Humenskí numizmatici sa predstavili zaujímavou medailou v tvare klipy (kosoštvorec), ktorú venovali svojmu prvému predsedovi numizmatického krúžku v Humennom Štefanovi Scirankovi.
Pamätná medaila k 100. výročiu Domova Speváckeho zboru slovenských učiteľov
Medaila Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky
Pamätná medaila k 20. výročiu Ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky. Na averze medaily je v hornej časti plné znenie názvu Ordinariátu (katolícky duchovný úrad s právomocou diecézneho biskupa) Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky.
V strede je erb Ordinariátu, ktorý tvorí cyrilo-metodský dvojkríž z erbu Slovenskej republiky, čím sa vyjadruje celoslovenské pôsobenie Ordinariátu. V pozadí dvojkríža sú tri prekrížené šípy - heraldický symbol svätého Sebastiána, patróna Ordinariátu. Nad štítom je biskupská mitra, ktorá naznačuje, že Ordinariát je diecéza cirkvi, i keď personálna, ktorej hlavným duchovným pastierom je biskup.
Procesiový kríž vedľa mitry pripomína, že spoločenstvo Ordinariátu je súčasťou putujúceho Božieho ľudu, ktorý sa snaží nasledovať Ježiša Krista týmto životom do večnej vlasti.
Reverz medaily chce pripomenúť najdôležitejšie súvislosti, ktoré sa spájajú s Ordinariátom. V strede je postava vzkrieseného Ježiša Krista, ktorý v deň svojho zmŕtvychvstania prichádza medzi apoštolov do večeradla. Jeho podoba je kópiou mozaiky, ktorú v centre katedrály sv. Sebastiána stvárnil svetoznámy umelec Marko Ivan Rupnik.
Medaila gréckokatolíckeho biskupa Petra Rusnáka
Mince a medaily Františka Jozefa I.
Mince a medaily Františka Jozefa I. patria k najobľúbenejším a najrozšírenejším zberateľským artefaktom habsburgskej monarchie. Cisár vládol neuveriteľných 68 rokov (1848-1916) a za ten čas prešiel mincový systém niekoľkými zásadnými reformami. Vďaka tomu dnes môžeme obdivovať desiatky rôznych typov mincí - od drobných medených krejcarov až po zlaté desaťkoruny.
Prvé mince s portrétom mladého cisára vznikali už v 50. rokoch 19. storočia a niesli hodnoty v zlatých a krejcaroch. Neskôr, po reforme z roku 1857, sa prešlo na desiatkový systém, ktorý pripravil pôdu pre novú menu - rakúsko-uhorskú korunu, zavedenú roku 1892. Tá sa stala symbolom „moderného“ cisárstva a prežila až do zániku monarchie v roku 1918.
Zberateľsky najvyhľadávanejšie sú strieborné a zlaté ražby, napríklad koruny, päťkoruny či zlaté dvadsaťkoruny. Ich jemné prevedenie a realistický portrét starnúceho panovníka s vavrínovým vencom pôsobí aj po viac ako sto rokoch mimoriadne ušľachtilo.
Každý detail pripomína remeselnú precíznosť vtedajších mincovní - od Viedne cez Kremnicu až po Prahu. Dnes predstavujú mince Františka Jozefa I. skvelú voľbu nielen pre skúsených numizmatikov, ale aj pre začínajúcich zberateľov. Ponúkajú rozumný pomer medzi historickou hodnotou, dostupnosťou a estetickou krásou. Každá z nich vypráva malý príbeh o jednej z najdlhších a najpremenlivejších epoch európskych dejín.